Otcovstvo sa v dnešnej modernej dobe výrazne mení. Tradičné role sa prelínajú a otcovia sa čoraz viac zapájajú do každodenného života rodiny a výchovy svojich synov a dcér.
Flexibilita v práci a zmeny v spoločenských normách umožňujú otcom tráviť viac času s rodinou. Tento trend podporuje aj rastúci počet otcov na rodičovskej dovolenke, čo prispieva k rovnocennejšiemu rozdeleniu rodinných povinností. Otcovia majú významné úlohy vo výchove svojich detí. Poďme sa na to pozrieť.
Ak je otec prítomný už od narodenia bábätka – hlavne v prvých troch rokoch života dieťaťa, výrazne prispieva k tvoreniu a formovaniu vzťahovej väzby, teda pripútaniu. Navyše, dieťa má možnosť bezpečne sa pripútať nielen na svoju mamu, ale aj svojho otca, a to ho chráni pred psychickými ťažkosťami.
Spoločné chvíle, ktoré otcovia trávia s deťmi, ako sú hra, športovanie a prechádzky, podporujú kognitívny vývoj a jazykové schopnosti detí. Výskumy naznačujú, že deti, ktoré majú aktívne zapojených otcov, dosahujú lepšie výsledky v škole a majú menšie riziko vzniku problémov v správaní.
Výskumné štúdie venované vplyvu otca na výchovu detí sa zhodujú v tom, že deti so zapojenými otcami majú tendenciu byť emocionálne stabilnejšie, majú vyššie sebavedomie a lepšie sociálne zručnosti.
Otec je pre syna prvým a najdôležitejším mužským vzorom. Ukazuje mu, ako byť mužom, ako riešiť problémy a ako sa správať v rôznych situáciách. Tým sa buduje silná a pozitívna identita chlapca, ktorý sa učí pozorovaním a napodobňovaním svojho otca – jeho správania aj postojov. Pozitívna identita je potrebná pre zdravé sebavedomie a sebadôveru chlapca.
Otcovia môžu poskytovať emocionálnu podporu a pozitívne vzory správania, čo pomáha deťom lepšie sa prispôsobiť v kolektíve a vyrovnať sa s ťažkosťami, ktoré ich počas života postretnú.
Štúdie naznačujú, že chlapci, ktorí majú pozitívne vzory v otcovi, majú vyššiu sebadôveru a lepšie sociálne zručnosti. Vzor otca tiež formuje synove postoje k ženám a rodine, čo má dlhodobý vplyv na jeho budúce vzťahy.
Otec je prvým mužom v živote dcéry, ktorý jej ukazuje, ako sa k nej majú a smú iní muži v neskoršom období správať. Dievča sa učí, aké očakávania ohľadom správania môže mať od chlapcov a neskôr mužov.
Navyše, aj dievčatá majú tendenciu modelovať svoje správanie podľa správania svojich otcov, čo sa týka najmä ich vzťahu k iným ľuďom, sebavedomia a hodnôt. Otcovia môžu svojím príkladom ukázať dcéram, ako sa správať v sociálnych situáciách, ako prejavovať emócie a ako riešiť konflikty. Ich prítomnosť a interakcie s dcérami môžu posilniť ich sebavedomie a sebaúctu, čo má pozitívny vplyv na ich schopnosť vytvárať zdravé vzťahy a dosahovať úspech vo viacerých oblastiach života. Otcovia tak môžu byť dôležitým zdrojom podpory a inšpirácie pre svoje dcéry počas ich vývinu.
Moderný otec sa často snaží byť aktívnym a angažovaným rodičom. Prijíma rolu nielen živiteľa, ale aj starostlivého a podporujúceho člena rodiny. Silné stránky moderného otca zahŕňajú empatiu, schopnosť vyjadrovať lásku a podporu a aktívne zapojenie sa do každodenných činností rodinného života. Moderní otcovia tiež často kladú dôraz na rovnováhu medzi pracovným a rodinným životom, čo im umožňuje byť viac prítomní v životoch svojich detí.
Nie je to iba úlohou mamy. Rodičia by mali byť tímovými hráčmi v oblasti nastavovania hraníc a definovania pravidiel spolužitia. Deti totiž potrebujú jasné a konzistentné hranice, aby sa cítili bezpečne a aby sa naučili, čo je správne a čo nie. Konzistentné pravidlá a jasné očakávania pomáhajú deťom rozvíjať sebakontrolu a disciplínu. Otcovia, ktorí sú dôslední a spravodliví, prispievajú k vytváraniu stabilného a predvídateľného prostredia pre svoje deti.
Efektívne rodičovstvo zahŕňa používanie pozitívnej disciplíny, kde sa dieťa učí dôsledkom svojich činov v rámci bezpečného a podporného prostredia. Výskumy naznačujú, že pozitívne posilňovanie je efektívnejšie ako tresty, čo vedie k lepším dlhodobým výsledkom vo výchove.
Otcovia majú významnú úlohu vo vzťahu s deťmi a ich hra s deťmi hrá kľúčovú úlohu pri budovaní väzby medzi nimi. Otcovia sa so svojimi deťmi hrajú inak ako mamy. Je to veľká výhoda, nakoľko dieťa získava rôzne skúsenosti a rozvíja rôzne zručnosti. Hra otcov s deťmi je viac akčná a hlučná, menej štruktúrovaná a zahŕňa fyzickú aktivitu ako hravé zápasenie, súťaženie, hravé bojovanie.
Tieto spoločné aktivity nielenže pomáhajú deťom rozvíjať fyzické zručnosti a koordináciu, ale tiež posilňujú väzbu medzi otcom a deťmi prostredníctvom zdieľania radosti a smiechu. Otcovia často prispievajú k vybudovaniu dôvery a sebavedomia u detí prostredníctvom podpory ich experimentovania a objavovania nových vecí v hre.
Otcovia by mali mať na svoje deti veku primerané a realistické požiadavky a nároky. Otcovia majú podporovať a povzbudzovať svojich synov a svoje dcéry, aby si definovali ciele, ktoré chcú dosiahnuť, povzbudzujú ich v dosahovaní týchto cieľov, vedú ich, aby prekonávali svoje strachy, aby sa zlepšovali, aby si posúvali svoje hranice, aby sa neustále zlepšovali. Práve otcovia by mali byť vo výchove tými, ktorí sú menej spokojní, ako hovorí aj uznávaný pedagóg, Marek Herman vo svojich prednáškach. Samozrejme, to nevylučuje to, aby otec svoje deti aj ocenil.
Štúdie ukazujú, že deti, ktorým sa kladú realistické požiadavky, sú motivovanejšie a sebavedomejšie. Primerané očakávania od otcov môžu podporiť rozvoj zodpovednosti a nezávislosti u detí.
Aktívni a angažovaní otcovia majú významný vplyv na kognitívny, emocionálny aj sociálny vývin svojich potomkov. Ich prítomnosť a zapojenie sa do každodenných aktivít, ako sú hra, učenie a starostlivosť, podporujú zdravý emocionálny a kognitívny vývoj detí. Angažovaní otcovia prispievajú k pocitu bezpečia a stability, čo je kľúčové pre vývoj sebaúcty a sebavedomia dieťaťa. Deti, ktoré majú aktívnych otcov, sú často lepšie pripravené na výzvy a prekážky, ktoré ich môžu v živote stretnúť.
Milí otcovia, ďakujeme, že ste.
Autorka: Silvia Nováková,
vyštudovaná psychologička, poradkyňa, mama,
momentálne na rodičovskej dovolenke
Zdroje:
Daly, M., & Wilson, M. (1998). The truth about Cinderella: A Darwinian view of parental love. New Haven, CT: Yale University Press.
Flouri, E., & Buchanan, A. (2003). The role of father involvement in children’s later mental health. Journal of Adolescence, 26(1), 63–78. https://doi.org/10.1016/S0140-1971(02)00116-1
Jaffee, S. R., Caspi, A., Moffitt, T. E., Taylor, A., & Dickson, N. (2001). Predicting early fatherhood and whether young fathers live with their children: Prospective findings and policy reconsiderations. Journal of Child Psychology and Psychiatry, 42(6), 803–815. https://doi.org/10.1111/1469-7610.00777
Lamb, M. E. (Ed.). (2004). The role of the father in child development (4th ed.). John Wiley & Sons, Inc.
Parke, R. D. (2010). Fathering. Handbook of Child Psychology: Social, Emotional, and Personality Development, 3, 2-3.
Pleck, J. H., & Masciadrelli, B. P. (2004). Paternal Involvement by U.S. Residential Fathers: Levels, Sources, and Consequences. In M. E. Lamb (Ed.), The role of the father in child development (4th ed., pp. 222–271). John Wiley & Sons, Inc.
