Viete komunikovať svoje potreby? Pár mesiacov dozadu by ste sa možno nad touto otázkou ani nezamysleli. Odpoveď by bola jasné áno. Možno však už pár mesiacov váš život nie je ako kedysi, stali ste sa mamou a sama na svojej koži pociťujete, že niekedy tie spoločenské stereotypy sú silnejšie, ako ste si mysleli.
Z prieskumu v slovenskej populácii sme zistili, že viac ako polovica našej populácie a predovšetkým ženy a muži nad 56 rokov veria v to, že žena sa na rolu mamy aklimatizuje hneď alebo najneskôr do konca šestonedelia. Možno práve v týchto dátach nachádzame jeden z dôvodov, prečo po narodení dieťaťa nemusíme cítiť porozumenie u najbližších.
Otvorený partnerský rozhovor o tom, ako si predstavujete obdobie po príchode z pôrodnice, môže výrazne uľahčiť následnú realitu. Takýto rozhovor môže obsahovať práve tie také detaily, na ktorých sa to celé často láme, pokiaľ sa o tom vopred dvaja neporozprávajú. Kto sa postará o domácnosť, ako sa reálne prerozdelia aktivity starostlivosti o chod domácnosti, kto bude variť, nakupovať a podobne. Znie to možno banálne, ale v praxi sa to ukazuje ako veľký zdroj napätia či nenaplnených očakávaní, ktoré vedú k nespokojnosti a z dlhodobého hľadiska k nespokojnosti vo vzťahoch.
Ak hovoríme na otázky či ponuky okolia áno a v duchu nám beží nie, hovoríme tým vlastne samy sebe nie. Povedať nie je jedno zo základných pravidiel asertivity. Práve narodenie dieťaťa je veľmi dobrou príležitosťou na to, aby sme si to naučené preniesli do praxe. V praxi to však niekedy ide naozaj ťažšie. Vynárajú sa otázky a pochybnosti o tom, či napr. odmietnutie skorej návštevy rodiny nebude nezdvorilé, či nenaštrbí vzťahy do budúcna a pod. Prvé dni a týždne po pôrode sú veľmi krehkým obdobím nielen po duševnej stránke, ale aj tej fyzickej. Hoci sa o tom až tak veľa nehovorí, no na zotavovanie tela po pôrode je naozaj potrebný čas a čo najviac oddychu. Neraz je prekvapením, že to naozaj chvíľu trvá.
Ak sa na skoré návštevy či čokoľvek iné, necítite. Povedzte to. Môžete to formulovať ako prejav vďaky, vnímanie toho, že tá druhá strana má záujem a zároveň aj vyjadrenie, že teraz ešte nenastal pre vás ten správny čas a keď nastane, dáte vedieť. S láskou.
Pamätáte si, keď ste v živote niečo prestrelili hoci s tým najlepším úmyslom? Každému sa to niekedy stane. Po pôrode sa môžete neraz veľmi ľahko ocitnúť aj vy na tej druhej strane. Z prieskumu, ktorý sme realizovali, sme prišli k záveru, že až tretina našej populácie verí stereotypným predstavám o tom, ako obdobie po pôrode vyzerá, či čo sú dôvody toho, ak sa žena po pôrode necíti hneď dobre, naspäť vo svojej koži.
Neraz s úmyslom podporiť vychádzajú z úst slová s opačným účinkom. Ak máte schopnosť povzniesť sa nad nevyžiadané rady, spravte to. Činy a slová iných hovoria o ich pohľade na vec. Vaša realita to byť nemusí. Ak to dokážete verbalizovať, o to lepšie.
Povedzte o sebe v zmysle ako sa cítite, ako vnímate danú situáciu. Bez obviňovania druhej strany. Ak začneme debatu obvinením, druhá strana sa zvyčajne stiahne a prestáva počúvať. ,,Tak toto mi nepadlo dobre.” Povedzte, čo by ste naozaj potrebovali. Akokoľvek si myslíme, že sme pre druhú stranu čitateľní, nemusíme byť a vlastnú jednoznačnosť si musíme poistiť slovami. Napr. aj takýmito: ,,Chápem, že máš na to názor aj radu pre mňa, avšak ja teraz potrebujem len povzbudiť v tom, ako to robím ja.” Ako čerešničku na torte môžete považovať možnosť povedať o tom, ako si to prajete. ,,Prajem si, aby sme aj napriek rôznym pohľadom vedeli stále byť jedna pri druhej, si pre mňa dôležitá osoba.”
Ak pre vás takýto štýl komunikácie nie je prirodzený, môže chvíľu trvať, kým nájdete tú pravú formuláciu, ktorá vám sadne do úst ako uliata. Skúste to. Možno aj bez vlastných očakávaní. Možno budete prekvapená, ako to ovplyvní vaše najbližšie vzťahy.
Autor: Katarína Žilák z projektu
