Spánok je jedna zo základných biologických potrieb, ktoré máme. Kvalitný spánok vedie k zdravému vývinu dieťatka – počas spánku sa vytvárajú v mozgu dôležité spoje, ktoré sú okrem iného viazané na pamäť, rozvoj reči a celkový psychomotorický vývin.
Vývin dieťatka je najmä počas prvých rokov života veľmi dynamický a rovnako dynamicky sa nám mení aj spánok. Od novorodeniatka, ktoré prespí väčšinu dňa, až po dieťatko, ktoré cez deň už spánok nepotrebuje a spí iba v noci.
Keď je spánok tak vitálne dôležitý pre naše fungovanie, prečo ho často detičky odmietajú a majú s ním problém? Pretože spánok je výrazne viazaný na rôzne procesy, ktoré prebiehajú v našom organizme, ako napr. cirkadiánne rytmy alebo vylučovanie hormónov. Jednoducho povedané, ak máme tieto procesy v rovnováhe, dosiahneme optimálne podmienky na spánok. Ak nie, tak dieťatko so spánkom bojuje.
Cirkadiánne rytmy sú 24-hodinové cykly, ktoré v našom tele riadia procesy nevyhnutné pre jeho fungovanie. Jedným z takýchto cyklov je aj cyklus spánok – bdenie. Pri pravidelnom opakovaní sa spánku a bdenia v priebehu 24 hodín sa naše vnútorné hodiny nastavia na to, kedy je čas spánku a kedy je čas bdenia. Jedným zo základov kvalitného spánku je teda dobre nastavený biorytmus. To sa ale ľahšie povie, ako zrealizuje v praxi. Na čo si potrebujeme pri nastavovaní biorytmu nášho dieťatka dať pozor? Na jeho denný režim.
To, koľko dieťatko cez deň bdie a spí, nám ovplyvňuje to, ako „dobre“ spí v noci. Dĺžka bdenia medzi dennými spánkami nám zase ovplyvňuje kvalitu spánku cez deň. Ak dieťatko bdie príliš dlho, ide na spánok preunavené. V organizme sa nám vylúči aktivačný hormón kortizol, dieťatko chytí druhý dych a je veľmi problematické ho uspať.
Ak bdie príliš krátko, tiež bude spánok odmietať, ale z úplne iného dôvodu. Nebude mať na spánok vytvorený dostatočný spánkový deficit, pretože si nestihlo počas bdenia vybiť energiu. Aby to bolo ešte komplikovanejšie, potreba spánku a dĺžky bdenia sa s vekom mení. Preto aj keď už dieťatko nabehne na stabilnejší režim, v priebehu niekoľkých týždňov alebo mesiacov sa to môže zmeniť.
Pri nastavovaní denného režimu sa môžeme riadiť všeobecnými odporúčaniami pre množstvo a dĺžku denných spánkov. Dá nám to približnú informáciu o tom, čo je veku primerané. Každé dieťatko je ale iné, a preto si ho treba sledovať a reagovať na jeho potrebu spánku. Ako príklad si môžeme uviesť tri deti v rovnakom veku s rôznymi dĺžkami spánku.
Mirko, 7 mesiacov – spinká 3× denne, dokopy cca 3 hodiny, spánky sú rovnomerne rozvrhnuté počas dňa. Pred spánkami má dostatočný čas na aktivitu, takže sa na spánok stihne unaviť. V noci sa budí 2× na papanie a prespí 11 hodín. Mirko má spánok nastavený optimálne na jeho potreby.
Lucka, 7 mesiacov – spinká 2× denne, dokopy cca 2,5 hodiny, doobeda má kratší spánok, poobede dlhší. Aktivity počas bdenia má dostatok. Mamina sa medzi jednotlivými spánkami riadi bdelými oknami 2,5-3-3,5/4. V noci prespí 12 hodín s 1 kŕmením. Lucka má spánok nastavený optimálne na jej potreby.
Barborka, 7 mesiacov – spinká 2× denne, dokopy max. 1,5 hodiny, niekedy ráno dlhšie a poobede kratšie, inokedy opačne, spánky nie sú v rovnakých časoch a bdenia medzi spánkami majú rôznu dĺžku. V noci prespí 10 hodín, často sa budí a ráno skoro vstáva. Barborka nemá optimálne nastavený spánok, pretože ho má počas dňa málo, biorytmus nie je stabilne nastavený na približne rovnakú dĺžku a čas spánku, čo sa premieta do problémov s nočným spánkom.
Denný režim je len jedným z faktorov, ktoré nám ovplyvňujú spánok dieťatka. Ak sa snažíme dieťatku skonsolidovať spánok, úprava denného režimu je prvý krok k tomu, aby sme sa dostali k lepšiemu spánku. Správne nastavený denný režim znamená, že dieťatko ide spať vtedy, keď to jeho organizmus očakáva. To nám následne pomáha k tomu, aby sme mohli ľahšie odstrániť prípadné spánkové asociácie, ktoré nám už pri zaspávaní nevyhovujú.
Autor: Veronika Pružinská
Zdroje:
