NECHAJTE ICH ROZHÁDZAŤ SVET!

PREČO JE NEPORIADOK A NEKONTROLOVATEĽNÁ HRA DÔLEŽITÁ PRE VÝVIN DIEŤAŤA

Rozsypané korálky, voda na podlahe, piesok vo vlasoch, topánky v skrini medzi hrncami. Jedno je isté – život s malým dieťaťom sa dá len ťažko nazvať uprataným. A hoci by sme niekedy dali čokoľvek za chvíľu ticha a poriadku, možno práve ten chaos, ktorý nás tak často vyvádza z miery, je znakom toho, že naše dieťa sa rozvíja presne tak, ako má.

Neporiadok nie je zlyhanie – je to vývin v priamom prenose

Keď dieťa vysype všetky hračky na zem a namiesto skladania veže ich začne triediť podľa farby, nerobí to preto, že „nevie, čo robiť“. Naopak – vie presne. Sleduje, skúma, experimentuje. Hoci jeho správanie môže byť pre nás nepredvídateľné, preňho má hlboký zmysel a vnútornú logiku.

Prečo je táto „chaotická“ fáza taká dôležitá?

• Buduje sa senzorická integrácia
  Mozog sa učí spracovávať množstvo podnetov naraz – čo vidí, čo cíti na koži, čo počuje, čoho sa dotýka. Senzorická integrácia je kľúčom k tomu, aby vedel vnímať svet ako zrozumiteľný a bezpečný.
  
  
• Dieťa spoznáva pravidlá reality
  Zisťuje, čo padá a čo ostane stáť. Čo sa rozleje, čo sa rozsype, čo je hladké, čo škriabe. Tieto objavy nie sú len fyzikálne – budujú základ pre chápanie vzťahov, súvislostí, pravidiel.
  
  
• Vytvára si vlastné hypotézy a overuje ich – opakovane
   „Čo sa stane, keď to hodím?“ „Zas to spravím, možno to dopadne inak.“ Tento spôsob opakovania nie je tvrdohlavosť – je to skúmanie v plnom prúde.
  
  
• Rozvíja sa zvedavosť – motor učenia
  Zvedavosť je prirodzená túžba spoznávať, ktorá vedie k objavovaniu, kreativite aj schopnosti riešiť problémy. Je základom celoživotného učenia a voľná, neobmedzovaná hra je jej hlavným zdrojom.

Inými slovami, keď dieťa rozhadzuje, rozlieva a búra, učí sa o svete, o sebe aj o nás. A my mu môžeme pomôcť nie tým, že ho zastavíme, ale tým, že mu doprajeme čas, priestor a dôveru.

Voľná hra – miesto, kde sa rodí sloboda

Voľná, neriadená hra je vývinová potreba rovnako dôležitá ako spánok či jedlo. Nie je to „zbytočný čas medzi učením“ – je to učenie samotné. Keď dieťa skúša, čo sa stane, keď sa dve veci spoja, keď ten istý predmet použije zakaždým inak – ako bubon, potom ako klobúk, neskôr ako tanier – vytvára si vlastný vzťah k svetu. A to je omnoho dôležitejšie než „správne“ použitie hračky podľa návodu. V týchto momentoch sa formuje jeho myslenie, kreativita a schopnosť byť sám sebou. Voľná hra nemá cieľ. A práve preto má hlboký význam. V dobe, keď sme zvyknutí na program, výkon a výsledok, môže byť náročné vydržať chvíľu, keď dieťa „len tak“ rozhadzuje kamene. Ale práve vtedy prebiehajú tie najdôležitejšie vývinové procesy – učí sa rozhodovať, niesť dôsledky, objavovať svoj rytmus, vnímať, že môže niečo vytvoriť bez zásahu dospelého. A to je základ nielen samostatnosti, ale aj dôvery v seba, ktorú potrebujeme po celý život.

Prečo je dôležité nerušiť dieťa v jeho „neporiadku“

Keď je dieťa sústredené do hry, je v stave hlbokého ponorenia – psychológia to volá „flow“. Pre dieťa je to prirodzený stav. Je v ňom celé, v prítomnosti, v súlade s tým, čo práve robí. Ak ho v tej chvíli zastavíme – „Už dosť!“, „Uprac si!“, „Toto je zbytočné!“ – vysielame mu signál, že jeho spôsob hry nie je dôležitý. Že to, čo robí spontánne a s radosťou, nemá hodnotu. Časom sa začne spoliehať na to, že zábava, nápady a zmysel musia prísť zvonku. A to je presný opak toho, čo chceme – aby si vedelo poradiť samo. Ak však dieťa zažije, že mu dôverujeme, že nemusíme stále zasahovať, že môžeme byť len ticho pri ňom – vzniká priestor pre hlbokú vnútornú silu.

Zmyslový neporiadok je základ učenia

Deti spoznávajú svet cez telo, dotyk, pohyb, zmysly. Ich telo je nástroj objavovania. Keď sypú krupicu, mačkajú cesto, lejú vodu alebo niečo presýpajú, dejú sa v ich mozgu zázraky:

• Pohyb sa prepája s dotykom – vzniká koordinácia a citlivosť.
• Očakávanie sa stretáva s realitou – učia sa zvládať frustráciu.
• Zámer sa stretáva s výsledkom – vzniká skúsenosť, že niečo dokážem.

Tieto činnosti nie sú len „neporiadok“. Sú to neurologické cvičenia, ktoré podporujú motoriku (jemnú aj hrubú), vývin reči, emočnú reguláciu a koncentráciu. Keď im v tom zabránime „kvôli poriadku“, berieme im možnosť rozvíjať sa celostne – v rytme, ktorý si sami určia.

Ako vytvoriť priestor pre nekontrolovateľnú hru (a nezblázniť sa z toho)

Nemusíme obrátiť celý dom hore nohami. Stačí malý priestor, vedomé áno a otvorené srdce.

Praktické tipy pre rodičov:

• Vyhraďte „miesto na neporiadok“
  Napríklad kúpeľňa, balkón, kuchynská podložka, záhrada alebo detský bazénik v izbe. Miesto, kde sa môže „bezpečne“ rozliať a rozhádzať.
  
• Pripravte seba aj dieťa
  Slovami: „Tu sa môžeš hrať po svojom. Aj keď to bude celé mokré alebo rozsypané.“ Dieťa tak cíti, že má voľnosť – ale v jasnom rámci.

• Nechajte mu čas
  Neskočte hneď s uterákom ani s komentárom. Všímajte si, čo robí, čo skúma, ako sa sústredí. Niekedy stačí len mlčky byť pri ňom a pozorovať.
  
• Nastavte hranice, ktoré chránia vás oboch
  „Vodu môžeš liať na podložku, ale nie na gauč.“, „Krupicu môžeš sypať do misky, ale nie na koberec.“ Dieťa sa v hraniciach cíti bezpečne – ak ich stanovíme s láskou, nie s hnevom.

V rozhádzanom svete sa dieťa môže cítiť najviac doma

Neporiadok nie je chyba. Je to fáza. A niekedy aj forma prejavu radosti, slobody, tvorivosti. Fáza, v ktorej sa rodí zvedavosť, trpezlivosť, sústredenie a dôvera v seba. Ak chceme, aby z našich detí vyrástli samostatní, vnímaví a zvedaví ľudia, musíme im dovoliť rozhádzať si svoj svet – aspoň na chvíľu. A možno, keď sa naučíme pozerať ich očami, ten svet už vôbec nebude vyzerať rozhádzaný.

Bude len naplno žitý. 🙂

autorka: Ninka Peniaková,
poradkyňa psychomotorického vývinu v Baby Balance Bratislava