Sú vám tieto dva pojmy, ktoré nesie názov článku, povedomé? Pri prvom kontakte s vami rodičmi, poväčšine telefonickom, mi ich hovoríte medzi prvými. Žiaľ, stáva sa mi, že im často nerozumiete a váš detský lekár alebo lekárka nemajú dosť času na to, aby vám ich do hĺbky a najmä zrozumiteľne vysvetlili. Poďme si teda povedať, čo hypotónia (alebo hypotonický syndróm) u detí znamená, aké sú jej prejavy a ako prebieha jej diagnostika.
Pôvod problému svalového napätia môže byť na každej úrovni, a to od mozgu až po nervy. Je to z dôvodu, že pohyb a svalové napätie sú ovládané mozgom, miechou a nervami, ktoré zásobujú jednotlivé svaly. Svalový tonus je svalové napätie, ktoré zabezpečuje normálnu činnosť svalstva, a je potrebný pre pohyb a koordináciu svalov.
Poznáme tri druhy svalového napätia:
Hodnotenie svalového tonusu patrí k bežnému vyšetreniu u pediatrov, pretože nám poskytuje dôležitú informáciu o stave CNS (centrálnej nervovej sústavy).
Hneď po narodení dochádza u novorodenca k hodnoteniu Apgar skóre,kde jedným z parametrov je aj hodnotenie svalového tonusu. Pri asfyxii (stav, keď nemá dieťatko počas tehotenstva alebo pri pôrode dostatok kyslíka na okysličenie orgánov) môže dôjsť k oslabeniu svalového tonusu, a to práve z dôvodu nedokysličenia. Ako však dieťa rastie, jeho svalový tonus sa zlepšuje. Príčinou tohto stavu je teda skôr len nedostatočná zrelosť niektorých častí mozgu, ale nie jeho poškodenie.
Hypotónia (alebo tiež hypotonus) je patologické zníženie svalového tonusu – napätia svalov. Zjednodušene povedané, ide teda o ochabnuté svalstvo, ktoré sa považuje za neurologickú diagnózu. Lekári a lekárky tvrdia, že hypotónia samotná nie je ochorenie, ale je len prejavom iného možného ochorenia, prípadne oneskoreného vyzrievania mozgu. Zníženie svalového napätia nám však môže signalizovať neurologický alebo genetický problém. Rovnako môže ísť aj o vrodenú chybu mozgu, poškodenie pri pôrode, zápal alebo úraz nervového systému, degeneratívne alebo endokrinologické ochorenie. Vyskytnúť sa môže aj u predčasne narodených detí a najčastejšie sa prejaví do 6. mesiaca veku dieťaťa.
Hypotónia je rozpoznateľná aj pre laikov, pretože takéto dieťa je veľmi mäkké, ohybné a je akoby z gumy. Častým problémom býva zistenie príčiny, prečo sa hypotónia objavila. Aj prognóza, aké bude mať následky a vplyv na dieťa a tiež na jeho ďalší vývin a neskorší život. Veľmi dôležité je preto včasné začatie fyzioterapie.
Lokalizácia hypotónie môže byť:
Diagnostika hypotónie je náročnejšia z pohľadu presného určenia príčiny. Odoberá sa základná anamnéza, informácie o priebehu tehotenstva, pôrode a popôrodnej adaptácii. Časté sú aj komplikácie, ktoré nastanú pri pôrodoch a sú spojené s asfyxiou. Zaujíma nás aj zdravotná história rodiny a súrodencov.
Ďalšou nevyhnutnou zložkou sú polohové testy, neurologické vyšetrenie a fyzické testy, ako napríklad:
Z nápomocných vyšetrení je dôležité spomenúť aj ultrazvukové vyšetrenie mozgu, CT mozgu alebo magnetickú rezonanciu, EEG (elektroencefalogram), genetické testy, metabolické testy, EMG (elektromyelogram) a v neposlednom rade biopsiu svalov.
Každopádne je veľmi dôležité, aby bolo dieťa sledované fyzioterapeutom, neurológom a v neposlednom rade aj ortopédom.
Pri hypotónii sa dieťa javí akohandrová bábika, ktorá sa na podložke rozleje a v držaní dieťatko ovisne, je mäkké. Takéto dieťatko často prirovnávam ku kysnutému cestíčku. Má obmedzené držanie hlavy a prepadáva, či už v polohe na brušku, alebo vo vertikále.
Hlavička akoby lietala v priestore a často máva problémy aj pri dojčení. Prejavuje sa to najmä problémami so saním z prsníka, pretože saje málo, krátko a slabo kvôli slabým mimickým svalom. Pridružený býva aj gastroezofageálny reflux a v dôsledku oslabenej brušnej dutiny sú často prítomné aj koliky. Plač u takéhoto dieťatka býva slabý a krátky a celkovo plače len veľmi málo.
Pohyby rúk a nôh sú slabé. V dôsledku tohto oslabenia dochádza aj k oneskorenému psychomotorickému vývoju. Dieťa je menej obratné, všetko robí oneskorene – či už je to sed, stoj alebo chôdza. Má problém so zaujatím prvého vzpriamenia alebo symetrickej polohy opory o obe predlaktia. Druhé vzpriamenie sa nachádza v neideálnej podobe, ak vôbec nejaké je, a dieťa často zostáva prilepené bruškom na zemi. Ak sa dieťatko dokáže z polohy na chrbte otočiť do polohy na bruško, je to preň veľkou výzvou, aj keď ide o základný pohyb. V polohe na bruchu zostáva dlhodobo a rodičia často tvrdia, že ich dieťa je len lenivé a pohodlné.
Vo veľkej miere to však nie je pravda. Ak sa dostane na brucho a do druhého vzpriamenia, automaticky chce ísť na 4, avšak nohy ho nedokážu udržať pokope. Tu sa objavuje ďalší fenomén s názvom hypermobilita. Dieťa sa s nohami dostane do polohy žabky a z tejto polohy je už preň ťažké dostať sa opäť do pozície na štyroch. Takéto deti sa hrávajú pomenej, nejavia veľký záujem o hračky, je im dobre tam, kde ich položíme.
Častou chybou rodičov býva aj pasívne posádzanie hypotonického dieťatka, čo sa negatívne prejaví vo vykonaní sedu so zhrbením. Trup, brucho a svalový korzet neboli dostatočne pevné na to, aby išlo do sedu a vertikály. Veľmi častým javom pri hypotonickom dieťati je aj W sed, ktorý nám potvrdzuje hypotézu oslabeného svalového korzetu a hypermobility v kĺboch dolných končatín. V neposlednom rade takémuto dieťaťu pomáhame aj v rámci plochonožia a zlého držania tela. Celkovo sú deti s hypotóniou menej obratné, a preto sa vyhýbajú aj fyzicky náročnejším činnostiam, čo môže viesť až k obezite, pretože sa pri pohybe rýchlejšie unavia.
Ak by som mala zhrnúť problémy spojené s hypotóniou, išlo by najmä o:
V prvom rade je potrebné zájsť na neurologické vyšetrenie, aby sa u dieťatka diagnostikovalo to, o akú formu hypotónie ide. Následne je dôležité stretnúť sa s detským fyzioterapeutom, prípadne fyzioterapeutkou. Základom zo strany vás rodičov je nenechať dieťa len tak nečinne ležať a čakať na to, že sa samo rozhýbe. V týchto prípadoch sa to, bohužiaľ, až tak často nedeje. Občas dávajú čas na rozbehnutie aj samotní pediatri či pediatričky, lenže pre nás fyzioterapeutov a fyzioterapeutky je to strata času. Je veľmi dôležité začať pracovať čím skôr, či už cestou fyzioterapie, alebo s našou dopomocou v rámci Baby Balanceu. Ak ide len o fyziologickú odchýlku v tonuse, stačí navštevovať pravidelne skupinové cvičenia, kde vás prevedieme hravou formou k stimulácii vašich, našich „lenivejších“ detičiek. Nikdy však nie je na škodu byť aj pod dohľadom odborníkov z oblasti fyzioterapie.
Autor: fyzioterapeutka a lektorka Baby Balance Terezka Šimovičová
