Pri pomyslení na akékoľvek sviatky sme médiami a sociálnymi sieťami, svojím okolím, našimi rodinnými zvyklosťami z detstva aj vlastnými osobnostnými charakteristikami tlačení do určitej predstavy, ako by mali sviatky vyzerať. Usilujeme sa vyhovieť našim očakávaniam aj predstavám iných ľudí. Výsledkom sú sviatky plné stresu, sklamaní a únavy.
Prinášame vám pár tipov, ako mať pokojnejšie sviatky v tomto roku – či už ide o jednodňové štátne, cirkevné, či rodinné sviatky, alebo sviatočné obdobia ako advent a Vianoce, či Veľká noc. Zameriavame sa predovšetkým na rodiny s deťmi do piatich rokov.
Dá sa tak, že sa pozrieme na to, čo každý člen našej rodiny najviac potrebuje. Samozrejme, berieme ohľad na vek svojich detí, pretože inak vyzerajú sviatky s bábätkom, inak s batoľaťom či školákmi. Skúsme skĺbiť predstavy a potreby všetkých, vrátane nás.
Potrebujeme byť viac spolu so svojimi deťmi, lebo sme pracovne veľmi vyťažení a naše deti sú dlho v škôlke poobede? Potrebujeme viac času sami pre seba, lebo sme v jednom kole? Túžime stretnúť sa konečne so širšou rodinou a tráviť spolu čas bez toho, aby sme sa ponáhľali? Pomohlo by nám pár dní v inom prostredí, kde môžeme úplne vypnúť svoju hlavu? Chceme byť doma, lebo je pre nás momentálne pohodlnejšie zostať s deťmi doma?
Tradície a zvyky dávajú sviatkom určitú štruktúru. Deti sa naučia, že určité dni v roku sú výnimočné, budú vedieť, čo bude nasledovať v daný deň, a môžu sa tešiť na svoje obľúbené činnosti a zvyklosti.
Zvyky a tradície budujú rodinnú identitu a prehlbujú pocit spolupatričnosti, deťom navyše poskytujú pocit istoty a bezpečia.
Určite si položme aj otázky, aké hodnoty vyznávame, nakoľko sme nábožensky či spirituálne orientovaní. Odporúčam sadnúť si s partnerom a partnerkou a prebrať, ktoré tradície z vášho detstva si želáte zachovať, aké nové zavediete a aké kompromisy urobíte pre vzájomnú spokojnosť.
Sviatky sú ideálnym, no jednoznačne nie jediným obdobím, keď môžeme prejaviť solidaritu a ľudskosť, a viesť k tomu aj svoje deti. Už 4-5 ročné dieťa môže pomôcť zabaliť svoje nepotrebné oblečenie, vybrať zopár hračiek či kníh, alebo kresliť pozdravy pre potešenie iných. Samozrejme, buďme príkladom, a nenúťme svoje deti.
Hoci možno náš manžel nevysáva presne podľa našich predstáv a deťmi vyrobené dekorácie nebudú ako z obchodu (a možno aj budú), a susedka nám napečie iné druhy zákuskov, ako sme chceli, ale získame oveľa viac: čas a pokoj pre seba a pocit užitočnosti a spolupatričnosti pre deti a iných ľudí v našom okolí. Už ročné dieťa vyjadrí radosť zo zdieľaných činností a hrdosť, ak niečo urobí či vyrobí. Buduje tým jeho sebadôveru.
Počas sviatkov často cestujeme viac, prijímame viac návštev, či máme odlišný režim počas dňa ako sme zvyknutí. Je na nás, ako nastavíme sviatočný režim pre svoje detí, nezabudnime však na dostatok oddychu. Malé deti (a niektoré staršie) ešte nevedia hospodáriť so svojimi silami, tak je na nás, aby sme im ponúkli priestor na odpočinok, hoci môžu zo začiatku aj protestovať.
V rámci režimu by sme nemali zanedbať ani stanovené pravidlá v našej domácnosti. Ide napríklad o využívanie informačných technológií. Bábätká by nemali byť vystavené obrazovkám vôbec, kým deti do 3 rokov iba obmedzene: https://www.odetoch.sk/piseme-vam/tablety-pre-batoa-no-alebo-nie a predškoláci už môžu získať aj určité výhody z používania tabletov či mobilov: https://www.odetoch.sk/piseme-vam/predskolaci-technolgie-co-dovolit-troj-a-patrocnym.
Deti v každom veku potrebujú aj čas pre seba, ktorý môžu tráviť hrou podľa vlastných predstáv. Ak sme mali náročný deň, ten ďalší môže byť pokojnejší a pomalší. Ak vidíme, hoci aj na návšteve, že je to na naše deti už príliš veľa (väčšinou sa vtedy veľmi túlia, hovoria, že chcú ísť domov, alebo neposlúchajú a neustále porušujú pravidlá), tak ich môžete zobrať do inej miestnosti. Pritúlenie či venovanie sa pokojnej činnosti alebo ponosenie v nosiči či šatke (pokiaľ svojich drobcov nosíte) im pomôže upokojiť sa.
Ba, dokonca niektoré sa môže vplyvom sviatkom prehĺbiť predovšetkým u nás, dospelých. Nezostaňme s týmito ťaživými pocitmi sami len preto, aby sme „nekazili sviatky iným“. Hovorme o nich.
Zahrňme túto osobu do nášho sviatočného dňa, nebojme sa smútku a plaču – sú prejavom lásky. Týmto učíme aj svoje deti, že všetky pocity sú prijímané, venujeme im pozornosť a vyjadrujeme ich. Je to zdravé a ľudské.
Ani malé deti neprestanú počas sviatkov plakať, či občas robiť niečo, čo sa nám nepáči a nahneváme sa. Ani počas sviatkov nezmizne frustrácia, sklamanie, hnev, keď svojim deťom nedáme to, čo práve chcú, pretože to nie je možné, alebo z iných dôvodov zadávame hranice. Deti môžu plakať, keď odchádzame od starých rodičov, či byť sklamaní, keď nám nevyjde naplánovaný program. Rešpektujme to, buďme pri nich a sprevádzajme ich v silných pocitoch.
Každá jedna rodina je rozmanitá so svojimi jedinečnými členmi. Všímajme si každého, aj toho najmenšieho člena. Hľadajme kompromisy, hľadajme cesty, čo ako sa dá. Nebojme sa zmeniť niečo, čo prestane slúžiť či fungovať.
Nebojme sa vyhľadať pomoc, pokiaľ ju potrebujeme – vyhľadanie pomoci nesvedčí o slabosti, ale naopak, o sile a chuti žiť spokojnejšie.
Neporovnávajme sa, pretože všetci máme iné predstavy, potreby, túžby a dokonalosť neexistuje. A skúsme na pár dní odložiť svoje mobilné telefóny a tablety. Prijmime nedokonalosť, užívajme prítomnosť a spoločný čas.
Autor: Silvia Érsek Nováková
vyštudovaná psychologička, poradkyňa,
momentálne na rodičovskej dovolenke.
