Pri rozpoznávaní emócií je dôležité, aby rodičia videli túto aktivitu ako nástroj pre lepšie pochopenie sveta ich dieťaťa. Emocionálny vývin je prepojený s jeho neskoršou schopnosťou prejavovať empatiu a súcit. Empatické deti majú tendenciu lepšie reagovať na potreby druhých a sú menej náchylné na agresívne správanie. Emócie sú jazyk, ktorý pomáha deťom pochopiť vnútorný svet druhých a vytvárať pevnejšie priateľské vzťahy.
Podľa výskumov publikovaných v časopise Emotion psychológovia dokázali, že deti, ktoré už v predškolskom veku rozumejú svojmu emocionálnemu spektru, majú vyššiu úroveň sociálnej inteligencie, a to sa odráža aj na ich správaní voči iným. Tieto deti sú schopné ľahšie rozpoznať emocionálne potreby iných a sú ochotné pomáhať, keď vidia niekoho v ťažkej situácii. Pre rodičov je preto hranie sa na rozpoznávanie emócií jednou z ciest, ako formovať v dieťati schopnosť empatie a porozumenia.
1. Farebné kartičky emócií
Každá emócia môže byť reprezentovaná určitou farbou. Napríklad červená môže predstavovať hnev, modrá smútok, zelená pokoj a žltá radosť. Pomocou týchto farieb môže dieťa jednoducho vyjadriť, ako sa cíti, a zároveň tým získava základný „emocionálny slovník“. Táto aktivita môže byť doplnená aj o kreslenie – nechajte dieťa kresliť farbami, ktoré reprezentujú jeho pocity, a spoločne sa rozprávajte o tom, čo kresba znamená.
2. “Emočná bublina”
Vytvorte pre dieťa koncept emocionálnej bubliny. Predstavte mu ju ako priestor, kde môže byť bezpečne so svojimi emóciami. Kedykoľvek je rozrušené alebo sa cíti zmätené, môže „ísť“ do svojej bubliny, kde sa na chvíľu ukľudní. Tento imaginárny priestor mu umožňuje lepšie regulovať svoje emócie bez toho, aby sa cítilo posudzované alebo nepochopené.
3. Vyrábanie emotikonových masiek
Spoločne vytvorte jednoduché masky s rôznymi výrazmi tváre, ako sú úsmev, smútok, hnev a zvedavosť. Pomocou týchto masiek môžu deti “hľadať” správny výraz, keď sa im nedarí popísať svoje pocity. Navyše, keď si masky navzájom vymieňajú, podporuje to ich porozumenenie rôznych emócií aj u iných ľudí. Masky môžu byť zábavným spôsobom, ako deti naučiť chápať emocionálnu zložitosť, a to aj cez jednoduché hranie sa.
4. Denník emócií v obrázkoch
Povzbuďte dieťa, aby si viedlo denník emócií, kam každý deň nakreslí, ako sa cítilo. Tento denník je skvelým nástrojom na sledovanie emocionálnych výkyvov a umožňuje dieťaťu lepšie rozpoznať a pomenovať svoje pocity. Po určitej dobe si denník môžete prelistovať a hovoriť o tom, čo určité kresby znamenajú, čo bolo vtedy dôležité alebo aké udalosti mohli pocity spustiť. Denník taktiež pomáha deťom vidieť, že všetky pocity sú prirodzené a že každý deň môže byť iný.
5. “Zrkadlová hra” pre empatiu
Postavte sa oproti dieťaťu a začnite s jednoduchými výrazmi tváre, ktoré dieťa bude napodobňovať ako v zrkadle. Postupne prechádzajte k zložitejším výrazom, ako je prekvapenie alebo udivenie. Keď dieťa zvládne základy, pridajte k výrazu aj krátky príbeh, ktorý by mohol emóciu vysvetliť – napríklad „Si prekvapený, pretože si našiel skrytý darček.“ Táto hra deti učí rozpoznávať emócie nielen podľa výrazu tváre, ale aj v širšom kontexte situácií, a zároveň im ukazuje, že sa aj oni môžu pokúsiť pochopiť emócie iných.
6. Vyjadrovanie pocitov cez hudbu
Hranie sa s hudbou môže byť ďalšou cestou k spoznaniu emócií. Rodičia môžu prehrávať rôzne druhy hudby – veselú, pomalú, dramatickú – a pozvať deti, aby podľa hudby hádali, o aký pocit by mohlo ísť. Môžete sa spolu pohybovať, skákať alebo tancovať, pričom pohyby prispôsobíte pocitu, ktorý hudba vyjadruje. Dieťa tak bude skúmať, ako sa určité emócie môžu prejavovať aj na úrovni tela, a zároveň to môže byť výborná forma pohybového a emocionálneho výrazu.
7. Rodičovská reflexia pri rozpoznávaní emócií
Jednou z najväčších výziev pri učení sa o emóciách je schopnosť rodiča reflektovať vlastné reakcie. Keď rodič prežíva intenzívne pocity alebo konflikty, môže o svojich pocitoch rozprávať dieťaťu. Napríklad: „Mamička je teraz trošku unavená, ale to prejde.“ Takéto zdieľanie pomáha dieťaťu porozumieť, že emócie sa menia a že je úplne v poriadku ich prežívať. Tento spôsob zároveň poskytuje dieťaťu model, ako sa emócie dajú zvládať a vyjadrovať bez pocitu hanby.
Už od raného veku, keď dieťa získava schopnosť rozpoznávať a zvládať svoje emócie, vytvára si cenné základy pre emocionálnu odolnosť.
Deti, ktoré majú podporu vo vyjadrovaní svojich pocitov, sa neskôr vyrovnávajú so stresovými situáciami a životnými výzvami s väčším pokojom.
Hranie sa na rozpoznávanie emócií nie je len zábavou, ale cestou, ako sa dieťa môže stať vnímavejším, empatickejším a emocionálne sebavedomejším človekom.
Kreatívne prístupy, ako sú „emocionálne denníky“ alebo „masky“, môžu byť nápomocné pri každom vývinovom kroku dieťaťa. Deti sa učia, že ich pocity sú prirodzené a že majú v sebe schopnosť zvládať aj tie najťažšie momenty. Rozvíjanie emocionálnej inteligencie u detí prostredníctvom hier a kreatívnych aktivít je zároveň investíciou do ich budúcich sociálnych a vzťahových zručností. Deti, ktoré sú oboznámené so svojimi pocitmi a vedia ich rozpoznať u iných, sú schopné vytvárať hlbšie a kvalitnejšie vzťahy, pretože dokážu reagovať empaticky a efektívne komunikovať. Táto emocionálna inteligencia, ktorú si deti postupne osvojujú cez hravé aktivity, ich pripravuje na životné situácie, kde bude dôležitá schopnosť zvládania konfliktov, emocionálnej regulácie a podpory ostatných.
Rozpoznávanie a pochopenie emócií u detí je proces, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť a najmä podporu rodičov.
Hranie sa na rozpoznávanie emócií je nielen zábavnou, ale i efektívnou cestou, ako tento proces podporiť a viesť deti k zdravému emocionálnemu vývoju. Takéto hry a aktivity navyše pomáhajú rodičom prehĺbiť vzťah s dieťaťom a budovať bezpečné emocionálne prostredie, kde sa dieťa cíti pochopené a prijaté.
Ako rodičia máte jedinečnú príležitosť využiť každý deň na to, aby ste sa s deťmi spoločne učili o pestrosti pocitov, aby ste spoločne prechádzali malými emocionálnymi dobrodružstvami a aby ste vytvárali základ pre budúci život dieťaťa plný empatie a emocionálnej stability.
autorka: Ninka Peniaková
poradkyňa psychomotorického vývinu detí v Baby Balance Bratislava
