Leto prináša deťom viac času vonku, viac priestoru na pohyb a viac príležitostí objavovať svet vlastným tempom. Z pohľadu dospelého sa môže zdať, že sa dieťa „len hrá“ – presýpa piesok, zbiera kamienky alebo vylieza na ten istý peň. Z pohľadu vývinu sa však deje oveľa viac. Práve obyčajná hra vonku patrí medzi najprirodzenejšie spôsoby, akými sa dieťa učí o sebe, o svojom tele aj o svete okolo seba. Potrebuje na to najmä priestor, čas a možnosť získavať vlastné skúsenosti.
Prečo je hra vonku pre deti taká dôležitá
Vonku je pre dieťa každý deň niečo nové. Cestou na ihrisko si všimne slimáka, zastaví sa pri kaluži alebo začne zbierať kamienky. Práve cez takéto situácie spoznáva svoje telo aj svet okolo seba a prirodzene si rozvíja koordináciu, rovnováhu či vnímanie vlastného tela.
Čo dieťa pri hre vonku získava?
- učí sa vnímať svoje telo a pohyb v priestore,
- získava nové zmyslové skúsenosti,
- buduje si koordináciu a rovnováhu,
- objavuje svet vlastným tempom,
- učí sa cez vlastnú skúsenosť.
Hra vonku však nesúvisí len s pohybom. Podporuje aj nervový systém a emócie.
Mnohí rodičia si všimnú, že po pobyte vonku sú deti pokojnejšie, lepšie sa sústredia a jednoduchšie zvládajú frustráciu.
Preto deti tak často vyhľadávajú lezenie, skákanie či balansovanie – ich telo si cez tieto aktivity prirodzene berie to, čo práve potrebuje.
Jednoduché letné hry, ktoré rozvíjajú viac, než sa zdá
Nemusíte počas leta vymýšľať stále nové aktivity a programy. V skutočnosti sú najhodnotnejšie tie najjednoduchšie.
Hra s vodou, pieskom a blatom
Skúste dieťaťu dať vedierko s vodou, pár nádob a trochu času. Pravdepodobne začne prelievať, miešať, naberať alebo skúšať, čo sa stane, keď spojí vodu s pieskom. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa nič výnimočné nedeje. Dieťa však počas tejto hry neustále experimentuje. Pozoruje, čo pláva a čo sa potopí, čo drží pokope a čo sa rozsype. Vytvára si vlastné závery o tom, ako funguje svet okolo neho. Keď naleje do vedierka príliš veľa vody a tá sa vyleje, získava skúsenosť s príčinou a následkom. Keď sa snaží preniesť plnú nádobu bez rozliatia, trénuje koordináciu pohybov a sústredenie.
Čo sa pri tom rozvíja?
- koordinácia pohybov,
- zmyslové vnímanie,
- sústredenie,
- schopnosť experimentovať,
- riešenie problémov.
Práve takéto hry patria medzi najbohatšie senzorické aktivity, aké dieťa môže zažiť. Zapája zrak, hmat, pohyb aj schopnosť plánovať ďalší krok.
Keď sa z blata stane kuchyňa
Existuje dôvod, prečo deti dokážu pri blate stráviť toľko času. Kým dospelý vidí špinavé ruky a mokré oblečenie, dieťa vidí nekonečné možnosti. Z blata sa stane polievka, z kamienkov koláče a z paličky vareška. Takáto hra je zároveň bohatou zmyslovou skúsenosťou. Keď dieťa mieša blato, presýpa piesok alebo zbiera kamienky, zapája hmat, zrak aj pohyb a skúma rôzne materiály. Zároveň sa rozvíja predstavivosť a rolová hra. Dieťa si vytvára vlastné príbehy, skúša rôzne situácie zo života a spracováva svoje každodenné skúsenosti.
Pri takejto hre sa prirodzene rozvíja:
- zmyslové vnímanie (hmat, zrak, pohyb),
- tvorivé myslenie a predstavivosť,
- rolová hra a spracovávanie každodenných skúseností,
- plánovanie a organizovanie hry,
- komunikačné zručnosti,
- spolupráca a striedanie rolí s inými deťmi.
Práve preto býva obyčajná hra s blatom, pieskom či kamienkami často oveľa bohatšia, než sa na prvý pohľad zdá.
Čo sa pri hre vonku deje v detskom mozgu a tele
Možno ste si niekedy položili otázku, prečo deti neustále lezú, skáču alebo sa točia dokola. Odpoveď je jednoduchá – ich mozog tieto skúsenosti potrebuje. Keď dieťa lezie na strom, balansuje na obrubníku alebo skáče z pňa, netrénuje len svaly.
Rozvíja:
- rovnováhu,
- koordináciu,
- orientáciu v priestore,
- schopnosť odhadovať riziko,
- dôveru vo vlastné telo.
Predstavte si dieťa, ktoré sa snaží prejsť po spadnutom kmeni stromu. Najprv sa mu to nepodarí. Zoskočí, skúsi to znova a opäť stratí rovnováhu. Z pohľadu dospelého sa nič zvláštne nedeje. Z pohľadu dieťaťa sa však deje veľmi veľa. Učí sa vytrvať, skúša nové stratégie a postupne získava istotu vo vlastných schopnostiach. Práve opakovanie je dôležitou súčasťou učenia. Keď dieťa robí tú istú činnosť znova a znova, jeho mozog si upevňuje nové spojenia a zručnosti.
Hra vonku a emócie
Pohyb vonku nepodporuje len telo. Pomáha aj nervovému systému. Práve preto sa mnohé deti po pobyte vonku dokážu lepšie sústrediť, jednoduchšie zvládajú frustráciu a pôsobia pokojnejšie.
Keď dieťa behá, lezie, skáče alebo skúma okolie, prirodzene spracováva napätie, ktoré sa počas dňa nahromadilo. Často tak viac než ďalšie vysvetľovanie pomôže obyčajný pobyt vonku, kde priestor na pohyb a objavovanie.
Čo hra vonku prináša z pohľadu emócií?
- pomáha uvoľňovať nahromadené napätie,
- podporuje sústredenie a pozornosť,
- pomáha zvládať frustráciu a sklamanie,
- vytvára priestor na prirodzenú reguláciu emócií,
- podporuje psychickú pohodu.
Práve počas voľnej hry má dieťa možnosť vrátiť svoj nervový systém späť do väčšej rovnováhy. To, čo sa navonok javí ako obyčajná hra, môže byť pre jeho telo a psychiku presne tým, čo v danej chvíli potrebuje.
Čo si dieťa z týchto skúseností odnáša?
- dôveru vo vlastné schopnosti,
- odolnosť pri zvládaní prekážok,
- schopnosť skúšať nové veci,
- samostatnosť,
- tvorivosť a predstavivosť,
- radosť z objavovania.
Keď dieťa opakovane zažíva, že môže skúšať, robiť chyby a hľadať vlastné riešenia, buduje si vnútornú istotu a zdravé sebavedomie. Učí sa, že nemusí všetko zvládnuť na prvýkrát a že aj neúspech patrí k učeniu. Práve preto sú obyčajné letné hry často oveľa hodnotnejšie, než sa na prvý pohľad zdá. V jednoduchých chvíľach pri vode, blate, kamienkoch či lezení po stromoch sa totiž rozvíja pohyb, predstavivosť, schopnosť riešiť problémy aj dôvera vo vlastné schopnosti. A to sú zručnosti, ktoré si dieťa neodnáša len z leta, ale aj do ďalších rokov života.
autorka: Ninka Peniaková,
poradkyňa psychomotorického vývinu v Baby Balance Bratislava
