S príchodom leta dostávam, či už v ambulancii alebo aj v súkromnom živote, množstvo otázok, ktoré by nemali byť adresované pediatrovi alebo pediatričke, ale rodičom samotným. Moje odpovede sú v tomto prípade skôr laické ako naozaj odborné, pretože každý má iné priority, iné strachy, iné deti a každý má iný pohľad na to, čo je potrebné a čo nie je. Samozrejme, pár faktov ostáva nemenných, ale všetko ostatné je individuálne na každom rodičovi.
Zásadnou informáciou o slnku je skutočnosť, že slnečné žiarenie môže vo zvýšenej miere poškodiť pokožku. Môže ju spáliť (čo je prinajmenšom boľavé) a hranične, ak sa človek slnku vystavuje opakovane, môže dôjsť k malígnym zmenám (nádorovému bujneniu). Avšak ďalšou zásadnou a veľmi podstatnou informáciou je, že na tvorbu vitamínu D, ktorý je nutný na nespočetné množstvo procesov v našom tele, je potrebné práve slnečné žiarenie.
Ďalším všeobecne známym faktom je, že proti škodlivým účinkom slnečného žiarenia sa môžeme chrániť opaľovacími krémami. Čo už si však uvedomuje menej ľudí, je skutočnosť, že hneď ako sa nakrémujeme krémom s ochranným faktorom, vitamín D sa v našej pokožke nevytvorí. Takže byť nakrémovaný celé leto nie je vhodné ani pre dospelého, tobôž nie pre detskú pokožku.
Ako z toho teda vykľučkovať? Nechceme sa spáliť, lenže potrebujeme aj prirodzene vytvorený vitamín D. Kedy je najlepšie ho načerpať, ak nie v lete? Moja „laicko-odborná“ odpoveď je, ako zvyčajne, niekde v zdravom strede – „z každého rožku trošku“. Avšak s malými obmenami vzhľadom na vek detí.
Deti do roka nepatria na slnko. Vôbec. Bodka. Z toho vyplýva, že nepotrebujú žiaden krém s ochranným faktorom. Potrebujú byť v tieni, mať chránenú hlávku, krk a uši, preto sú ideálne „klobúkošiltovky“ s plachtičkou siahajúcou až na plecia po celom zadnom až bočnom obvode. Samozrejme, ak na vášho drobca (povedzme 8- až 10-mesačného) zrána do deviatej až desiatej hodiny alebo okolo šiestej v podvečer v lete trochu zasvieti slniečko alebo ho budete chcieť osviežiť v mori či v jazere, nič hrôzostrašné sa nestane. Odvážim sa povedať, že na tých pár minút na skorom rannom či večernom slnku nemusíte svoje dieťa natierať ochranným faktorom.
U batoliat a detí predškolského veku nadobúda táto téma oveľa širší rozmer. Jednak už s nimi v lete asi budete chcieť byť viac na slnku, resp. budete chcieť ísť na dáku dovolenku k moru a jednak už sú to deti aktívne, ktoré neudržíte v kočíku pod strieškou. Zároveň byť vonku na vzduchu a na slnku je predsa niečo úplne prirodzené a treba to deťom dopriať. Takže osobne mamy nabádam chodiť s deťmi von v skorých ranných hodinách do desiatej, maximálne pol jedenástej, a podvečer po piatej až pol šiestej a nechať ich voľne sa hrať – bez krému (pretože chceme podporiť tvorbu vitamínu D) a s riadnou pokrývkou hlavy.
Ak ste niekde na dovolenke a chcete byť na slnku dlhšie, tak po desiatej hodine ráno je vhodné dieťa nakrémovať ochranným faktorom. A, samozrejme, treba si strážiť, koľko času ubehlo, koľko sa dieťa kúpalo, a podľa potreby opakovane nakrémovať, až kým nebude pol šiestej večer. Ochranný faktor 30 by mal byť dostačujúci. Uvedomujem si, že všade sa pre deti odporúča ochranný faktor 50, avšak ešte teraz si pamätám stáže z kožného lekárstva, na ktorých nám medikom a medičkám doktorka vysvetľovala, že medzi ochranným faktorom 30 a 50 je minimálny rozdiel v sile ochrany. Takže ja kupujem tridsiatku. Vy však, samozrejme, môžete päťdesiatku, ak to tak chcete. 😉
U detí predškolského veku a vlastne aj všetkých ostatných detí je podstatné vo všeobecnosti snažiť sa nebyť na priamom slnku zbytočne dlho. Aj pre riziko prehriatia organizmu, aj riziko škodlivosti slnečného žiarenia. Pre nás všetkých je lepšie byť väčšinu času v tieni, a keď ideme do vody, sme, samozrejme, na slnku. Jasné, že deti hrajúce sa s pieskom a vedierkom, hľadajúce mušle a kamienky rozmanitých tvarov či stavajúce hrady a zahrabávajúce tatkov do piesku, nebudeme rušiť v hre a ťahať pod slnečník či borovicu. Nie, necháme ich užiť si to plnými dúškami – s pokrývkou hlavy, ideálne aj krku a uší a so šiltom. No ak práve idú desiatovať alebo si chcú oddýchnuť, automaticky by sa mali presunúť do tieňa. A vždy by mali mať k dispozícii pohár alebo fľašu s vodou či nesýtenou minerálkou, aby sa mohli napiť, keď budú cítiť smäd.
Aj pri bábätkách v kočíku platí, že chceme, aby im bolo čo najmenej teplo. Takže sa snažíme ich obliekať primerane teplote. Pri 30 a viac stupňoch Celzia môže byť bábätko v kočíku v plienke alebo nanajvýš v tielkovom body, nech zbytočne nestráca tekutiny tým, že sa musí chladiť (telo sa potrebuje chladiť, potí sa a stráca tak tekutiny). Či má dostatok tekutín, vieme posúdiť predovšetkým podľa pomočených plienok. Ak ciká ako zvyčajne, všetko je v poriadku. Dojčené deti si vypýtajú piť aj od smädu. Nepotrebujú vodu na dojčenie. Deti na umelom mlieku by mali mať dostatok tekutín v mliečnych dávkach, no pri veľkých horúčavách im môžete ponúknuť dojčenskú vodu. Hlavne v tom prípade, ak by ste mali pocit, že cikajú menej ako zvyčajne. No vo veľkej väčšine prípadov to naozaj nie je nutné, najmä ak bude dieťa v tieni a oblečené naľahko. 😊
Keďže leto predstavuje aj čas dovoleniek, už párkrát sa mi stalo, že sa ma rodičia pýtali, od akého veku môžu s dieťaťom letieť lietadlom. Nuž, neviem vám povedať, odkedy je pre dieťa vhodné letieť. To je len a len na vás. Osobne si myslím, že čím neskôr dieťa bude letieť prvýkrát, tým lepšie, pretože lietadlo a letiskové haly sú vždy klimatizované a suchý studený klimatizovaný vzduch je zabijakom dýchacích ciest. Vysuší ich a oslabí. Stačí, že vaše dieťa letí s malým soplíkom, a do destinácie už môže prísť so zvýšenou teplotou, lebo mu to jednoducho neprospeje. Zároveň už malý soplík môže spôsobiť problém v Eustachovej trubici, ktorá nebude správne plniť svoju funkciu, takže dieťa budú bolieť uši a bude mať zaľahnuté v jednom z uší možno ešte pár dní po pristátí v letovisku.
Malé deti je možné dojčiť alebo im dať fľašu počas vzletu a možno aj počas pristávania. Aj keď klesanie trvá vždy približne 15 – 25 minút, tak dlho sa dojčí či pije z fľaše máloktoré dieťa. Z toho vyplýva, že dieťa zase môže mať problém s vyrovnávaním tlaku a budú ho bolieť uši, a teda bude plačlivé. Starším deťom môžete dať niečo jesť, žuvať alebo cmúľať, aby prehĺtali sliny, a tým si uľahčili vyrovnávanie tlaku. Ako vidíte, dá sa to riešiť a zároveň to pre vás môžu byť nepodstatné malichernosti. Je to každého osobný názor.
Môj osobný názor je taký, že s lietaním by sa mohlo chvíľu počkať, kým dieťa nenarastie, a radšej ísť do Chorvátska, kde vieme byť autom za 6 – 7 hodín a aspoň trochu si regulovať klimatizáciu počas cesty. Alebo si jednoducho môžeme užiť letnú dovolenku na našom krásnom Slovensku. 😊
Autor: Mudr. Katarína Legrand z OKiDOKi pediatrickej poradne
