Vegetationes adenoideae alebo po slovensky zväčšená nosová mandľa už potrápila nejedno dieťa. A je veľmi pravdepodobné, že naďalej bude súčasťou životov niekoľkých ďalších rodičov a ich detí.
Nosová mandľa má svoju prospešnú funkciu v zadnej časti nosa. Obsahuje zmnožené lymfatické tkanivo – tkanivo, v ktorom sa dobre cítia a žijú biele krvinky – naši obrancovia. Jej úlohou je zachytávať nepriateľov a poradiť si s nimi na mieste. Aby sa neposunuli ďalej alebo nižšie – do ucha alebo do pľúc. Keďže tam, kde prebieha zápalová reakcia – boj proti nepriateľovi, ktorý poškodzuje naše tkanivo (naše bunky) sa zvyšuje prekrvenie, dochádza k rozšíreniu ciev a tým pádom zväčšeniu daného tkaniva. To znamená, že, ak máme v nose infekciu a nosová mandľa sa s ňou snaží bojovať, úplne prirodzene dôjde k jej zväčšeniu. Po prekonaní infekcie by sa mala nosová mandľa opäť „spľasnúť“. Pri ďalšej infekcii pravdepodobne znova trošku narastie, a potom sa zase zmenší.
Problém nastáva, ak sa nosová mandľa zväčšuje príliš – tak, že zaberá takmer celú nosovú dutinu alebo, ak sa po prekonaní infekcie nezmenší dostatočne. Ostáva stále veľká a dýchanie dieťaťa je zhoršené. Ďalšou možnosťou je, že sa v nosovej mandli (v tkanive) usadí nejaká moraxelka alebo iný zábavný votrelec a tá čaká na ďalšieho votrelca (napríklad rhinovírus, adenovírus, či akýkoľvek iný vírus z tých stovák, čo nám vedia robiť nádchu), ktorý oslabí organizmus a moraxelka môže zase zaútočiť v plnej sile. V tomto prípade má dieťa takmer pri každej infekcii veľmi rýchlo hustý, zelený, ťažko fúkateľný sopeľ. Lebo baktéria moraxella (či iná) je tam a len čaká na svoju opätovnú príležitosť. V týchto prípadoch už nosová mandľa neplní svoju prospešnú funkciu, ale začína byť takpovediac škodlivá.
Ako zistiť, že má dieťa problém s nosovou mandľou?
Deti so zväčšenou nosovou mandľou bývajú jednak pomerne často choré, ale môžu mať široké spektrum iných ťažkostí. Tieto deti často chrápu v spánku – pretože prúdenie vzduchu cez upchatý nos spôsobuje zvuk. Taktiež, ak to trvá dlhšie, môže sa stať, že deti dýchajú už len ústami. Najprv v noci, neskôr aj cez deň. Iným príznakom môže byť škrípanie zubami. Niektoré deti sa pocikávajú v noci práve kvôli zväčšenej nosovej mandli. Iné deti zle počujú – na jedno alebo obe uši. Môžu pociťovať akési zaľahnutie v uchu. Alebo mávajú časté zápaly stredného ucha – lebo kvôli upchatej nosovej dutine sa hlien z nosa ľahšie dostáva Eustachovou trubicou do stredného ucha. Alebo nám ten hlien v nose a Eustachovej trubici stojí (lebo nemôže prirodzeným spôsobom odtekať do nosohltana) a tým pádom Eustachova trubica neplní správne svoju funkciu, čoho následkom je prevodová porucha sluchu alebo pocit zaľahnutia v uchu.
Najvážnejšou komplikáciou zväčšenej nosovej mandle sú tzv. apnoické pauzy v spánku.
Dieťa má takú plnú nosovú dutinu, že sa mu v noci stáva, že na pár sekúnd nedýcha. Rozdýcha sa buď otvorením úst alebo telo vyvinie podtlak, aby aspoň na malý prieduch spriechodnilo nos. Avšak tu už to prestáva byť sranda. Takéto deti sú na druhý deň doslova nevyspaté, lebo majú vlastne prerušovaný spánok, zhoršujú sa im mozgové funkcie, pamäť, pozornosť. Nehovoriac o tom, že ústa nie sú prispôsobené na dýchanie. Sliznica úst sa pri dýchaní ústami vysušuje, nedochádza k zvlhčovaniu vdychovaného vzduchu, ako sa to deje za normálnych okolností v nose. Častokrát majú títo pacienti aj kruhy pod očami a neskôr veľmi špecifický výraz v tvári – akýsi zdvihnutý noštek, vaky pod očami a otvorené ústa. Ak by som to chcela povedať úplne po lopate, pomerne dosť veľa z týchto detí pôsobí akosi prispato. Lenže to je všetko len kvôli tej nepriechodnosti v nose. Akonáhle sa zväčšená nosová mandľa vyoperuje alebo sa ju podarí zmenšiť tzv. „konzervatívnym“ (neoperačným) spôsobom, dieťa sa opäť stane samo sebou.
Čo robiť so zväčšenými nosovými mandľami?
Rozhodovanie o operovaní adenoidných vegetácií nie je vždy jednoduché. Avšak dnes je trend u otorhinolaryngológov pokúsiť sa, ak je to, čo len trochu možné, o zmenšenie nosovej mandle kortikoidnou liečbou, probiotikami do nosa a antihistaminikami. Avšak, ak už dieťa má prerušovaný spánok, či dlhodobú poruchu sluchu, nie je veľmi nad čím uvažovať. A treba veriť ušiarom, že, ak navrhujú operáciu čím skôr, vedia prečo. Lebo existujú aj prípady deformity hrudníka z dôvodu takého zhoršeného dýchania v hornej časti dýchacieho systému, že to hrudník musí kompenzovať. Dieťa má v spánku zvláštne polohy, aby si „dodýchlo“, v hrudníku sa mení tlak a, ak niečo takéto trvá týždne, nebodaj mesiace, môže sa mu dokonca zmeniť tvar hrudníka. Našťastie po operácii adenoidov sa časom aj ten hrudník upraví do pôvodného stavu.
Pre všetky menované komplikácie, ktorými nás vie nosová mandľa potrápiť, je dôležité mať ju na mysli a prípadné chrápanie či dýchanie ústami aj mimo akútnej choroby, určite riešiť s ošetrujúcim pediatrom.
Takisto, ak budete mať pocit, že na svoje dieťa musíte kričať, lebo nepočuje alebo vás bude samo upozorňovať na zmenu v ušiach, či pri príliš častých hustých zelených sopľoch, bude určite vhodné upozorniť na to vášho detského lekára.
Autorka: MUDr. Katarína Legrand,
pediatrická poradňa OkiDoki
