Spánková regresia je prirodzená reakcia dieťatka na vývinové zmeny. Často so sebou prináša výrazné zhoršenie spánku, preto sa jej mnohí rodičia obávajú. Poďme sa však na spánkovú regresiu pozrieť z pozitívneho pohľadu. V tomto prípade totižto „regres“ v jednej veci (spánok) znamená progres v inej oblasti (vývin). Zhoršenie spánku nemusí byť strašiakom, ak viete, prečo sa deje a ako naň reagovať.
Spánkové regresie sa objavujú pravidelne od 4. mesiaca do asi 2. roku. To, že ich je niekoľko, však neznamená, že každé dieťatko prejde každou jednou regresiou. Jediná regresia, ktorá je „zaručená“, je tá okolo 4. mesiaca. Čítajte ďalej a dozviete sa prečo.
Náhle zhoršenie spánku nemusí hneď znamenať, že dieťatko prechádza spánkovou regresiou. Každý z nás má lepšie a horšie dni, čo sa spánku týka, naše deti nevynímajúc. Jeden-dva dni zlého spánku ešte neznamenajú, že dieťatko má spánkovú regresiu. Môže ísť o začínajúcu chorobu, prerezávanie zúbkov, prílišnú stimuláciu alebo reakciu na zmenu, ak nejaká nastala.
Spánková regresia sa prejavuje:
Spánková regresia trvá cca 1-2 týždne, ak na ňu primerane reagujeme. V niektorých prípadoch sa môže natiahnuť až na cca 6 týždňov. Deti, ktoré vedia zaspávať samostatne a sú na pravidelnom režime, zväčša nemajú výrazné prejavy spánkovej regresie a prechádzajú nimi v kratšom čase ako deti, ktoré potrebujú pri zaspávaní asistenciu rodičov. Ak počas náročného obdobia spánkovej regresie naučíme dieťatko na novú spánkovú asociáciu alebo viac kŕmenia pri nočných budeniach, z regresie sa stane „nová norma“. V tomto prípade potom už nejde o to, že spánková regresia trvá dlho, ale že dieťatko je zvyknuté na nové spôsoby uspávania, ktoré nezmiznú z večera do rána.
Regresie sa objavujú v určitých mesiacoch, ale keďže sú viazané na vývin dieťatka, nedá sa presne povedať, v akom veku k nim dochádza. Vždy ide o orientačné určenie veku. Ak je dieťatko približne v tomto veku, má znaky prechodu regresiou a zaznamenali ste pokrok vo vývine, potom pôjde o regresiu.
4 mesiace – toto je jediná „garantovaná“ regresia. Ide skôr o trvalú zmenu v tom, ako funguje spánok nášho bábätka. V tomto veku sa dozrievaním centrálnej nervovej sústavy začínajú objavovať spánkové cykly počas dňa i noci a bábätko sa často na konci cyklu zobudí. Ak sa zobudí v prostredí, v ktorom nezaspalo, bude potrebovať pomoc znovu zaspať. Preto je dobré začať už v tomto veku skúšať niekedy uspávať v postieľke (pokojne s asistenciou, neočakávajte, že položíte dieťatko do postieľky a hneď na prvýkrát zaspí samo bez vašej pomoci). Ak dieťatku asistujete pri zaspávaní nosením na rukách, dojčením či húpaním na fitlopte, môžete v tomto veku pozorovať častejšie nočné budenie a krátke denné spánky.
6 mesiacov – v tomto veku často bábätko prechádza rastovým špurtom a z vývinového hľadiska sa objavuje pretáčanie z bruška na chrbátik a späť. Dieťatko sa môže počas spánku snažiť nájsť si polohu alebo mu je v polohe, do ktorej sa samo dostalo, nepohodlne a zobudí sa na to. Tiež sa môže častejšie budiť na to, že chce novú zručnosť „trénovať“. Ak ste sa zamotali v nočnom trénovaní, zamerajte sa hlavne na denné aktivity a dajte dieťatku možnosť veľa trénovať cez deň. Čas bdenia nech trávi aktívne na podložke, snažte sa vyhnúť príliš dlhému pobytu dieťatka na rukách alebo v kočíku počas bdenia.
8 – 10 mesiacov – táto regresia súvisí s psychomotorickým vývinom, prechodom na 2 denné spánky a tiež so separačnou úzkosťou. Prejavovať sa môže tým, že dieťatko si trénuje nové pohyby v postieľke, sadá si v nej alebo sa aj stavia. Môže vyžadovať viac kontaktu s rodičom, čo je v rámci separačnej úzkosti prirodzené. Dôležité je poskytnúť dieťatku komfort bez toho, aby sme ho naučili na nový spôsob zaspávania s asistenciou. Pri prechode na 2 denné spánky sa môže objaviť tiež dočasne preúnava, kým dieťatko nabehne na nový režim. Preúnava potom prejavy regresie ešte zvýrazňuje, keďže prispieva k častejšiemu budeniu v noci a skorému rannému vstávaniu. Ak máte podozrenie, že dieťatko môže byť preunavené, uložte ho večer radšej skôr. Nenaťahujte ho do „bežnej“ večierky, aby ste sa nezacyklovali v preúnave.
12 mesiacov – z vývinového hľadiska sa bavíme prevažne o chôdzi a u niektorých detí aj o rozvoji reči. V tomto veku sa objavuje hlavne odmietanie denných spánkov a často rodičia prechádzajú len na 1 denný spánok. Toto vie situáciu dočasne zlepšiť, ale na prechod na 1 spánok je u väčšiny detí príliš skoro, nahromadí sa nám preúnava a spánok sa znovu zhorší. Často sa spánok dostane do ešte horšieho stavu ako počas regresie. Je preto dôležité citlivo reagovať na to, ako budeme dieťatku predlžovať bdelé okná. Oba spánky treba ponúkať bez ohľadu na to, či zakaždým dieťatko zaspí alebo nie. Po týždni či dvoch sa väčšina detí vráti späť k tomu, že znovu bez problémov 2-krát denne zaspí.
18 mesiacov – v tomto veku sa objavuje ďalšia separačná úzkosť a zároveň si dieťatko začína uvedomovať svoju individualitu a testuje naše hranice. Niektorým deťom sa do tejto kombinácie pridá ešte rozvoj reči a živná pôda pre regresiu je doslova dokonalá. Keďže naše dieťatko sa snaží posúvať naše hranice a jeho obľúbeným slovom sa môže stať „nie“, citlivá reakcia z našej strany je nevyhnutná. Berte dieťatko ako partnera v komunikácii. Nastavujte hranice s láskou a dajte dieťatku pri ich nastavovaní trochu kontroly do rúk. Napr. je čas ísť spinkať. Ideme si vybrať pyžamko. Chceš si obliecť toto alebo toto pyžamko? Chceš čítať pred spaním knižku o mackovi alebo knižku o autách? Odkomunikujte mu zmeny, pripravte ho na to, čo sa bude diať a čo od neho očakávate. A keď sa mu to nebude páčiť (na čo má samozrejme nárok), reflektujte na jeho emócie a poskytnite mu komfort pri zachovaní hraníc, ktoré ste stanovili.
24 mesiacov – ide často o režimovú záležitosť. Deti potrebujú menej denného spánku a dlhšie bdelé okná. Tak ako pri ročnej regresii, objavuje sa hlavne odmietanie denného spánku. V tomto veku však väčšina detí ešte denný spánok potrebuje, takže nie je dobré predčasne ho vypustiť. Znovu musíme citlivo prihliadať na to, kde sa dieťatko vývinovo nachádza a ako mu odkomunikovať hranice a pravidlá tak, aby s nami spolupracovalo. Ponúkajte denný spánok, ale nenúťte dieťatko spať. Formulujte čas spánku ako čas na „oddych“, keď si budete spolu čítať alebo mu môžete pustiť hovorenú rozprávku. Deti často pri tejto pokojnej aktivite po nejakom čase napokon aj tak zaspia. Po pár týždňoch odmietanie spánku vymizne a deti znovu zaspávajú bez problémov.
Ako teda spánkovú regresiu zvládnuť? Vyzbrojte sa hlavne trpezlivosťou a berte ju ako obdobie, ktorým si dieťatko musí prejsť. Snažte sa čo najviac dodržiavať režim a nevytvárať nové asociácie, ktoré budú viazané na to, že dieťatku viac asistujete pri zaspávaní. Pri nočných „tréningoch“ nechajte dieťatko tak a nesnažte sa ho nasilu uspať, ak sa pokojne hrá v postieľke a neplače. Reagujte na dieťatko až v prípade plaču, keď bude potrebovať upokojiť.
Autor: spánková poradkyňa Veronika Pružinská
