Každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. Niekedy však nie je jednoduché zistiť, čo je to „najlepšie“. Máme viac chváliť alebo viac nastavovať hranice? Podporovať samostatnosť alebo viac chrániť? Pomáhať alebo nechať dieťa skúšať veci po svojom? Vývinová psychológia nám ponúka užitočnú odpoveď: záleží na veku dieťaťa.
V každom období totiž deti riešia inú vývinovú úlohu. A keď rozumieme tomu, čo naše dieťa práve potrebuje, mnohé situácie začnú dávať väčší zmysel. Aj tie, ktoré nás niekedy privádzajú do zúfalstva. Poďme sa spolu pozrieť na to, čo deti v jednotlivých obdobiach potrebujú najviac.
Bábätko (0 – 9 mesiacov): Potrebujem cítiť, že svet je bezpečné miesto
Prvé mesiace života sú obdobím budovania dôvery. Bábätko ešte nerozumie slovám ani pravidlám. Svet spoznáva cez skúsenosť. Keď zaplače, niekto príde. Keď je hladné, niekto ho nakŕmi. Keď sa zľakne, niekto ho vezme do náručia.
Postupne si vytvára jednoduchý, ale veľmi dôležitý pocit: „Som v bezpečí. Nie som na to sám.“
John Bowlby ukázal, že kvalita prvého vzťahu s blízkou osobou výrazne ovplyvňuje ďalší vývin dieťaťa. Bezpečná vzťahová väzba súvisí s lepším zvládaním emócií, vyššou odolnosťou voči stresu aj zdravším sebavedomím.
Možno paradoxne práve deti, ktoré boli v ranom veku dostatočne utešované a objímané, bývajú neskôr samostatnejšie. Nemusia totiž bojovať o pocit bezpečia.
Čo určite robte: Reagujte na plač vášho bábätka hneď a láskavo. Plač v tomto veku nie je manipulácia, ale forma komunikácie: potreba blízkosti. Hovorte na svoje dieťatko často a nežne, prejavujte radosť z jeho bytia.
Dojča (9 mesiacov – 1,5 roka): Potrebujem objavovať
Zrazu je všade. Lezie do zásuviek, otvára skrinky, skúma, čo sa stane, keď niečo hodí na zem. To, čo môže rodiča privádzať do šialenstva, je pre dieťa nevyhnutné pre jeho zdravý vývin.
Mozog sa v tomto období vyvíja mimoriadne intenzívne. Dieťa sa učí prostredníctvom vlastnej skúsenosti. Nepotrebuje dlhé vysvetľovanie. Potrebuje skúšať a manipulovať s vecami. Keď mu umožníme objavovať svet primerane jeho veku, podporujeme jeho zvedavosť, odvahu a chuť učiť sa nové veci.
Zároveň však potrebuje bezpečný prístav. Predvídateľnosť, opakujúce sa rituály a blízkeho dospelého, ku ktorému sa môže vracať, uteší ho alebo sa s ním bude tešiť z objavov.
Toto určite robte: Vytvorte prostredie, v ktorom môže dieťa bezpečne skúmať svet. Menej zákazov a viac príležitostí objavovať.
Batoľa (1,5 – 3 roky): Potrebujem zažiť, že niečo dokážem sám
„Ja sám!“ Dve slová, ktoré dokonale vystihujú toto obdobie. Dieťa chce samo jesť, obúvať si topánky, nalievať vodu alebo rozhodovať, ktorou cestou pôjdete domov. Nie preto, že by nám chcelo skomplikovať život. Buduje si samostatnosť a pocit kompetencie.
Práve preto sa objavujú prvé veľké konflikty. Dieťa si potrebuje overovať svoje možnosti a zároveň spoznávať hranice. Toto obdobie často spomíname ako obdobím vzdoru. Psychológ Erik Erikson označil túto etapu ako obdobie budovania autonómie. Dieťa sa učí, že niektoré veci zvládne samo. Áno, niekedy to znamená viac času, viac neporiadku a viac trpezlivosti. Ale práve tak vzniká zdravé sebavedomie.
Toto určite robte: Ponúkajte dieťaťu malé možnosti výberu. Napríklad medzi dvoma tričkami alebo dvoma aktivitami.
Predškolák (3 – 6 rokov): Potrebujem skúšať, tvoriť a objavovať
Predškolák sa neustále pýta: „Prečo?“ Stavia raketu z gauča, mení sa na veterinára, superhrdinu alebo princeznú a každý deň prichádza s novými nápadmi. V tomto období sa rozvíja iniciatíva. Dieťa potrebuje cítiť, že jeho nápady majú hodnotu a že môže byť aktívnym tvorcom svojho sveta.
Veľmi intenzívne pozoruje dospelých. Všíma si, ako riešime konflikty, ako zvládame hnev, ako sa správame k druhým ľuďom. Zároveň si vytvára obraz o sebe. Potrebuje zažívať, že je prijímané aj vtedy, keď sa mu niečo nepodarí.
Výskumy ukazujú, že voľná hra podporuje kreativitu, riešenie problémov aj sociálne zručnosti. A práve hra je prirodzeným spôsobom, ako deti objavujú samy seba aj svet okolo nich.
O voľnej hre si môžete prečítať aj v našom staršom článku.
Toto určite robte: Doprajte dieťaťu dostatok času na voľnú hru a buďte občas len zvedavým pozorovateľom jeho sveta.
Školák (6 – 13 rokov): Potrebujem zažívať úspech
Po nástupe do školy sa mení pohľad dieťaťa na seba. Začína sa porovnávať s ostatnými. Všíma si, čo mu ide a čo nie. Postupne si vytvára predstavu o tom, v čom je dobré. Práve preto potrebuje zažívať úspech. Nie dokonalosť. Potrebuje cítiť, že dokáže napredovať, zvládať prekážky a učiť sa nové veci.
Výskumy psychologičky Carol Dweck ukazujú, že deti profitujú viac zo spätnej väzby zameranej na snahu, vytrvalosť a proces učenia než z nálepkovania typu „si šikovný“ alebo „si múdry“.
Keď oceňujeme len výsledky, dieťa sa môže začať báť chýb. Keď oceňujeme aj snahu, budujeme jeho odolnosť. Ako oceňovať deti sa učíme aj na kurze filiálnej terapie.
Toto určite robte: Všímajte si pokrok, nie len výsledok. Sebadôvera rastie zo skúsenosti, že úsilie prináša ovocie.
Dospievajúci (13 – 18 rokov): Potrebujem nájsť sám seba
Dospievanie nie je len akýmsi druhým obdobím vzdoru. Je to obdobie hľadania odpovede na otázku: „Kto som?“ Dospievajúci skúšajú rôzne záujmy, názory, skupiny kamarátov aj životné smerovanie. Niekedy menia svoje postoje tak rýchlo, že rodičia nestíhajú držať krok. Aj to však patrí k vývinu.
Mladý človek potrebuje viac slobody, ale nie menej vzťahu. Potrebuje vedieť, že sa môže rozhodovať sám a zároveň má kam prísť, keď sa niečo nepodarí. Vývinoví psychológovia hovoria, že zdravé dospievanie stojí na dvoch pilieroch: samostatnosti a vzťahu.
Toto určite robte: Počúvajte viac, než radíte. Dospievajúci potrebuje cítiť, že jeho názor má váhu.
Slová na záver
Každé vývinové obdobie detstva prináša nové výzvy. Dobrá správa je, že deti nepotrebujú dokonalých rodičov. Potrebujú rodičov, ktorí sa snažia porozumieť tomu, čo práve teraz vo svojom vývine najviac potrebujú – blízkosť, porozumenie, záujem, prijatie, oceňovanie a možnosť budovať vzťahy aj mimo rodiny.
Keď dieťa cíti bezpečie, môže objavovať. Keď môže objavovať, buduje si samostatnosť. Keď zažíva úspech, rastie jeho sebadôvera. A keď má pri sebe blízkych ľudí, ktorí ho prijímajú, môže postupne objaviť, kým naozaj je a žiť naplnený autentický vlastný život.
Autorka: Silvia Nováková,
vyštudovaná psychologička a poradkyňa s vyše 14 ročnými skúsenosťami,
lektorka kurzu filiálnej terapie, na ktorom učí rodičov to, čo robí doma aj pre svojho syna
– budovať dôverný a silný vzťah medzi rodičmi a ich deťmi.
Zdroje
Erikson, E. H. (1963). Childhood and Society.
Gunderson, E. A., Gripshover, S. J., Romero, C., Dweck, C. S., Goldin-Meadow, S., & Levine, S. C. (2013). Parent praise to 1- to 3-year-olds predicts children’s motivational frameworks 5 years later. Child Development, 84(5), 1526–1541.
D. C. Ray (2015). A Therapist´s Guide to Child Development. The Extraordinarily Normal Years.
Siegel, D. J., & Bryson, T. P. (2020). The Power of Showing Up.
