Tieto riadky budú venované všetkým ženám, ktoré sa stanú čoskoro mamičkami a aj tým, ktoré sú mamičkami na materskej dovolenke už nejaký ten piatok.
Reč bude o tom, či je možné sa pripraviť na materstvo a veci s tým súvisiac. Mať dieťa resp. deti je rozhodnutie, ktoré sa neurobí samo. Niektoré z nás idú na to pocitovo (že áno teraz nastal ten správny čas), niektoré z nás idú na to racionálne (lebo veď vek nepustí), niektoré do materstva vhupnú ani nevedia ako. Bez ohľadu na dôvody za tým, ani jedna z nás si reálne nevie predstaviť, čo všetko „to materstvo“ obnáša, až do momentu, keď to nastane.
Príručka o tom, čo všetko obnáša obdobie po pôrode zatiaľ neexistuje a asi by bola aj zbytočná. Pretože čo dieťa, to iná povaha. Čo žena, to iný prístup k výchove ako takej.
Bola som z tých žien, ktorá sa na príchod prvého dieťaťa tešila. Áno bolo prvé a aj vytúžené. Pretože sme na neho čakali 1 ½ roka. „Plán“ bol, že do 30-ky by som rada mala prvé dieťa, ale viete ako to býva. Vy si môžete povedať a vyhodnotiť racionálne čo je pre vás najlepšie. Ale ak ten hore má s vami iné plány, môžete mať „vision board“ a nepomôže vám 😊. Pretože aj to je súčasťou životnej lekcie, ktorou si máte prejsť.
V mojom prípade to bolo o skúške viery, trpezlivosti, o naučení sa rôznych spôsobov ako pristupovať k svojmu telu a v neposlednom rade to bola skúška o nájdení tej pravej miery. Prišla som do momentu, kedy som si doslova povedala dosť…stačí. Netlač na pílu, pretože proti prírode si malá. A pustila som kontrolu nad všetkým…A do mesiaca prišli 2 čiarky.
Milé ženy toto bolo len malé intro a odbočenie a teraz už prejdem k samotnej téme: „Keď sa vám život obráti naruby…“.
Domov si prinesiete malý cca 3 kilový batôžtek a on tam už ostane. Nikdy nezmizne. Je tam a vy zrazu potrebujete prísť na to, čo s ním robiť. Potrebujete sa naladiť a zladiť seba, celú domácnosť s tým malým 3 kilovým batôžkom. Netušíte čo bude na druhý a tretí deň, alebo o mesiac. A dni plynú. V podstate sú to stereotypné dni plné kŕmenia, spania, nespania, prechádzok.
A niekde pomedzi to si potrebujete nájsť čas na seba (osobná hygieny, jedlo, psychohygiena). Naozaj veľmi záleží od prístupu mamičky ako takej a aj od dieťaťa. Naše si dávalo 45 minútovky t.j. keď zaspala, tak som urobila to najnutnejšie a už bola hore. Mala som pocit, že čas, ktorý potrebujem pre seba, tam jednoducho nie je.
Do 32 rokov som fungovala tak, že som si bola viacmenej „pánom“ svojho života. Mala som čas rozložený na prácu, koníčky, šport, cestovanie. Robila som to, čo som viacmenej chcela. Mala som dostatočnú mieru slobody. A po rokoch fungovania týmto štýlom, som sa zrazu ocitla v stave, kedy som nemala slobodu. Pocit, že si nemôžem robiť čokoľvek, kedykoľvek sa mi zachce. Že je tu niekto iný, ktorý potrebuje moju starostlivú lásku, čas aj trpezlivosť. Zrazu to nie je o vás, ale o tom druhom.
Už to nie je o plánovaní dovolenky, alebo o plnení termínov v práci. Už to nie je o tom, že si „kontrolujete“ svoj život a všetko vám ide podľa plánu a vašich predstáv. Moja organizovať, predikcia, plánovanie tu stratilo svojmu moc (aspoň na dočasné obdobie).
A verte mi, že keď ste zvyknutá na to, že vám všetko viacmenej vychádza podľa svojich predstáv a zrazu je tu stav, obdobie, „situácia“ na ktorú vplyv až tak nemáte, mierne sa vám roztrasú kolená. Už len samotná aktivita ako je napr. návšteva kaderníčky, si vyžadovala zorganizovanie buď muža, alebo starých rodičov.
O slobode tu nemohlo padnúť ani reč. Ak som chcela ísť cvičiť, potrebovala som opäť kontaktovať blízkych a dohodnúť sa s nimi na dni a čase. Zladiť sa so všetkými vrátane dieťaťa. Aby bolo hlavne ono v poriadku a malo dodržaný režim a určitú mieru stereotypu. Naše dieťa ten stereotyp doslova potrebovalo. Pri akomkoľvek náznaku zmeny, sa malá cica búrila.
Sama v sebe som si potrebovala upratať, aby som toto obdobie dokázala ustáť. Obdobie „neslobody“. Pocit, že sa potrebujem „vypýtať“, kedy môžem ísť ku kaderníčke, alebo niekde inde. Obdobie, kedy som doslova cítila, že nemám čas na seba a svoje aktivity, ktoré som dovtedy robila. Začala som rozmýšľať ako to celé poňať, aby bolo dieťa spokojné a ja tiež. Lebo ako sa hovorí: Spokojná matka, spokojné dieťa.
Odpoveď padla:
Ako a čo som urobila preto, aby som vniesla do svojho života viac socializácie?
Ako a čo som urobila preto, aby som si našla viac času pre seba?
Milé mamičky, keď ste na tom podobne a máte pocit, že ste prišli o svoju slobodu, o ten svoj komfort v živote, vedzte, že vždy máte na výber. Buď to obdobie prijmete také aké je a „zmierite“ sa s tým, že je to dočasne. Alebo začnete hľadať spôsoby, ako si toto obdobie spríjemniť. Začnete hľadať možnosti. S odstupom času uvidíte, čo všetko vám to obdobie prinieslo.
Toto sú moje skúsenosti, ktorými som si prešla, keď mi prišla do života prvá dcéra. Po príchode druhej to už bolo zase o niečom inom. Ale o tom viac nabudúce….
Myšlienka na záver:
Deti sú našimi učiteľmi. Sú našim zrkadlom, ktoré nám ukazuje, čo si potrebujeme v živote zvedomiť a „uzdraviť“. Prišli nám v živote preto, aby nám pomohli v našom sebarozvoji. A keď tú lekciu nepochopíte, tak príde v podobe či už ďalšieho dieťaťa s podobnými povahovými vlastnosťami, alebo v podobe kolegu, partnera. Jednoducho ak sa máte naučiť v živote pustiť kontrolu (ako napr. ja), tak vám príde do života dieťa, ktoré bude s vami bojovať. Vo všetkom, pri všetkom…. (aj pri obliekaní sa, aj pri uspávaní, aj pri jedení… 😊).
Autor: Ľubica Farkašová
Work-life balance & numerology coach | mentor