Môže sa zdať, že téma duševného zdravia po pôrode je čierno-biela. Buď na svoju dušu zabudneme a spamätáme sa, až keď je takmer neskoro, alebo robíme všetko len pre to, aby sme nepociťovali nepohodlie, ktoré je v istej miere prirodzené. Nielen s materstvom, ale ani s tou našou ženskou dušou to nie je také čierno-biele.
Materstvo, a teda najmä vstup do tejto etapy života, je príležitosťou cez väčšiu či menšiu dávku frustrácie rásť. Aby však frustrácia neprekročila zdravú mieru, ponúkam vám päť tipov, ako na svoju dušu nezabudnúť.
Ak ste niekedy sedeli v lietadle a pamätáte sa na inštrukcie pred odletom, jednou z nich je, že musíte ako prvej nasadiť kyslíkovú masku sebe a až potom dieťaťu. Dýchanie je jednou zo základných potrieb na to, aby sme prežili. Psychológ A. H. Maslow vo svojej pyramíde ľudských potrieb hovorí o fyziologických potrebách ako o tých, bez ktorých nemôžeme žiť, ak nie sú naplnené. V praxi materstva to znamená, že naozaj dlhodobé zanedbávanie fyziologických potrieb (spánok, výživa (hlad/smäd) či sex) sa neraz dokáže veľmi silno odraziť aj na kvalite duševného zdravia a na tom, ako sa počas bežných dní máme. Napĺňanie svojich fyziologických potrieb má, samozrejme, v období krátko po pôrode svoje špecifiká. No je na škodu, ak nehľadáme cesty, ako si dopriať kvalitnejší spánok či kvalitnejšiu výživu len preto, lebo sme sa stali mamami.
Ak ostaneme ešte pri Maslowovej pyramíde potrieb a pôjdeme o krok vyššie, dostaneme sa k potrebe bezpečia. Bezpečie často znamená, že vieme, kde sú mantinely, medzi ktorými sa „pohybuje“ náš život. Krátko po pôrode sa však neraz tieto mantinely búrajú a zrazu máme pocit, že len stojíme či bežíme a nevieme kam. Práve tento pocit absencie kontroly nad tým, čo sa v našom živote deje, je zdrojom obrovskej frustrácie.
To, čo dokážeme mať v tejto situácii pod kontrolou, sme my – mamy. Prijatie faktu, že dieťa má svoj vlastný temperament, prežívanie či potreby, je dobrým začiatkom. No neostávajte len tam. Choďte ďalej. Hľadajte to, čo viete ovplyvniť. Dobrým začiatkom môže byť práve to, že si kávu či čaj na raňajky vypijete naozaj teplé. Možno v stoji. Možno si ich uvaríte o čosi neskôr v rámci rána, ale zistíte, že predsa len si dokážete dopriať ten pôžitok prostredníctvom maličkostí, ktoré boli predtým samozrejmé. Vlastnými silami.
Stále ostávame pri Maslowovi a jeho tretej úrovni potrieb. Hoci je materstvo často asociované s veľkými hlúčikmi mamičiek, ktoré si stále majú čo povedať, prvé týždne či mesiace dokáže byť veľmi osamocujúcou životnou rolou. Človek je tvorom spoločenským, a aj keď každý nepotrebuje byť extrovertom, ľudský kontakt vie byť príjemným balzamom na dušu – tú materskú obzvlášť.
Ako si niekedy mylne myslíme, že do fitnescentra môžeme ísť až vtedy, keď budeme fit, tak si neraz myslíme, že svoju materskú realitu môžeme ukázať až vtedy, keď bude zabehaná a budeme ju zvládať naozaj sebaisto. Je to škoda. Vzniká tak veľká diera, ktorá je často svojou ťarchou nad ľudské sily. Mama však zvládne všetko. Aj sama. No nemusí. Práve byť s niekým blízkym prvé mesiace je dobrým základom, ako sa postarať aj o svoju dušu.
Ak ste mysleli, že sme na vrchole pyramídy potrieb, tak nie sme. Sme práve pri potrebe uznania zvonka a potrebe sebaúcty od nás samých. Ostanem však pri sebaúcte. Asi niet väčšej kritičky, ako si vieme byť my samy mamy voči sebe. Ponúkam vám však nástroj, s ktorým sa aj momenty, keď by sme si na seba najradšej zanadávali, zvládajú ľahšie – mindfulness ako nástroj zvedavosti voči sebe samej. Čo sa mi práve deje? Čo prežívam? Bez hodnotenia, len s vlastnou zvedavosťou voči sebe. Aká myšlienka mi prišla na um? Čo potrebujem práve teraz, aby mi bolo lepšie a aby som sa cítila dobre? Dni majú 24 hodín (pocitovo niekedy aj raz toľko) a napriek tomu často nemáme ani minútu, ktorú by sme naozaj vedome venovali svojej prítomnosti a aktuálnemu prežívaniu. Jediným momentom, keď naozaj žijeme, je prítomnosť. No často mentálne žijeme v minulosti či v budúcnosti. Skúste byť tu a teraz. Na začiatok aspoň na malinkú chvíľočku. Vaša duša vám poďakuje.
Sme úplne na vrchole. Sebarealizácia. Možno vám na myseľ práve prišla predstava pracovnej aktivity a zľakli ste sa, že to je jediná cesta. Nie je. Vlastnú sebarealizáciu si môžete predstaviť ako veľkú chuť rozvíjať svoj talent, schopnosti – to, v čom máte potenciál. A čo vás baví a napĺňa. Obdobie materskej dovolenky je jedno z tých najnáchylnejších, keď naša ženská dôvera v samu seba klesá. Vstupovať do materstva s vedomím toho, že aj vlastná sebarealizácia v tomto období je nesmierne dôležitá, môže byť cestou, ako sa v dňoch, ktoré sú nad naše ľudské sily, naozaj nevyčerpať. Niekedy ľahko skĺzneme k presvedčeniu, že my na nič talent nemáme či naše schopnosti sú priemerné a malo by to byť „stopkou“ v aktivite. Skúste sa nebrzdiť. Aj keď sa to nezdá, aj ten vymaľovaný obrázok v maľovanke dokáže priniesť pohladenie na duši. Pátrajte v sebe po tom, čo vám naozaj robí radosť. Zvyčajne sú to skutočne realizovateľné drobnosti.
Niekedy príde ťažoba, s ktorou nejde pohnúť, aj napriek tomu, že na svoje duševné zdravie nezabúdame. Pre také prípady sú tu nielen blízki, ale aj odborná pomoc či my – projekt Vysmiata Duša Mamky. Požiadať o pomoc v momentoch, keď je to naozaj potrebné, je prejavom obrovskej sily a lásky nielen k sebe samej, ale aj k svojmu milovanému dieťaťu.
Autor: Katarína Žilák z projektu
