Každý dom má základy, pevné, čo všetko vydržia. Rovnako, keď si staviame vežu s deťmi z kociek, treba si dať pozor na prvé kocky. Ak tie postavíme na seba zle, všetko sa nám môže zrúcať. Pre človeka sú dôležité základné piliere chodidlá, nožičky, nohy…
Ak máme vyosenie chodidla, členku, nohy, posúva sa tento problém vyššie na koleno, bedro, panvu, chrbticu prípadne až na úroveň hlavy. To čo sa nám deje na jednom konci nášho tela, ovplyvňuje to, čo sa deje na druhom konci. Horný koniec ovplyvňuje spodný a naopak. Náš motorický vývin prebieha síce v smere od hlavy k nohám, ale v momente, keď začneme zaťažovať telo vertikálne, v stoji, chodidlo vplýva na celý pohybový systém.
A čo môžeme spraviť pre to, aby sme mali čo najstabilnejšie „stavebné základy“? Venovať sa nožičkám už od narodenia.
V dnešnom článku sa oboznámime s chodidlom. Povieme si z čoho sa skladá, aký je to zložitý systém a prečo je dôležité sa im venovať.
Proces vývoja chodidla sa začína už počas tehotenstva, zárodky sa vytvárajú v období 4. týždňa tehotenstva, v 8. týždni sú už vyznačené všetky štruktúry dolnej končatiny. Nožná klenba sa začína vytvárať vnútromaternicovo v priebehu 3. mesiaca. Kĺby sú zakladané v 4. týždni, ale v definitívne kĺby sa premieňajú v druhej polovici tehotenstva. Na konci embryonálneho vývoja by mala byť celá noha aj všetky nervové, svalové a cievne štruktúry končatín v podobe akú má dospelá noha.
Väčšina detí sa rodí so zdravými chodidlami. Je ale potrebné, aby sme sledovali správny psychomotorický vývin a nezasahovali doňho preskakovaním dôležitých miľníkov.
Treba si dávať pozor na predčasne posadzovanie, postavovanie, chôdzu s chodítkami, a chôdzu za ruky, poťahovanie za dolné končatiny, zdvíhaniu za nohy (bedrový kĺb je ešte nezrelý a mohlo by prísť k vykĺznutiu z kĺbovej jamky). Pozor na tesné oblečenie, ponožky, zavinovačky, držiaky ponožiek. Obmedzujú deti v pohybe. Rovnako tak vychytávky ako napríklad pavúk a chodítko neprispejú k správnemu vývinu detskej nôžky.
Ideálne je nechať deti prejsť vývinom čo najprirodzenejšie.
Chodidlo je veľmi zložitý kúsok nášho tela. Pozostáva z 26 kostí, 33 kĺbov, 107 ligament/väzov, 19 svalov, 700 000 nervových zakončení, ciev a receptorov.
Detské chodidlo v porovnaní s dospelým pozostáva z množstva chrupaviek, je mäkké, tukové, kĺby a väzy sú slabé, kosti nemajú ešte dostatok minerálov a svaly nemajú ešte dostatočnú silu. Proces osifikácie prebieha postupne, vo veku 5-6 rokov už môžeme hovoriť o vytvorenej klenbe, ale rast chodidla pretrváva až do veku 18 rokov. A keďže je chodidlo takéto mäkkučké, je ešte aj dostatočne formovateľné.
To znamená, že správnou stimuláciou vieme veľa vecí napraviť, ale nevhodnými pomôckami a napríklad aj skorým obúvaním dieťaťa, vieme aj veľa pokaziť.
Preto je dôležité sa nožičkám venovať od narodenia a dopriať im čo najviac dotykov a hladkania a pusinkovania. A učiť našich malých balansákov starať sa o svoje nožičky. Čistiť ich od špiniek, používať ich pri hre a stimulovať ich všetkými možnými pomôckami a nechať spoznávať svet aj chodidlami.
Chodidlá sú veľmi dôležitou vstupnou bránou do centrálnej nervovej sústavy. Chodidlo nám posúva informácie o podklade po ktorom chodíme, alebo sa ho iba dotýkame. Jeho základnou funkciou počas prvých mesiacov je úchop. Áno, nohy dokážu uchopovať veci ako naše ruky. Lenže kto by používal nohy, keď sú obuté v topánkach, majú na sebe pančušky, ponožky? Asi nikto z nás. Preto jedna z najprirodzenejších terapií pri probléme s chodidlami je práve ich práca naboso. Akonáhle im necháme voľnosť, začnú pracovať ako vejáriky, chytať, skúmať a objavovať okolie. Vďaka správnemu kontaktu so zemou sa celému telu lepšie pracuje a orientuje v priestore. Nohy nás nesú celý život. Keď sa dieťatko prvý krát postaví, nič ho už nezastaví a ide sa do sveta.
Hlavnými funkciami chodidiel sú tlmenie nárazov pri došľape, udržiavanie rovnováhy, pohyb tela dopredu, dozadu, orientácia pri chôdzi, vyrovnávanie nerovností zeme, sú významným orgánom hmatu a termoregulácie.
Chodidlo má funkciu odpruženia, dá sa to prirovnať k trampolíne a túto funkciu zabezpečujú klenby na chodidle. Máme tri. Dve pozdĺžne, mediálnu (vnútorná klenba, ktorá sa ťahá od palca smerom k päte)a laterálnu (vonkajšiu, ktorá sa ťahá od malíčka k päte). A tretia je transverzálna (priečna) klenba, ktorá vytvára oblúk pod prstami, od malíčka smerom k palcu.
Pri čísle tri môžeme spomenúť aj trojbodovú oporu chodidla. Vďaka klenbám sa chodidlo zaťažuje hlavne na 3 bodoch a aj to nerovnomerne. Prvý bod je pod palcovým kĺbom, záťaž je tu 35%, druhý bod je pod malíkovým kĺbom a to 15% a tretí bod je pätová kosť, kde je záťaž až 50%. Pri pätovej kosti sa častejšie už hovorí o opore 2 bodov, vnútornej a vonkajšej strane päty.
V čase keď sa dieťa začne stavať na nohy, úchopová funkcia nohy ide do útlmu a nastupuje oporná funkcia. V úvode sa pršteky ešte často krčia, akoby sa prichytávali podkladu. Ale čím viac to budú trénovať, tým skôr neistota odoznie, aj s úchopovým reflexom chodidla . Ako si vieme stimulovať a pocvičiť nožičky sa budeme venovať v ďalšom článku.
Pár zaujímavostí na záver:
Vývoj nohy je krásny a dlhý proces. Často ako rodičia vidíme u svojich detí poklesnutú vnútornú klenbu, čo je zhruba do troch rokov jav fyziologický. Napriek tomu sa oplatí nožičkám venovať a sledovať ich. Je na mieste dať skontrolovať nožičky fyzioterapeutovi, ktorý vás vie nasmerovať správnou cestou pri stimulácii nožičiek, ale aj pri výbere vhodnej prvej obuvi pre vášho začínajúceho chodca.
Väčšina z nás sa venujeme rukám, dennodenne si ich krémujeme, chodíme na manikúru, hýčkame si ich. Čo všetko robíme dennodenne pre svoje nohy? Poriadne ich zabalíme do darčekového balenia a rozbalíme si ho až večer. Skúsme sa začať venovať aj našim nohám. Masírovať si ich, cvičiť s nimi, nechať im volnosť. Oni sa nám za to poďakujú.
autorka: fyzioterapeutka Terezka Šimovičová
Terezku môžete stretnúť v našej Fyzioterapeutickej ambulancii pre deti do 6 rokov v Bratislave a zopár tipov ako s nožičkami cvičiť sa dozvieš aj od našich lektoriek na našich kurzoch 😉
