Ako sa leto preklopilo do druhej polovice, začalo si stále viac rodičov uvedomovať, že sa školský rok pomaly, ale isto blíži a s ním aj potenciálne „komplikácie“. Resp. všetko, čo k tomu patrí. Podľa veku vášho dieťaťa riešite školské potreby, oblečenie, či papučky a u menších detí, ktoré sa chystajú do kolektívu prvýkrát, asi pripravujete aj sami seba na adaptáciu a možné infekcie.
Hneď z úvodu si treba povedať, že s nástupom do jaslí či škôlky je úplne prirodzené, že chorobnosť vášho dieťaťa výrazne stúpne. Je to záležitosť obyčajnej štatistiky. Zrazu má vaše dieťa omnoho viac kontaktov, ako malo doteraz. A, čo je podstatné, každý z tých kontaktov má svoje kontakty. Tým pádom je pravdepodobnosť, že spomedzi týchto všetkých ľudí bude niekto chorý, výrazne vyššia, ako, keď je dieťa v obklopení pár členov, povedzme aj širšej, rodiny. Čiže prvá vec je vyššia pravdepodobnosť výskytu infekcie a druhou, neoddeliteľnou súčasťou zvykania si na kolektív, je stres z novej situácie.
Vaše dieťa, ktoré bolo doteraz každý deň s vami, sa zrazu ocitne bez vás, medzi inými deťmi. Je potrebné, aby sa prispôsobovalo chodu skupiny, niekedy nebude mať hračku, ktorú práve chce, niekedy bude musieť ochutnať jedlo, ktoré sa mu nepáči. Možno dáka pani učiteľka zvýši hlas, nejaké dieťa bude veľmi plakať, či iné bude práve k tomu vášmu nepríjemné. Jednoducho vaše dieťa bude zrazu každý deň uprostred rôznorodých situácií, s ktorými sa bude musieť vysporiadať. V skratke by sa dalo povedať, že váš potomok prežíva svoje prvé stresové obdobie. A, čo robí stres? Okrem iného, stres oslabuje imunitu.
Z týchto všetkých dôvodov je úplne očakávateľné a vlastne úplne normálne, že drobci môžu pomerne ľahko ochorieť a skôr, či neskôr aj ochorejú. Dôležité je nebrať to ako nutné zlo, ale ako úplne bežnú súčasť adaptácie na kolektív, ktorú určite bezpochyby zvládnete. Naše deti to zvládnu tak ako sme to zvládli my, ako to zvládli naši rodičia a všetci okolo nás.
Potešujúce je, že si vieme trošku pomôcť a možno o niečo znížiť frekvenciu infekcií, či zmierniť ich priebeh. Na začiatok je fajn pokúsiť sa o dostatočný spánok našich ratolestí. Pred nástupom do škôlky/jaslí môžete skúsiť pomaly postupne prenastaviť deti z „letného režimu“ neskorého odchodu do postele, na skorší spánok večer a zároveň skoršie vstávanie ráno. Aby to nebol pre ne zrazu šok 2. 9. ráno. Áno, chce to určité odhodlanie aj na vašej strane, ale plnohodnotný spánok je, hold, liekom na všetko.
Ďalším krokom, ktorý môžete vyskúšať, aj keď úspech nezaručujem, je akási podpora imunity. Časom overené sú preparáty z hlivy ustricovej, ktoré treba užívať už 2-3 mesiace pred nástupom do kolektívu. Niektorí rodičia si pochvaľujú aj doplnky obsahujúce omega-3, avšak osobne tieto preparáty odporúčam skôr „hyperaktívnym“ deťom, či deťom s nejakými psychologickými ťažkosťami (vysoko citlivé deti, deti s prvkami autistického spektra, tikmi, či iné).
Snažme sa mať na stole stravu bohatú na vlákninu a antioxidanty. V predklade – v strave chceme vidieť veľa farieb (žltá, oranžová, červená, fialová, ružová, tmavomodrá, zelená), kyselkavého ovocia a zeleniny (vitamín C), strukovín, semien, orechov, obilnín rôznych druhov. Keďže aj vitamín D je potrebný na správne fungujúcu imunitu, netreba zabúdať na vajíčka, tučné ryby (makrela, tuniak, losos) a pravidelný pobyt na slniečku (bez ochranného krému – čiže v „bezpečných“ hodinách). Súčasťou pestrej stravy sú samozrejme aj rôzne druhy mäsa, rýb a mliečne výrobky.
Vo všeobecnosti pri strave platí, že dôležitá je kvalita (nie kvantita) a čerstvosť. V duchu hesla „najlepšie je to, čo sa pripraví doma”. Je tiež skvelé, ak vieme pôvod potravín a najideálnejšie je, ak sú to potraviny, ktoré práve dozrievajú a sú z nášho okolia (necestujú k nám cez polku kontinentu niekoľko dní).
Veľkým pomocníkom na vskutku náročné obdobie adaptácie na nové prostredie môže byť aj spoločná práca s emóciami. Učiť sa pomenovávať, čo dieťa cíti, nechať ho vypustiť hnev, či frustráciu, vysvetliť, čo je smútok a strach. Ponúkajme deťom aktivity, vďaka ktorým sa emócie nahromadené z celého dňa prirodzenie vypustia. Takýmito aktivitami je v rámci voľnej hry vonku hlavne hranie sa s vodou, hlinou, pieskom. Či jednoducho len byť v obklopení zelenej farby. Veľakrát musíme začať od seba, porozumieť sebe a svojim pocitom, naučiť sa s nimi pracovať a až potom budeme pripravení týmto turbulentným obdobím sprevádzať naše deti.
Keď už sa však stane, že náš poklad ochorie, opäť bude hlavne na nás, ako tú chorobu zvládne.
Naše deti nás potrebujú hlavne v prvé dni infekcie, aby sme boli pri nich, čítali im, či hrali sa s nimi. A, aj keď im bude možno fyzicky ťažko, psychická pohoda urýchli ich zotavenie sa.
Nech už nás teda čaká kolektív prvýkrát alebo je to už niekoľký školský rok v poradí, základom čo najľahšieho štartu a priebehu je dobrá nálada, podporujúci rodičia, veľa voľnej hry na vzduchu a zdravá strava.
Autorka: MUDr. Katarína Legrand,
pediatrická poradňa OkiDoki
