Keby ste sa ma ako logopéda opýtali, akú hračku by som poradila na najlepšiu podporu reči dieťatka, mojou odpoveďou by bola kniha. Knihy sú najstimulujúcejšou „hračkou”. Keď s dieťaťom čítame knihu, pracujeme na jeho jazykových i nejazykových schopnostiach.
Poďme sa spoločne pozrieť na niekoľko z nich.
Áno, slovná zásoba sa zlepšuje aj počas hry, aj počas vykladania umývačky – ak tieto činnosti komentujeme. Či chceme, či nie, naša slovná zásoba sa v bežnej komunikácii sústreďuje na istý ohraničený okruh slov, ktoré sú nám blízke. Ako často vo svojom bežnom slovníku používate slová ako preskúmať, výprava, hrôzostrašné, strmhlav, dobrodružstvo, znenazdajky, hromobitie, zaumienil si, bádateľ, osamelá, nabral odvahu, vypochodoval von. To sú slová z detských kníh v našej polici. Počas čítania s deťmi ich vystavujeme množstvu novej slovnej zásoby, ktorú by počas bežnej komunikácie asi ťažko počuli. Čím viac sú deti vystavené novým slovám, tým majú väčšiu pasívnu slovnú zásobu, lepšie porozumenie a rozširuje sa aj ich aktívny slovník. A práve interaktívne čítanie s dospelým dáva výbornú príležitosť, aby si dieťa nové slová osvojilo. Zároveň sa trénuje v ich používaní v rámci slovenčiny. Ohýba ich, učí sa ich rôzne tvary, slovosled, osvojuje si gramatiku.
Rodič sa môže intuitívne v texte pristaviť pri informáciách, ktorým ešte dieťa nerozumie, ale tiež sa vhodnými otázkami pýtať na informácie, ktoré nie sú v texte explicitne dané a dieťa im musí porozumieť na základne kontextu. Počas čítania môžeme rozdiskutovať nové slová, zložitejšie pojmy, gramatické štruktúry, vysvetľovať to, čomu zatiaľ dieťa nerozumie. Ruka v ruke so zlepšujúcou sa slovnou zásobou a gramatikou sa zlepšuje aj porozumenie.
I keď prvé pokusy čítania s dieťatkom nemusia dopadnúť podľa predstáv, pravidelné čítanie nakoniec vedie k predlžovaniu pozornosti. Tá bude prospešná pre mnohé ďalšie oblasti. Vytrvať sa oplatí. Zároveň platí, že dieťa upúta, ak je čítanie zábavné a dieťa je pri ňom aktívne zapájané.
Medzi dôležité schopnosti, na ktoré by sa mal klásť dôraz hlavne v predškolskom veku, patria naratívne schopnosti. Prerozprávať príbeh nie je ľahké, no je to jedna z dôležitých schopností potrebných k školskej úspešnosti. Zručnosť prerozprávania príbehu, zhrnutie informácií a sekvencovanie príbehu si interaktívnym spôsobom dieťa zdokonaľuje už počas čítania s rodičom. Neskôr bude rozprávať o tom, čo si prečítalo samo, čo počulo vo výklade učiteľa. A preto má táto schopnosť veľký vplyv aj na jeho ďalšie akademické výsledky.
V knihách nájdeme témy, ktoré sa priamo týkajú aktuálneho prežívania dieťaťa, prípadne ho môžeme na tieto témy pripraviť pomocou knihy. O OSAMELOSTI malej líšky, ktorá sa stratila, O HNEVE dráčika, ktorý sa s ním učil pracovať, o ODVAHE zajka, ktorý bol najskôr strachopud, o potrebe UPRATOVANIA, lebo všetko skončí ako v džungli,… Nájsť môžete aj tému príchodu nového súrodenca, či nástupu do škôlky. Prostredníctvom čítania vieme dieťaťu pomôcť zvládnuť náročné situácie.
Pravidelným čítaním s deťmi budujeme návyk, snažíme sa tiež o to, aby sme mali doma dobrého čitateľa. Ak v dieťatku už od raného veku pestujeme pozitívny vzťah ku knihám, dávame mu obrovský dar, ktorý ho bude sprevádzať počas dlhých rokov.
Čítanie vášmu dieťaťu je skvelou príležitosťou pre vás dvoch, aby ste sa spojili a vytvorili si silný vzťah.
Čítanie nemá prinášať priestor, kedy je dieťa ticho a dospelý číta príbeh, ale rozhovor, v ktorom sa striedajú partneri – raz ty, raz ja. Dieťa si trénuje princíp striedania sa, používania očného kontaktu, zapája gestá, mimiku. To všetko sa deje počas čítania knihy, počas komunikácie.
Aby čítanie s deťmi naozaj fungovalo, musí byť pre dieťa zábavné a interaktívne.
Interakcia, ktorá pretkáva čas strávený pri knihe, zahŕňa aj prerušovanie čítania textu, časté otázky dieťaťa, odbiehanie od témy, a iné. To všetko je úplne v poriadku.
Mám pre vás 3 tipy:
1. NIELEN TEXT
Nemusíte sa zameriavať len na text knihy, čítanie berme skôr ako rozhovor o knihe. Sledujte, kam sa dieťa pozerá a komentujte to. Spomínajte, kde ste videli také čižmy, kedy ste počuli ďatla. Prepájajte čítané s tým, čo dieťa zažilo. Záujem dieťaťa a pozitívna emócia vás povedú.
2. NIE PASÍVNE, ALE INTERAKTÍVNE
Aby dieťa vydržalo, musíme ho upútať, tvoriť zábavu, vkladať zaujímavé prvky. Zvýraznite dôležité slová, spomaľte reč pri dôležitých slovách, či slovných spojeniach, meňte hlas pri postavách, prejavte hlasom nadšenie, radosť, stvárnite smútok či očakávanie. Zvláštne zvuky, ktoré dieťa upútajú (OOU! ojojooooj! fíííha!) sú viac než vítané. Pomôžete tak dieťatku porozumieť kľúčovým slovám a udržať dlhšie jeho pozornosť. Zapájajte pohyb, spev. Keď v knihe postavy tancujú, kývajú, tlieskajú, môžete to chvíľku robiť i vy. Vidíte medvedíka? Zaspievajte si kúsok piesne Medveďku daj labku. Pohyb a spev deti milujú.
3. NA MIERU DIEŤAŤA
Pri čítaní sa odporúča zohľadniť úroveň reči dieťatka. Všeobecne platí, že naša reč, to čo hovoríme, by mali byť o úroveň vyššie ako je reč dieťatka. Ak dieťatko hovorí bežne dve slová, tak používajme prevažne trojslovné vety. Ak je teda text v knihe zložitejší ako dieťa zvláda porozumieť, prispôsobte ho na mieru dieťatku. Takto s dieťatkom môžeme čítať aj publikáciu o stave verejných financií, pokiaľ by o takúto knihu prejavilo záujem. 😊
Autorka: Janka Kováčová, logopedička
