Obdobie vzdoru je normálnou a žiadúcou súčasťou zdravého psychického vývinu dieťaťa, hoci pre nás, rodičov môže predstavovať veľkú výzvu. Obdobie vzdoru u detí podľa vývinovej psychológie trvá zvyčajne od 18 mesiacov do 3 rokov. Najsilnejšie prejavy vzdoru často vídame okolo 2 rokov. Práve vtedy sa totiž dejú kľúčové psychologické procesy.
Okolo 2 rokov sa formuje osobnosť nášho drobca
Z malého bábätka sa postupne stáva samostatný nezávislý človiečik. Začína si uvedomovať seba samého, a začína o sebe hovoriť v prvej osobe jednotného čísla: „Ja“. Uvedomuje si teda vlastnú identitu, svoju jedinečnosť.
Už aj malé dieťa chce mať vplyv na svoj vlastný život
Dvojročné dieťa sa snaží získať si kontrolu nad svojím životom – chce ovplyvniť to, čo sa mu deje. Prestáva byť pasívnym prijímateľom našich nápadov. Často teda pochopiteľne narazí na to, že to, čo chce ono sa líši od toho, čo chceme my. Niekedy ho zastavia pravidlá, ktoré v našej spoločnosti platia. A to sa mu, samozrejme nepáči.
Vzdor je prejavom vlastnej vôle
Dieťa svoju nespokojnosť a frustráciu dáva najavo vzdorom. Vzdor sa prejavuje opakovaním slovíčka „nie“, záchvatmi hnevu, plačom alebo ignorovaním pokynov. Vzdorovité prejavy majú u rôznych detí rôznu intenzitu a trvajú rôzne dlho. Veľa závisí nielen od formujúcej osobnosti dieťaťa, ale aj od našich reakcií a celkovo výchovného vedenia.
Vzdor je aj prejavom vôle dieťaťa, ktorá sa rozvíja tiež v tomto období
Ako máme reagovať, keď naše dieťa vzdoruje?
Deti majú silnú potrebu nezávislosti, ale ich komunikačné schopnosti ešte nie sú dostatočne rozvinuté, čo vedie k frustrácii. Potrebujú pevné hranice, a zároveň priestor na samostatné rozhodovanie. Všeobecne nám môžu pomôcť 3 „triky“, ako zvládnuť vzdor nášho dieťaťa.
Dýchajme zhlboka a čakajme.
Pokiaľ nášmu dieťaťu nehrozí nijaké nebezpečenstvo, tak najprv sa zamerajme na to, ako sa cítime my. Keď cítime, že sa v nás stupňuje napätie, hnev, frustrácia, bezradnosť, zúfalstvo, nadýchnime sa zhlboka a vydýchnime pomaly. Zopakujme to niekoľkokrát. Nie je nutné, aby sme vždy reagovali okamžite a rýchlo. Dokonca mne samotnej sa osvedčilo počkať si pár sekúnd pred tým, než niečo poviem alebo urobím.
Vyjadrime svoje porozumenie dieťaťu
Pre deti vo veku od 18 mesiacov do 3 rokov je veľmi ťažké čakať, deliť sa a požičiavať si veci. Tieto schopnosti sa len rozvíjajú. Navyše, deti živú v prítomnosti, takže predstaviť si niečo, čo bude v budúcnosti, býva nemožné. Takže pocity, ktoré zažívajú, sú silné, a často ich samotné prevalcujú.
Za vzdorom býva hnev, frustrácia, smútok, sklamanie a iné emócie. Skúsme sa na situáciu pozrieť očami svojho drobca a pomenujme jeho pocit: „Vidím, že si nahnevaný, lebo chceš ešte zostať na ihrisku.“ Keď dieťa cíti, že mu rozumieme, ľahšie sa upokojí. A navyše, budujeme dôveru a istotu v našom vzťahu.
Podporujme nezávislosť svojho dieťaťa, aby sme sa s ním vedeli ľahšie dohodnúť
Dajme dieťaťu príležitosti robiť vlastné rozhodnutia. Nech zažije, aké to je, keď niečo je tak, ako si ono želá. Napríklad môže si vybrať z dvoch príchutí jogurtov na raňajky, z dvoch tričiek, ktoré si ráno oblečie, z hračiek s ktorými sa môže hrať.
Oceňujme, keď prichádza s vlastnými riešeniami a nápadmi. Dieťa, ktoré cíti, že mu veríme, že dokáže urobiť rozhodnutie, má pocit, že má svoj život pod kontrolou. Bude síce vzdorovať, alebo vzdor nebude prisilný a bude sa s dieťaťom ľahšie dohodnúť.
Viac tipov a praktických odporúčaní nájdete v e-booku Obdobie vzdoru – ako ho zvládnuť? Príručka pre rodičov
Slová na záver
Myslime v prvom rade na to, že naše dieťa testuje hranice, ktoré vo svete platia, testuje našu dôveryhodnosť a dôslednosť, zisťuje, v akých situáciách sa už smie rozhodovať a v ktorých sa za neho zatiaľ rozhodujú rodičia.
Aj keď je obdobie vzdoru pre rodičov náročným obdobím, je to dôležitý krok k nezávislosti nášho syna a našej dcéry. Bez vzdoru nie je ani rozvoj osobnosti.
Autorka článku: Silvia Nováková
vyštudovaná psychologička, poradkyňa, lektorka filiálnej terapie, mama skoro trojročného chlapčeka
