Ak majú bábätká nejakú potravinovú alergiu, najčastejšie ňou je alergia na bielkovinu
kravského mlieka – skratka ABKM. Môžu mať aj iné alergie, napríklad na sóju, lepok, či vaječný bielok, avšak tieto sú omnoho zriedkavejšie. Pozitívne je, že napriek tomu, že bábätká predstavujú pomerne veľkú časť „alergikov na mlieko“, sú práve tou skupinou, u ktorej je táto alergia často len dočasná.
Alergia zvykne vymiznúť už okolo prvého roka života alebo v batoľacom, či predškolskom veku. Takže netreba zúfať, ani si z toho robiť veľkú hlavu. Na druhú stranu, alergia sa môže akoby „premaskovať“ a prejavovať sa v neskoršom veku ťažkosťami z dýchacích ciest – nádchou, laryngitídami, zápalmi priedušiek.
Alergia na bielkovinu kravského mlieka sa môže u malých dojčiat prejaviť niekoľkými spôsobmi. Asi najčastejším prejavom je krv v stolici. Ak sa u vášho bábätka objaví krv v stolici prvýkrát, netreba ešte robiť paniku. Môže to byť prvý a poslednýkrát – spôsobiť to môže malá trhlinka konečníka alebo malá trhlinka na vašej bradavke alebo jednorazová zmena/podráždenie v tráviacom trakte. Taktiež, ak sa krv v stolici objaví s príznakmi infekcie – zvýšená teplota, riedke stolice, či aj vracanie – s najväčšou pravdepodobnosťou sa nejedná o ABKM, ale o infekčnú gatsroenteritídu. Krv vymizne po zotavení sa z infekcie. Ak však má vaše dieťatko krv v stolici opakovane a inak nemá iné ťažkosti – papá, kaká, ciká, spinká, reaguje na vás ako zvyčajne, to prvé, na čo bude aj váš ošetrujúci pediater myslieť, je práve alergia na bielkovinu kravského mlieka.
Riešenie nie je komplikované. Je priam veľmi jednoduché, len možno pre vás trochu obmedzujúce. Ak dojčíte, znamená to, že práve vy musíte zo svojho jedálnička vylúčiť všetky, podotýkam naozaj VŠETKY mliečne výrobky. Nejde totiž o intoleranciu laktózy – to je iná kapitola, ktorú možno tiež neskôr rozoberieme. Tu sa jedná o problém s bielkovinou. A tá je vo všetkých výrobkoch z mlieka. Preto dojčiaca mamička musí na pár mesiacov oželieť jogurty, syry, mlieko, acidká, keksíky, čokoládky, zákusky, zmzlinu a všetky sladkosti a potraviny (napríklad kysnuté koláče), ktoré v sebe obsahujú mlieko, sušené mlieko, bielkoviny krvského mlieka alebo laktózu.
V princípe už po 2 týždňoch by ste mali vidieť efekt vašej „práce“. Ak by ste si chceli byť istí, že sa jedná o ABKM, po tejto tzv. eliminácii alergénu a vymiznutí ťažkostí (tu konkrétne krv v stolici), môžete alergén znova zaradiť do stravy (tzv. expozícia alergénu). Keď sa nám krv v stolici vráti, máme hotovú diagnózu. Táto diagnóza na základe tzv. eliminačno-expozičného testu je najpresnejšou diagnózou ABKM. Nie je nič spoľahlivejšie. Žiadne odbery krvi (prosím netrápme deti zbytočne bolestivými zákrokmi, ak nie sú potrebné) nie sú nutné. V princípe z úvodu nie je potrebné ani vyšetrenie imunoalergológom.
Ak vaše bábätko dostáva umelé mlieko, je vhodné zmeniť mlieko za tzv. hypoalergénne mlieko, v ktorom je mliečna bielkovina čiastočne naštiepená. Možno to bude dostačujúce. Ak by to však nepomohlo a stolica by naďalej obsahovala aj nejakú krv, ošetrujúci pediater môže z úvodu predpísať špeciálne mlieko – tzv. extenzívny hydrolyzát. Môže však predpísať len 12 krabíc. Potom už musí dieťatku predpisovať toto mlieko imunoalergológ alebo gastroenterológ. Ide tu skôr o akési legislatívne nariadenie alebo ohraničenie možností špecialistov a nešpecialistov – niežeby sa nám nechcelo vám to predpisovať. No väčšinou s tým nie je problém. Gastroši či imunoalergológovia vedia, že tieto bábätká potrebujú „len“ recepty a vedia dať prednostný termín (nebojte sa dlhých čakačiek u týchto špecialistov, treba im len hneď v úvode vysvetliť, že len potrebujete recepty na špeciálne mlieko kvôli ABKM). Riešenie krvi v stolici je teda vcelku jasné – mlieko preč a všetko bude opäť ako predtým.
Niektoré deti nemajú krv v stolici, ale začne sa im robiť atopický ekzém na pokožke. Jedná sa o rôzne veľké ložiská začervenanej suchej kože. Ktorá, ak nie je hneď správne ošetrovaná, môže neskôr aj šupinatieť. Morfy sa zväčšujú, robia sa tam pupienky, ložiská sa objavujú na viacerých častiach tela. Ak naďalej dieťa nie je správne ošterované, môže neskôr dôjsť aj k infekcii týchto narušených častí kože. Preto je skorá správna liečba atopického ekzému viac než vhodná. Čím nikdy nič nepokazíte, je kyselina mliečna. Tú vám predpíše každý primárny pediater a s veľkou pravdepodobnosťou vám z úvodu pomôže. Aspoň zamedziť zhoršovaniu. Ak sa dieťa aj škriabe, môžete pridať anithistaminiká v kvapkách 2-3xdenne. Zároveň je vhodné dieťa kúpať v slabunkoružovom hypermangáne alebo v ovsenom kúpeli. Toto všetko je ošetrovanie pokožky. Ale treba si uvedomiť, že pokožka reaguje na niečo, čo organizmu prekáža. Ekzém nikdy nie je len tak. Väčšinou práve existuje nejaký alergén, ktorý dieťatko dráždi a spôsobuje niečo, ako alergickú reakciu s prejavom na koži – atopickou dermatitídou (ono je to vcelku komplikované, no takto zjednodušene je to asi najuchopiteľnejšie). A najčastješím spúšťačom reakcie na koži je, opäť raz, mliečna bielkovina. Ako sme teda písali vyššie, aj liečba atopickej dermatitídy u dojčiat je často z úvodu o vylúčení mliečnej bielkoviny zo strany matky (u dojčených detí) alebo zmena mliečnej formule u nedojčených detí. Ak nám po vylúčení mlieka zo stravy, ustúpia prejavy na koži, môže sa zmierniť aj ošetrovanie pokožky. Avšak premasťovanie kyselinou mliečnou väčšinou ostáva u detí s atopickou pokožkou dennou potrebou.
Posledným najmenej častým prejavom ABKM u dojčiat je zvýšené zahlienenie. Zvyčajne sa jedná o bábätká, ktoré majú, nevedno prečo, neškodný soplík. Nikdy k tomu soplíku nie je zvýšená teplota či kašeľ. Len jednoducho dieťatko má soplík denne, týždne, nebodaj mesiace, niekedy možno aj chrapká z nošteka. No hlien je stále riedky, nanajvýš mierne hustý a biely a inak dieťa v princípe nemá žiadne ťažkosti. Ak takémuto dieťaťu zmeníte umelé mlieko na hypoalergénne alebo dojčiaca matka vysadí mliečne výrobky, veľakrát to pomôže. Dieťa zrazu akoby zázračne nehlieni. Týcho bábätiek je najmenej (spomedzi tých, čo majú ABKM), avšak treba mať na mysli aj túto možnosť, najmä, ak je vaše dieťatko z tých „podivneusoplených“.
Ako som už spomenula vyššie, veľká väčšina týchto alergií na bielkovinu kravského mlieka dojčenského veku časom vymizne. Spolu s pediatrom, gastroenterológom alebo imunoalergológom budete skúšať zavádzať mliečne výrobky a je veľmi pravdepodobné, že neskôr bude môcť vaše dieťa jesť všetko. U väčších detí, batoliat, predškolákov, či ešte väčších detí (a dospelákov), môže mať ABKM podobné prejavy, ako boli menované u dojčiat. Avšak, najčastejšie sú vo vyšších vekových kategóriách prejavy z tráviaceho traktu – krv v stolici (ale menej často ako u dojčiat), zmeny stolice (hnačka, ale aj zápcha), bolesti brucha, pálenie záhy. Aj u dospelákov sa môžu vyskytnúť prejavy na koži (veľmi rôznorodé, už to nemusí byť len klasická atopická dermatitída) alebo symptómy z dýchacieho traktu – zvýšené zahlienenie, prejavy astmy.
Diagnostika je opäť ideálne eliminačno-expozičná. To jest – dieťa má problém, vidíme/šípime súvislosť s mliekom, vysadíme mliečne výrobky (VŠETKY!), ťažkosti vymiznú a môžeme (ale nemusíme) alergén zaviesť znova – ak sa vrátia príznaky, máme hotovú diagnózu. A všetko, čo treba, je dodržať bezmliečnu diétu. Hotofka. Nič viac a nič menej 🙂
Autorka: MUDr. Katarína Legrand,
pediatrická poradňa OkiDoki
