Hra je pre deti prirodzeným spôsobom, ako spoznávajú svet. Medzi najdôležitejšie typy hier patrí symbolická hra, ktorá sa začína objavovať už v prvom roku života a postupne sa rozvíja až do komplexných scénok a príbehov v predškolskom veku. Symbolická hra je dôležitým krokom vo vývine myslenia, predstavivosti, reči a sociálnych zručností. V ďalších riadkoch sa pozrieme na to, ako sa vyvíja v rôznych vekových obdobiach do 3 rokov a akú úlohu v nej zohrávajú rodičia.
1) Symbolická hra u detí od 0 do 1 roka
V prvom roku života sa hra dieťaťa sústreďuje najmä na zmyslové objavovanie – skúma predmety rukami, ústami, búcha nimi o seba. Okolo 8. až 12. mesiaca si však môžeme všimnúť prvé náznaky symbolickej hry. Príkladom je, keď dieťa vezme prázdny pohárik a tvári sa, že z neho pije, alebo keď si priloží telefón k uchu a vydá zvuk, ktorý pripomína rozhovor. Tieto prejavy ešte nie sú úplne rozvinutou symbolickou hrou, ale naznačujú, že dieťa začína napodobňovať správanie dospelých a spájať ho s konkrétnymi predmetmi.
2) Symbolická hra u detí od 1 do 2 rokov
Okolo 12. – 18. mesiaca sa symbolická hra rozširuje – dieťa začne predstierať celé činnosti, ktoré vidí v každodennom živote. Napríklad vezme lyžičku a „nakŕmi“ bábiku alebo plyšového medvedíka. Na rozdiel od predchádzajúceho obdobia už nepredstiera činnosť len na sebe (napr. že pije z pohára), ale prenáša ju aj na iné objekty. Od 18. mesiaca si deti začínajú uvedomovať, že predmety môžu zastupovať iné veci (napríklad kartónová krabica sa premení na domček). Tento moment je veľmi dôležitý pre rozvoj predstavivosti a abstraktného myslenia.
3) Symbolická hra u detí od 2 do 3 rokov
V tomto období sa symbolická hra stáva čoraz komplexnejšou. Dieťa už nezačína len predstierať jednoduché činnosti, ale prepája viacero aktivít do jednej hry. Môže napríklad „uvariť obed“, naservírovať ho na tanieriky, nakŕmiť bábiky a potom ich uložiť spať. Dôležitým krokom je aj začiatok rolovej hry, ktorá je pokročilejšou formou symbolickej hry. Dieťa už nezačína len predstierať činnosti, ale preberá aj rôzne rolové identity – môže byť lekárom, učiteľkou, rodičom či predavačom v obchode. V tomto veku začína chápať aj pravidlá sociálnych interakcií, ktoré sa v hre odrážajú. Napríklad pri hre na lekára sa môže spýtať „Bolí vás bruško?“ alebo pri hre na obchod opakuje frázy, ktoré počulo pri nakupovaní. Táto forma hry pomáha dieťaťu pochopiť svet dospelých, zlepšuje jeho jazykové schopnosti a rozvíja sociálnu a emočnú inteligenciu. V tomto období sa tiež častejšie objavuje hra s inými deťmi, hoci ešte nemusí byť úplne spolupracujúca – deti sa často hrajú vedľa seba, no postupne začínajú napodobňovať jeden druhého.
1. Dajte dieťaťu priestor na vlastnú hru
Deti si prirodzene nachádzajú svoje vlastné spôsoby hry, ak majú na to dostatok času a priestoru. Nemusíme ich neustále usmerňovať ani im hovoriť, ako sa majú hrať. Ak si napríklad dieťa vezme lyžičku a začne s ňou „telefonovať“, nie je potrebné opravovať ho slovami „To nie je telefón, to je lyžička.“ Namiesto toho mu môžeme nechať priestor na vlastnú predstavivosť a pridať sa do hry, ak nás do nej pozve.
2. Podporte hru s jednoduchými predmetmi
Drahé hračky s množstvom funkcií často obmedzujú detskú kreativitu, pretože presne určujú, ako sa majú používať. Naopak, jednoduché predmety, ako drevené kocky, kuchynské náradie či prázdne krabičky, dávajú deťom priestor na vymýšľanie vlastných príbehov. Kartónová krabica sa môže stať domčekom, autíčkom alebo raketou. Čím viac možností predmet ponúka, tým viac sa v ňom dieťa môže kreatívne vyjadriť.
3. Neprerušujte sústredenú hru
Keď dieťa plne sústredené stavia vežu, kŕmi plyšového medvedíka alebo „pečie tortu“ z piesku, je dôležité, aby sme ho nevyrušovali otázkami ako „Čo robíš?“ alebo „Pre koho varíš?“ Pre malé dieťa je náročné odpovedať na otázku a zároveň pokračovať v hre – potrebuje presunúť svoju pozornosť, čo môže narušiť jeho ponorenie do hry. Ak máme potrebu reagovať, lepšie je použiť jednoduchú oznamovaciu vetu: „Vidím, že staviaš vysokú vežu“. Takto dávame dieťaťu najavo, že vnímame jeho činnosť, ale zároveň ho nenútime prerušiť hru.
4. Podporte rolovú hru a napodobňovanie
Deti radi napodobňujú činnosti dospelých a prežívajú situácie, ktoré poznajú z bežného života. Hrajú sa na lekárov, rodičov, učiteľov alebo obchodníkov. Ak si dieťa pripraví čajík pre plyšových kamarátov, môžeme sa pridať a zahrať sa na hosťa. Ak sa rozhodne byť doktorom, môžeme byť jeho pacientom. Stačí mu nechať priestor a nasledovať jeho pravidlá hry. Rolová hra pomáha deťom rozvíjať sociálne schopnosti, empatiu a komunikáciu.
5. Zapojte symbolickú hru do každodenných situácií
Symbolická hra nemusí byť len o hračkách – deti môžu zapojiť fantáziu aj do bežných činností. Počas varenia môžeme dať dieťaťu drevenú lyžicu a misku, aby si „varilo“ spolu s nami. Na prechádzke môže palička predstavovať meč, čarovný prútik alebo mikrofon. Vytváraním takýchto situácií podporujeme ich tvorivosť a zároveň posilňujeme ich schopnosť prepojiť hru so skutočným svetom. Symbolická hra je nádherným procesom, v ktorom sa deti učia porozumieť svetu a vyjadrovať svoje emócie. Ako rodičia im môžeme pomôcť tým, že ich nebudeme neustále usmerňovať, ale naopak, dáme im priestor, aby si vytvárali vlastné príbehy a pravidlá. Nechajme ich objavovať, experimentovať a ponoriť sa do svojho vlastného sveta fantázie.
Symbolická hra nie je len „zábavkou“ – zohráva kľúčovú úlohu v kognitívnom a emočnom vývine dieťaťa. Vďaka nej si dieťa rozvíja predstavivosť, abstraktné myslenie a schopnosť riešiť problémy.
Okrem toho má pozitívny vplyv na viacero oblastí vývinu:
Jazykové schopnosti
Pri symbolickej hre dieťa používa slová, ktoré počulo v reálnom živote. Keď sa hrá na obchod, lekára či rodiča, rozširuje si slovnú zásobu a učí sa správne používať vety. Zároveň sa učí vyjadrovať svoje myšlienky a pocity, čo je dôležité pre komunikáciu s okolím.
Sociálna a emočná inteligencia
Deti sa pri hraní rolových hier učia chápať emócie a situácie iných ľudí. Keď napríklad „liečia“ chorého plyšového medvedíka, rozvíjajú si empatiu. Ak sa hrajú s inými deťmi, musia sa učiť spolupracovať, riešiť konflikty a striedať sa v úlohách, čo je základ pre ich budúce vzťahy.
Sebaregulácia a sústredenie
Deti, ktoré sa dokážu dlho hrať v symbolickej hre, si prirodzene trénujú schopnosť sústrediť sa na úlohy a riadiť svoje správanie. Keď napríklad predstierajú, že sú učiteľmi a usmerňujú svoje „žiakov“ (plyšové hračky), učia sa ovládať svoje emócie a dodržiavať pravidlá, ktoré si sami stanovili. Tento proces podporuje rozvoj sebaregulácie, ktorá je dôležitá pre neskorší nástup do škôlky a školy
Kognitívny rozvoj a riešenie problémov
Symbolická hra pomáha deťom uvažovať o situáciách a hľadať riešenia problémov. Ak sa napríklad dieťa hrá na obchod a zistí, že mu chýbajú „peniaze“, začne rozmýšľať, ako situáciu vyrieši – môže použiť papieriky alebo iné hračky ako náhradu. Takéto skúsenosti formujú logické myslenie a schopnosť adaptácie na nové situácie.
Symbolická hra je oveľa viac než len zábava – je to kľúčový prvok detského vývinu, ktorý ovplyvňuje jeho myslenie, jazyk, emócie aj schopnosť riešiť problémy. Už od prvého roka života sa u dieťaťa rozvíjajú zárodky tejto hry, pričom v predškolskom veku nadobúda stále komplexnejšie formy. Rodičia môžu tento vývin podporiť jednoduchými aktivitami a podnecovať detskú predstavivosť tým, že mu vytvoria podnetné prostredie a pri hre budú jeho sprievodcami. Dovoľme teda deťom naplno sa ponoriť do sveta fantázie – možno nás prekvapia tým, aké bohaté a tvorivé príbehy dokážu vo svojej hre vytvoriť!
autorka: Ninka Peniaková,
poradkyňa psychomotorického vývinu v Baby Balance Bratislava
O symbolickej hre aj o ďalších témach sa pravidelne dozvedáte na hodinách našich kurzov, smelo sa k nám pridajte 😉
