Po období výlučne mliečnej výživy, začíname podávať bábätku tuhú stravu, takzvané príkrmy.
V rôznych zdrojoch nájdete rôzne údaje. Niekde hovoria o schopnosti dieťaťa sedieť samostatne. Avšak, pravdupovediac, samostatný sed u polročného dieťaťa je skôr výnimkou než pravidlom. Za mňa toto kritérium pokrivkáva. Ani neodporúčam podávať prvé príkrmy v drevených stoličkách, či iných, v ktorých neviete dať dieťa do polosedu. Ak nemáte polohovateľnú stoličku, kľudne dávajte príkrm vo vajíčku, má sklon tak akurát 🙂 A keď už bude dieťatko sedieť samo (okolo 8-10. mesiaca), dajte ho do akejkoľvek dojčenskej stoličky, ktorú doma máte.
Ďalším kritériom býva schopnosť prehĺtať jedlo podávané lyžičkou. Nuž, kým to neskúsite, vlastne nemôžete vedieť, či to už Vaše dieťa ovláda, že? A veľmi často to neovláda ešte ani v tých šiestich mesiacoch. Musí sa to postupne naučiť. Práve pri tom postupnom zavádzaní rôznych zeleniniek 😉
Môžete sa stretnúť aj s informáciou o určitom objeme za deň vypitého mlieka. Toto u dojčených detí neviete odhadnúť a u detí, čo pijú z fľašky, to záleží predovšetkým od vás, koľko im budete zarábať.
Osobne sa mi najviac páči odporučenie, prizvať si bábätko pár krát „takpovediac k stolu“, a keď prejaví záujem o Vaše jedlo, nastal preň čas na príkrmy. Samozrejme za podmienky, že to bude niekde v období medzi ukončeným 4. a 6. mesiacom. Určite nie predtým. A po 6. mesiaci už býva najvyšší čas 🙂
Keď sa teda vaše bábätko načiahne do vášho taniera, môžte mu postupne začať ponúkať príkrmy k obedu, neskôr k desiate, k olovrantu, a tak ďalej. Zároveň mu môžete, kde-tu dať ochutnať aj alergény z vášho taniera, aby ste využili tzv. imunologické okno.
Princíp prikrmovania je vlastne v tom, že postupne nahradíme jednotlivé mliečne dávky tými nemliečnymi – tuhou stravou.
Začína sa obedom. Najprv dáme do misky pár polievkových lyžíc pyré a podávame dojčenskou lyžičkou. Jednu, dve. Sledujeme bábätko, či prehĺta, či pľuve, vytláča lyžičku. Keď sa mu darí, kľudne mu dajte, koľko bude chcieť. Keď sa mu nedarí, po pár ponúknutých lyžičkách prestaňte a dajte mu mliečko.
Ďalší deň skúsite znovu, možno spapá viac. A možno aj nie. Je to naozaj veľmi individuálne, nikam sa netreba náhliť, treba len skúšať, ponúkať, vrámci dobrej nálady.
Naša staršia jedla hádam od prvého príkrmu všetko, čo bolo v miske. A naša mladšia zjedla celú misku zhruba až po mesiaci. Takže naozaj, dajte im ich čas.
Akonáhle už dieťatko bude schopné zjesť celú misku príkrmu, tých 150-200ml, nepodávajte po jedle už fľašu s mliekom, ale ponúkajte k jedlu vodu v poháriku. Nenútime, ponúkame, skúšame, učíme sa piť z pohárika. Nemusíte už ani dodojčiť. Toto je však téma trošku šteklivá, keďže laktačné poradkyne by mali na zavádzanie príkrmov pravdepodobne iný názor. Tak si kľudne pozrite ich odporúčania a urobte si z toho svoj záver. Môj záver z viacerých zdrojov je ten, že, keď už dieťa zje plnú dávku jedla, nepotrebuje sa dojedať mliekom.
Následne, keď už dieťa pekne papá obed, môžeme skúsiť desiatu. Taktiež, ak už zje celú výživu, nepotrebuje dopĺňať. Mliekom z fľaše určite nie. Mliekom od vás – nechám na vás 🙂 Ďalšie jedlo býva kaša, buď na olovrant alebo na večeru. Potom raňajky a nakoniec piate jedlo.
Čo sa týka konzistencie príkrmov, začína sa jemným pyré. Rozmixovanou stravou. Neskôr, ako budú pribúdať zúbky, ale aj keby nie, okolo ôsmeho mesiaca môžeme už len pučiť jedlo vidličkou, príp. mixovať na hrubšie. Okolo desiateho mesiaca už môže mať dieťa na tanieriku kúsky jedla.
Taktiež je veľmi fajn, umožniť dieťaťu nejakým spôsobom si jedlo ohmatkať. Niektoré deti sú dokonca také, že vyslovene potrebujú niečo do ruky. Takže, ak môžete pár kúskov zeleniny nepomixovať, či nepopučiť, ale nechať na tanieriku, aby ho dieťa mohlo uchopiť, pomačkať, skúsiť dať do úst, určite ho potešíte. Popri desiate môžete týmto spôsobom ponúknuť chrumky alebo kúsky ovocia – napareného, či poduseného, aby bolo mäkké. Toto však odporúčam až od momentu, keď dieťatko pekne papá celé porcie a vidíte, že už ovláda prehĺtanie súst.
Samozrejme, týmto štýlom treba počítať s tým, že jedlo bude aj na zemi. Bude na zemi s každým jedlom, ktoré už vaše dieťatko bude papať z misky, či tanierika. A keď sa už naučí pekne papať a nebude mu padať jedlo na zem popri jedení, začne skúmať priestor a hĺbku a bude vyhadzovať jedlo vedome. Alebo mu pôjdu zuby a hocikedy proste nebude chcieť jesť, tak Vám šmarí misku o zem.
Áno, treba sa nachystať na neporiadok u niektorých detí tak do roka a pol, u niektorých aj dlhšie. No treba to brať ako niečo dočasné a veľmi potrebné. Keď dáte dieťatku priestor naučiť sa jesť samo už od malého malinka – sprvu rukami, potom lyžičkou, neskôr aj vidličkou a nožom, prispejete k jeho sebaistote a síce sa to spočiatku tak nezdá, budete mať po pár rokoch vy viac času na svoje raňajky/obed/večeru, či niečo iné. Lebo vaše dieťa bude samostatné.
Keď už sme si vysvetlili, kedy a, ako začať s príkrmami, môžeme si postupne vymenovať, čo môžeme ponúkať.
Prvými ponúkanými potravinami by mala byť zelenina. Odporúča sa ponúknuť vždy jednozložkové pyré 2-3 dni po sebe. Predovšetkým preto, aby sme odsledovali, či už alergickú reakciu alebo skôr, či daná potravina nerobí nášmu drobcovi problém – bolesti bruška, odmietanie a pod. Ak je daná zelenina bez reakcie, následne ju môžete kombinovať s ďalšimi zeleninami, ktoré tiež prejdú takýmto odskúšaním.
Pri zelenine a ovocí je vo všeobecnosti vhodné držať sa pravidla kvalita, čerstvosť, sezónnosť a lokálnosť.
Nie vždy je to možné, najmä, ak začínate príkrmy v strede zimy. No, ak sa to dá, resp., ak už dozrieva nejaká zelenina, či ovocie, je úplne najlepšie ponúknuť práve tú. A z overeného zdroja. Ak to nie je možné, tak aspoň zo Slovenska. Ak ani to nie, tak zo strednej Európy. Ak ani to, tak sa skúsme držať aspoň Európy 🙂 Na všelijaké hurmikaky a ananásy majú naše deti ešte čas. Vrátime sa k nim v časti o imunologickom okne, ale vrámci serióznych jedál si myslím, že dodržiavanie lokálnosti má svoju logiku a význam.
Musíme začať konkrétnou zeleninou a niektorých sa strániť? V princípe by sme nemuseli. V niektorých západných krajinách neexistujú delenia zeleniny na prvé a druhé pri zavádzaní príkrmov. Avšak vzhľadom na to, že každý sme iný a naozaj niektoré druhy zeleniny nadúvajú viac ako iné, myslím si tiež, že stojí za to, začať tými neškodnejšími druhmi a následne pridávať tie problematickejšie.
Prvé dva mesiace príkrmov je vhodné postupne zaviesť – mrkvu, zemiak, petržlen, paštrnák, cukinu (všetky dostupné druhy) a všetky ďalšie druhy tekvíc (patizón, maslová tekvica, hokaido), batáty, fenikel, mangold.
Druhé dva mesiace príkrmov môžete pridávať ružičky karfiolu a brokolice, hrášok, zelené fazuľky, červenú repu, kvaku, červenú šošovicu, kaleráb, špenát, pór, kel, uhorku, topinambur, čínsku kapustu, listový šalát, rukolu.
Ak ste už zaviedli viac druhov zeleniny a dieťatko vám už pekne papá, môžete pridať k zelenine mäso. Niekde sa odporúča mäso po 2-3 týždňoch príkrmov. Niekde sa dočítate možno o tom, že už po mrkve a zemiaku má ísť do príkrmu mäso. Dôraz na mäso sa kladie predovšetkým kvôli železu, ktorého zásoby už dieťatko v tele nemá a do mlieka ho neprechádza úplne také množstvo, ako by bolo potrebné.
Avšak mne príde vcelku logické, počkať, kým bude jasné, že dieťatko už naozaj spapá svoju dávku alebo aspoň vidíme, že už vie pekne prehĺtať a zje viac ako len zo dve lyžičky, a potom pridať do príkrmu mäso. Vychádza to tak približne na tie 2-3 týždne po prvom príkrme, takže to aj vcelku sedí 🙂
Začíname kúskom mäsa veľkosti ako článok prsta, čo je približne (10-15g), postupne navyšujeme do takých 35-45g.
Mne sa osvedčilo naporcovať si do desiatových sáčkov dávky – do jedného sáčku som dala zväčša dve dávky oddelené uzlíkom a následne som z mrazáku odstrihla vždy jeden kúsok.
Najlepšie mäsko je teľacie, kvôli obsahu železa, aj kvôli kvalite. Avšak môžete dávať aj kuracie, morčacie, králičie, hovädzie, príp. jahňacie. Neskôr aj kačacie, či husacie, po 10. mesiaci bravčové.
Vrámci mäsa môžeme hovoriť aj o rybách. Niekde sa odporúčajú morské ryby už od 6. mesiaca, sladkovodné ryby od 10. mesiaca. Niekde sa možno stretnete s odporučením s morskými rybami počkať. Z môjho pohľadu by som sa k morským rybám postavila ako k alergénu, resp. nie lokálnej potravine. Čiže, keď budete mať na tanieri lososa vy, dajte dieťatku trošku ochutnať. Nabudúce mu dáte viac a viac a viac a niekedy okolo 9-10. mesiaca už mu ho budete môcť dať vrámci normálnej porcie. K zavádzaniu alergénov sa ešte dostaneme.
K mäsku treba ešte doplniť, že sa odporúča podávať ho so zeleninou 4-6x v týždni.
Jeden krát do týždňa pridávame k zelenine namiesto mäsa žĺtok. Do ôsmeho mesiaca sa odporúča pol žĺtka (v zmysle uvaríte, prepolíte, polku zamiešate do príkrmu ;), neskôr už môžete podávať celé.
Bielok ako alergén by sa mal zavádzať postupne. To znamená niekde medzi 16.-27. týždňom treba dať dieťatku malú odrobinku uvareného bielku – môžete zamiešať do jedla. Alebo, keď budete mať vy na večeru, dáte pooblizovať bábätku. Nabudúce mu ponúknete aj pochytkať si, poobzerať, pohryzkať. Ďalší raz pridáte do jedla viac a viac a viac, až nakoniec sa nebudete musieť vajíčka obávať.
So zeleninkou môžete taktiež podávať obilniny. Ryžu, pohánku, pšeno, ovsené vločky. Neskôr cestoviny, či už kukuričné, špaldové alebo pšeničné. Zavádzanie lepku si bližšie vysvetlíme nižšie.
Približne po mesiaci príkrmov, resp., keď už bude dieťatko papať plnú porciu obeda, môžete skúsiť ovocné pyré ako desiatu.
V ovocí opäť platí zásada – kvalita, čerstvosť, sezónnosť a lokálnosť. Tu by som podotkla, že naozaj si myslím, že bábätká by mali dostávať slovenské, príp. maďarské maliny a nie tie zo Španielska, či nebodaj z ešte ďalej. Rovnako to platí pre čučoriedky. Tie sú úplne najlepšie také, čo nazbierate v lese, či horách – dnes sa dajú aj také kúpiť na trhu. Tak hor sa na veľkofatranské čučoriedky a zamraziť, či podusiť a zavariť pre Vaše drobátka.
Aby som však podala kompletnú informáciu, v ovocí máme tiež tzv. prvý nástrel a tým sú – jabĺčka, hrušky, marhule, broskyne, slivky, nektarinky, banán. Neskôr čučoriedky, maliny, melón, mirabelky. Taktiež sa uvádzajú jahody. Ak nemáte v rodine alergikov a je máj, či jún, kľudne zaveďte aj jahody. Ak máte v rodine potravinové alergie, postavte sa k jahodám ako k alergénu.
Ďalšou vlnou ovocia sú hrozno, čerešne, egreše, černice, ríbezle, višne.
Každé ovocie sa má podávať najprv tepelne spracované – či už podusené alebo naparené (hrušky stačí napariť).
A neskôr, ak ho dieťatko pekne toleruje a už má aj zúbky, môžete skúsiť aj čerstvé. Pri čerstvom ovocí je skôr riziko v súvislosti s hryzením a jedením a rizikom vdýchnutia, ako riziko v súvislosti s alergiou. Môžete to riešiť napríklad postrúhaním, či popučením čerstvého ovocia. Dobrým pravidlom je bobuľky nepodávať ako bobuľky, ale ako popučenú dužinu, príp. ako polovičky.
Keď už Vaše bábätko papá obed a desiatu, môžete pridať olovrant alebo kašu na večeru. Ja som dávala kašu na olovrant. A večeru potom jedli baby s nami. Tým, že to vychádzalo ako posledné pridávané jedlo, už boli väčšinou v takom veku, že už mohli skoro všetko. Sú však mamičky, ktoré chcú dávať na večeru kašu, tak samozrejme, nech sa páči.
Kaše môžete podávať pšenové, pohánkové, kukuričné, ryžové, ovsené, cirokové, atď. Zarábať ich môžete s materským mliekom, s mliečnou formulou, s vodou alebo s ovocným pyré. Dochucovať môžete ovocím, škoricou, kokosom, od roka medom. Úplne najlepšie je robiť kašu tak, že si uvaríte pšeno alebo pohánku alebo ryžu alebo čokoľvek iné a následne rozmixujete alebo popučíte. No môžete používať aj instantné kaše, keď nestíhate alebo máte už viac detí alebo máte na to iný dôvod. Dnes už ich je veľa druhov, aj kombinované z všakovakých obilnín.
Čo však neodporúčam sú kaše, ktoré sú určené pre deti. Tzv. kaše na dobrú noc. Hej, komické, že? Áno aj nie. V kašiach pre deti je toho v zložení tak veľa, že sú pre mňa odstrašujúce. Taktiež je tam vždy cukor. A ten sa u detí do roka nemá podávať. Preto vrele odporúčam aspoň do roka také instantné kaše, ktoré majú v zložení len obilninu. Nič viac.
Ďalším variantom olovrantu je jogurt. Ten môžete podávať približne od 8. mesiaca. Vhodné je začať jogurtom, ktorý neobsahuje smotanu a teda v jeho zložení by malo figurovať mlieko a probiotické kultúry. Nič viac. Neskôr môžete podávať jogurty, ktoré obsahujú okrem mlieka aj smotanu, ale opäť nič viac, už len tie kultúry. A ešte neskôr môžete podávať aj čisto smotanové jogurty, kedy figuruje v zložení smotana a probiotické kultúry.
Tvarohové výrobky sa odporúčajú až po ukončenom prvom roku života, kvôli vysokému obsahu bielkovín. Taktiež pre deti nie sú vhodné nízkotučné výrobky. Takže po takých ani nesiahajte. Čím dlhšie dokážete podávať dieťatku biely jogurt, ktorý môžete (ale nemusíte) ochutiť ovocím, či po roku medom, tým preň lepšie. Najlepšie podávať biely jogurt celý život 🙂
Po tom, ako Váš drobec papá desiatu, obed a olovrant, môžete ponúkať raňajky. Či už dáte malé kúsky chlebíka s masielkom alebo dáte na raňajky kašu alebo upečiete dáky domáci koláč bez cukru so surovinami, ktoré už Vaše dieťatko môže papať, je len a len na Vás.
Nakoniec pridáte večeru.
Po celý čas do ukončenia prvého roku života sa jedlá nesolia, nepridáva sa cukor.
Z korenín, či ochucovadiel môžete od 6. mesiaca používať rascu, fenikel, pažítku, petržlenovú vňať, bobkový list a saturejku. Po 8. mesiaci môžete použiť aj vanilku, koriander, tymián, bazalku, škoricu, kurkumu, kôpor, ligurček, materinu dúšku, majorán, zelerovú vňať a žeruchu.
Z olejov môžete používať olivový, ale aj kvalitný repkový, či maslo ghee a normálne maslo. Do každého obedového príkrmu by sa mala pridať malá lyžička oleja (taká lyžička akou dávate bábätku jesť – menšia ako čajová). Po 10. mesiaci už možno použiť pri príprave jedál všetky ďalšie za studena lisované oleje (tekvicový, ľanový, konopný), taktiež husaciu, či kačaciu masť.
Autorka: MUDr. Katarína Legrand z pediatrickej poradne OkiDoki
Ak by ste sa chceli o príkrmoch a jedle od Katky dozvedieť viac, už čoskoro nás s ňou čaká Live prednáška na tému Ako budovať pozitívny vzťah k jedlu
