Hoci je obdobie po narodení plné radosti a vzrušenia, môže byť aj zdrojom stresu a úzkosti, najmä pre tých, ktorí ešte nemajú skúsenosti s deťmi a s novorodencami už vôbec. Tento článok poskytuje základné informácie a praktické tipy, ktoré vám pomôžu zvládnuť prvé dni a týždne so svojím novorodencom, aby ste sa cítili o niečo istejší a pokojnejší vo svojej novej úlohe rodiča.
Novorodenec je bábätko od prestrihnutia pupočnej šnúry do 28. dňa. Dieťa potrebuje počas prvých dní a následne v priebehu dvoch až troch mesiacov prejsť procesom adaptácie na úplne nové prostredie. Po deviatich mesiacoch strávených v bezpečí bruška mamy sa ocitá v novom svete, kde ho čaká veľa nových výziev. V brušku sa vznáša a húpe v plodovej vode, potravu prijíma cez pupočnú šnúru priamo od mamy. Svetlo aj zvuky sú tlmené. Počuje najmä prúdiacu krv, ktorá znie ako šum. Po narodení si zvyká na dýchanie, trávenie, vylučovanie, ale najmä na nechránenú polohu tela a na gravitáciu. V jeho okolí sa zrazu nachádza veľa nových objektov na skúmanie všetkými zmyslami, no aby mal na ne energiu, naberá ju spinkaním a papaním.
Prvé mesiace po narodení je bábätko vybavené vrodenými primitívnymi reflexmi ako napr. Morov reflex (úľakový, alebo aj objímajúci), plazivý, chôdzový a iné, ktoré mu pomáhajú prispôsobiť sa novému prostrediu a zabezpečujú chod základných životných funkcií. Primitívne reflexy v treťom až šiestom mesiaci odchádzajú a postupne ich nahrádza vedomý pohyb.
Málokto však vie, že novorodenec nevie ležať stabilne na chrbte a nevie reagovať na zmeny polohy tela.
Všetky zmeny sú pre neho namáhavé a často dráždivé. Dieťa má síce svaly, má vyvinutý rovnovážny systém od piateho mesiaca prenatálneho obdobia, no nevie ich používať v spolupráci. Predstavte si, že máte vodičský preukaz, máte auto, sedíte za volantom, no neviete šoférovať. Poloha na chrbte na rovnej ploche je pre novorodenca náročná a nevie tak zaostriť pohľadom na tvár rodiča, preto mu môžeme pomôcť v stabilnej polohe v náručí ako je napríklad klbko, alebo v komunikačnej polohe v náručí oproti dieťatku. Väčšinu času pohybuje rukami aj nohami v nekoordinovaných pohyboch. Postupne sa učí v rôznych polohách ovládať svoje telo a rovnováhu zároveň.
Dieťa je vhodné polohovať už od narodenia na boky, na chrbát, po odpadnutí pupočníkovej šnúry z pupka aj na bruško každý deň, aby si postupne zvykalo na zmeny polôh tela.
Hojdaním v náručí, striedaním polôh pri nosení a ukladaním alebo zdvíhaním rôznymi spôsobmi pomáhate dieťaťu rozvíjať koordináciu pohybu v rámci každodennej starostlivosti.
Na začiatku však dávajte pozor na rýchle pohyby a v záťažových polohách nechajte novorodenca iba pár sekúnd. S dieťatkom manipulujte v začiatkoch čo najpomalšie. Vhodnými pomôckami na pokojnú polohu na chrbte alebo na boku sú hniezdo, páperový vankúš alebo deka. Dieťa by sme mali polohovať na boky aj počas spánku.
Novorodenec nemá vyvinuté vlastné termoregulačné mechanizmy, ktoré ovplyvňuje nezrelý nervový systém a nedostatok podkožného tuku. Preto treba novorodencov obliekať do vrstiev. Pre lepšiu predstavu obliekajte o jednu vrstvu viac ako máte vy. Napríklad v zimnom období oblečiete novorodencovi v domácom prostredí body s dlhým rukávom a dupačky a na prekrytie ešte deku alebo svetrík. Teplotu dieťaťa viete skontrolovať na zátylku a rúčkach. Problém je aj ak je dieťa prehriate, spotené a začervenané.
Čiapku je vhodné dávať novorodencovi, ak je v miestnosti menej ako 15°C. Vetranie mu nevadí, je priam žiadúce, no pozor si dajte na prievan. Ideálne je, ak sa teplota v miestnosti pohybuje medzi 18°C až 22°C. Kúpanie by malo prebiehať v prehriatej miestnosti na 24 – 25°C a voda by mala mať max. 36 – 37 °C. Kúpeľ mu stačí dopriať každý druhý až tretí deň. V mínusových teplotách pod – 5 °C neodporúčame vychádzky, rovnako ani ak je vonku nad 30 °C. Pozor si dajte, ak je vonku veterno, radšej kočiar prekryte izolačným igelitom, aby bolo dieťatko pred vetrom chránené. Pokojne začnite s krátkymi prechádzkami už po prvom, druhom týždni od návratu z nemocnice a postupne ich predlžujte, ak sú podmienky priaznivé.
Zmysly novorodenca dozrievajú ešte niekoľko týždňov po narodení.
Zrak novorodenca je najmenej vyvinutým zmyslom. Po narodení rozoznáva len svetlo a tmu. Postupne začína vidieť kontúry, no iba na vzdialenosť 20 maximálne 30 cm ostro.
V brušku bolo celých deväť mesiacov v prítmí, preto je pre neho mať otvorené oči pri silnom svetle náročné. Napriek tomu, od prvého dňa potrebuje, aby sme rozlišovali deň a noc a nezatemňovali miestnosť počas dňa závesmi. Naopak, v noci používajte pri prebaľovaní a kŕmení iba malé svetlo, ideálne oranžové alebo červené.
Hlasy blízkych osôb, ktoré sa dieťaťu prihovárali počas tehotenstva, majú upokojujúci účinok aj po narodení. Dieťa si môže pamätať aj hudbu, ktorú ste mu púšťali pred narodením. Upokojujúce účinky majú tiež zvuky ako je biely šum alebo zvuk dažďa. Tieto známe hlasy a zvuky môžu pomôcť novorodencovi cítiť sa bezpečne a pokojne v novom prostredí mimo bruška.
Plač dieťaťa je pre rodičov najčastejšou príčinou stresu. Je to však prirodzený a nevyhnutný spôsob, akým dieťa komunikuje svoje potreby.
Plač novorodenca je však prvý mesiac nediferecovaný, čo znamená, že vždy znie rovnako. Budete tak musieť vylučovacou metódou prísť postupne na to, čo potrebuje – či je dieťa hladné, potrebuje vaše náručie, je to plná plienka, nepohodlná poloha, je mu zima alebo teplo, je prestimulované, potrebuje viac pozornosti, alebo cíti bolesť.
Nenechávajte dieťatko plakať. Nič pozitívne tým nezískava ani netrénuje, iba pocit strachu a neskôr zúfalstva.
Majte so sebou aj s dieťaťom trpezlivosť, pretože sa učíte navzájom spoločne fungovať, postupne získavate prax, vytvárate si režim a stereotypom tak dieťa nadobúda vnútorný poriadok, čiže pocit bezpečia. Všetko si však vyžaduje čas a láskavý prístup ako k sebe, tak aj k bábätku. Snažte sa čo najviac načerpať silu pestrou stravou a nebráňte sa prijímať pomoc od okolia.
“Dieťa je spočiatku plne závislé od našej starostlivosti, teda aj od našich podnetov. Charakter, množstvo aj kvalita našich podnetov musia byť vždy v súlade s možnosťami a vývinovým štádiom dieťatka. Ako to dosiahnuť? Mali by sme poznať fakty o štádiách vývinu dieťaťa a hlavne pozorovať vlastné dieťa.” Saša Ragas
autorka: Jane Vaneková,
poradkyňa psychomotorického vývinu Baby Balance
Janku môžete stretnúť aj na našich víkendových kurzoch pre budúcich rodičov v Bratislave
alebo aj v našej poradni psychomotorického vývinu pre bábätká do 1 roka
