ČO SA DEJE SO ŽENSKOU DUŠOU PO PÔRODE?

Deväť rôzne prežívaných mesiacov tehotenstva, enormný výdaj energie počas pôrodu a prvých dní v pôrodnici, príchod domov a k tomu očakávanie, že žena plynule prejde do zabehnutého života spred tehotenstva.

Predurčené na zážitok sklamania už na začiatku? Nemusí byť. Zreálnime vlastné očakávania.

Prvé dni a týždne po pôrode sú neraz veľkou skúškou. Ženy – novej mamy, dôvery v seba samu, ale aj partnerského vzťahu či vzťahov so širšou rodinou. 

Zámerne nepoužijem slovo, že VŠETKY ženy to tak majú, lebo nemusia mať. Nič, čo sa kedy dočítate na tému duševného zdravia, nemusí platiť v plnom znení a na každého. Pravdou však je, že tzv. „baby blues“ sa dotkne života 70-80 % žien a ich rodín.

Po pôrode sa zvyčajne veľmi radikálne mení bežný rytmus dňa, kvalita spánku klesá, s ňou neraz aj výživa ženy, ustaľujú sa hladiny hormónov. Toto je len pár faktorov, ktoré sa veľmi prirodzene podpisujú na tom, že obdobie prvých týždňov po pôrode je naozaj také rozkolísané.

Drahé ženy, ak cítite v prvých dňoch a týždňoch po pôrode okrem zábleskov radosti aj čosi iné, je to v poriadku.

Čo môžete pociťovať v období krátko po pôrode:

• Veľkú únavu – Niekedy čakáme, že láska k dieťaťu či samotná materská rola prinesie imúnnosť voči potrebe oddychu. Nie je to tak. 
• Zvýšenú plačlivosť – Niekedy pre zdanlivé maličkosti, niekedy aj bezdôvodne. Ak máte potrebu plakať, plačte. Plač v jednej chvíli nevylučuje akékoľvek radostné prežívanie vo chvíli druhej.
• Podráždenosť a rýchle zmeny nálad – V tomto období viac ako v ktoromkoľvek inom období platí, že nič nie je nemenné. 
• Pochybnosti o sebe samej – Akosi čakáme, že rola mamy je automatická. Prax neraz ukáže, že nie je. Materské zručnosti sú niečo, čo sa človek potrebuje naučiť. A na to potrebuje čas a mať so sebou súcit. Veľa súcitu.

„Baby blues“ prvých dní a týždňov prirodzene odznie. Nie je to nič patologické ani nenormálne. Práve fyzická a emocionálna podpora okolia dokáže výrazne uľahčiť aklimatizáciu ženy na novú rolu mamy a vytvoriť priestor na vzájomné spoznávanie sa s bábätkom.

Keď však dni tmavnú, zrazu svetlé momenty neexistujú

Niekedy sa môže stať, že sa postupná radosť z dní po pôrode vytráca a akosi už žena nedokáže nájsť to, čo by ju opäť tešilo. Vtedy je potrebné spozornieť. 

Hovoríme o možnosti popôrodnej depresie či úzkosti. 

Podľa výskumov sa 15-20 % žien v prvom roku po pôrode stretne s týmito témami. Často témy duševného zdravia vyvolávajú strach, pocity hanby a akosi izolujú, čo neraz prispeje k tomu, že ženy v tomto období ostávajú samy, resp. bez psychologickej či psychiatrickej pomoci. Vyhľadať odbornú pomoc je však prejavom veľkej sily.

Pár bodov, pri ktorých rozhodne treba spozornieť a zamyslieť sa nad tým, či ženská duša nepotrebuje podporu:

• Strata záujmu o život, strata radosti – Môžeme to nazvať aj apatiou. Zrazu sú aj bežné úkony akosi veľmi zaťažujúce.
• Sociálna izolácia – Stretnutie s niekým iným predstavuje veľký stres, chýba chuť socializovať sa s ľuďmi, ktorí predtým napĺňali život.
• Neschopnosť si oddýchnuť – Žena nedokáže spať, hoci na to má priestor, alebo je aj po spánku stále unavená.
• Povzdychnutie, že dieťaťu by bolo lepšie bez mamy – Mama stráca dôveru v seba, nevidí svoj pozitívny prínos pre život dieťaťa.
• Ťaživé myšlienky – Môžu to byť až samovražedné myšlienky.

Začínajúca sa popôrodná depresia či úzkosť je tiež súborom prejavov. Netreba vyvodzovať unáhlený záver, že jeden deň, keď sa človek necíti dobre, automaticky znamená, že ide o duševný problém. Stále sme ľudia a je úplne prirodzené mať rôzne nálady. Dôležité je však vnímať, či tieto nálady v rámci dní pretrvávajú alebo či sa stupňujú. 

Liek na všetko

Veľakrát hľadáme univerzálny liek na svoje prežívanie vo vonkajšom svete. Pravdou však je, že ten najúčinnejší prvý krok vieme urobiť už my samy hneď teraz. Hovorme o tom, ako sa naozaj máme.

Autor: Katarína Žilák z projektu Vysmiata duša mamky