Podchvíľou mi niekto položí otázku: „Čo s tou guličkou, čo sme nahmatali tu a tam?“, „Je to vážne?“, „Máme s tým ísť lekárovi?“ atď… Keďže je to naozaj takmer pravidelná otázka, ktorá prichádza z rôznorodých kruhov (v škole našich detí, kde vedia, že som detská doktorka, v poradni Mama a ja, od kamošiek, v rodine), bude hádam vcelku osožné, ak sa pokúsim, čo-to v tejto veci ozrejmiť.
Lymfatické uzliny
Ako prvé treba porozumieť, čo sú lymfatické uzliny. Jedná sa o akési zhluky lymfatického tkaniva. Lymfatické tkanivo má zjednodušene za úlohu ochranu pred infekciami, či rôznorodými látkami (nemusí sa vždy jednať len o vírus, baktériu, či parazita). Najprv sa do boja pustia biele krvinky, ktoré sa nachádzajú priamo na sliznici, či v tkanive, kde sa objaví votrelec. Môže to byť nos, ucho, oko, ústa, či močové, či tráviace orgány.
Tam, kde prebieha boj s cudzincom, opuchne tkanivo, lebo je tam zvýšené prekrvenie. To je preto, že tam, kde sa niečo deje, potrebujú naše bunky výživu, energiu na boj proti nepriateľovi a tiež kyslík, enzýmy, minerály.
Zároveň je potrebné odviezť odpad, ktorý vzniká pri ničení cudzorodých buniek, avšak aj tých našich, ktoré odumreli alebo boli poškodené v „boji“. Snahou nášho tela a našich chrániacich buniek je zastaviť votrelca v mieste vniknutia. LENŽE naši nepriatelia majú zase snahu dostať sa DO TELA. Takže urobia všetko preto, aby sa dostali do krvného, či lymfatického riečiska a ním sa dostali ďalej, hlbšie.
Ak sa teda nepodarí zastaviť zloduchov v mieste prvého napadnutia, sú na rade tzv. „drenážne“ lymfatické uzliny. Každá oblasť tela má svoju drenážnu uzlinu, resp. skupinu uzlín. A tieto reagujú – zväčšujú sa, ak sa v ich oblasti niečo deje, ak prebieha nejaká infekcia, či zranenie, či akékoľvek íné poškodenie nášho tkaniva, ktoré sa buď musí zregenerovať alebo je potrebné poraziť vírus, či baktériu. Čiže je to úplne prirodzená a žiadúca reakcia. Aby ste si to vedeli predstaviť, uvediem pár príkladov.
Kedy sa lymfatické uzliny zväčšia?
Deťom sa prerezávajú zuby. To znamená prerušenie tkaniva ďasien, posúvanie sa zubu smerom nahor, zmena zloženia ústnej flóry. Je to celkom komplexný dlhotrvajúci v princípe zápalový proces náročný pre organizmus. Úplne bežne sa môže v tomto období zväčšiť jedna alebo niekoľko uzliniek pod sánkou, či pred ušami.
Mliečna chrasta – tvorba žltkastých šupiniek najmä vo vlasatej časti hlavy, či v obočí. V princípe je to neškodná záležitosť, ale nie je prirodzená/fyziologická. Pre telo je tvorba týchto šupiniek nad rámec bežnej/zdravej pokožky, ide o to, že na koži žije špecifická kvasinka, ktorá tam vlastne nemá byť. Organizmus sa snaží s ňou bojovať, ale veľakrát je to beh na dlhú trať. Avšak, keďže je to akýsi proces zmeny tkaniva, sú do toho zapletené aj biele krvinky a môžu sa nám zväčšiť uzliny v záhlaví, alebo za ušami.
Infekcie dutiny ústnej a nosa – v škôlkarskom veku sa naše deti stretávajú s infekciami na dennej báze. A nemusíme to vždy postrehnúť. Pretože nie vždy musí byť z toho sopeľ, kašeľ, či horúčka. Niekedy sa detský organizmus vysporiada s infekciou hneď v úvode. A vysporadúva sa takto s rôznymi vírusmi a baktériami v podstate každý jeden deň.
A preto je úplne bežné, že keď mi príde do ambulancie skôlkar alebo aj školák, takmer vždy nahmatám mierne zväčšené uzlinky pozdĺž kývačov (pred a za), či pod sánkou.
Dalo by sa teda vo všeobecnosti povedať, že väčšina drobných hmatateľných uzliniek v oblasti hlavy a krku sú záležitosťou bežných infekcií, či dejov, ktoré prebiehajú v oblasti očí, uší, úst, či pokožky hlavy a krku. Niekedy sú prítomné uzliny, ktoré sú akoby stále hmatateľné. Niekto má takú pod sánkou, niekto v záhlaví, niekto pozdĺž kývača na krku. Pokiaľ je tá uzlina pružná, mäkká, pohyblivá pri pohmate a nemení sa – čiže nezačervenáva sa pokožka nad ňou, nemení sa nad ňou koža, nič z nej netečie, nezväčšuje sa, bude to asi takto už celý život a s najväčšou pravdepodobnosťou nič špeci to neznamená.
Sú teda všetky zväčšené uzliny neškodné?
Je však pravda, že niekedy sú uzliny zväčšené až príliš alebo akosi podozrivo. Situácia, ktorú určite treba konzultovať s ošetrujúcim pediatrom nastáva, ak má dieťa zväčšené uzliny aj mimo oblasť hlavy a krku a na viacerých miestach. Čiže hmatáme zväčšené uzliny aj v podpazuší, v slabinách, príp. aj na iných ešte menej zvyčajných miestach. Zároveň, ak sú popri zväčšených uzlinách prítomné aj iné ťažkosti ako napríklad únava, bledosť kože a slizníc, zvýšené teploty, zmeny stolice, príznaky z tráviaceho traktu, závrate, výrazné nočné potenie, dlhodobý kašeľ, je treba to neodkladne riešiť s lekárom.
Ďalším „výkričníkom“ týkajúcim sa zväčšených uzlín, je náhle vzniknutá véééééľmi výrazne zväčšená, tvrdá, nepohyblivá uzlina, ktorú ste predtým neregistrovali. V tomto prípade tiež nezaháľajte a kontaktujte pediatra/iného lekára.
Pomerne často sa stáva, že sa deťom pri infekte horných dýchacích ciest výrazne zduria uzliny na krku, pozdĺž kývača alebo v uhle sánky. Bývajú veľakrát výrazne bolestivé na dotyk, častokrát bývajú zväčšené obojstranne, niekedy môže byť pokožka nad nimi teplejšia ako okolitá pokožka, príp. môže byť začervenanie. Ak je to k boľavému hrdlu alebo kašľu, je to s veľkou pravdepodobnosťou na vrub prebiehajúcej infekcie. Je však niekedy vhodné, aby takúto výraznú reakciu zhodnotil prinajmenšom pediater, v niektorých prípadoch aj otorinolaryngológ (keďže v jeho oblasti záujmu je aj krk – zvonka aj zvnútra), či sonografista.
Veľakrát je potrebné odlíšiť, či sa jedná LEN o reaktívne uzliny alebo ide o abscesové hnisové ložisko, ktoré niekedy vyžaduje chirurgické ošetrenie.
Ak je tých uzlinových oblastí viac, to znamená, že lekár nahmatá zväčšené uzliny aj v podpazuší, aj v slabinách, či nebodaj niekde inde, zvykne sa odporučiť sonografia brušnej dutiny. Lekár potrebuje zistiť, či sa jedná len o neškodné zväčšené uzliny alebo je k tomu aj zväčšená pečeň, či slezina. To už by boli vážnejšie okolnosti. No stáva sa to zriedkavo. Väčšinou sa jedná o reakciu tela na možno práve prebiehajúci tichý celotelový infekt (najčastejšie infekčná mononukleóza, či borelióza).
Z týchto dôvodov niekedy lekári zvolia vyšetrenia z krvi, aby zistili, či je príčina zväčšených uzlín infekčná, zápalová alebo iná. Pri infekciách máme véééééľké množstvo protagonistov, nad ktorými rozmýšľame podľa konkrétneho pacienta. Pre lekára môže byť dôležitá informácia, či ste vyberali kliešťa, či ste boli na nejakej farme a hladkali zvieratká, či máte dáke domáce zvieratká, či ste cestovali do exotických krajín a veľa iných detailov. Na základe toho zvolí niektoré vyšetrenia, ktoré ho následne môžu posunúť ďalej v pátračke po príčine tzv. lymfadenopatie.
Ale môžem vás uistiť, že vo veľkej väčšine prípadov, sú vyšetrenia z krvi v poriadku, zväčša nezaznamenáme ani len anémiu, či zápalové ochorenie. Nieto ešte nejaké škaredé veci, ktorých sa prirodzene každá mama obáva. No uisťujem Vás, že to sú príčiny, ktoré aj my lekári chceme hlavne vylúčiť. A s veľkou pravdepodobnosťou ich aj vylúčime a uzlinka bude najskôr na vrub nejakej prebiehajúcej alebo prekonanej infekcie.
Autorka: MUDr. Katarína Legrand z pediatrickej poradne OkiDoki
S pani doktorkou Katkou Legrand sa môžete pravidelne stretnúť aj v našich Live prednáškach, kde sa môžete aj zapojiť so svojimi otázkami a opýtať sa konktétne, čo vás trápi.
