Už aj tento rok sa pomaly spúšťa vlna asi všetkých infekčných ochorení sveta – od chrípky cez šarlach, aj covid-19, či kiahne, až po piatu, šiestu a siedmu detskú chorobu. Ako každý rok, asi môžeme očakávať aj zopár zatvorených školských aj škôlkarskych tried a vyhlásené chrípkové prázdniny.
Štandardne, mamičky prichádzajú s otázkami, ako tomu predísť, ako neochorieť, v horšom prípade sa hľadá vinník, kto koho nakazil. Lenže pomôže nám, keď nájdeme vinníka? A dá sa vôbec nájsť vinník?
Veď predsa potrebujeme normálne žiť náš život, chodiť do obchodu, do školy a škôlky, do práce. A k tomu jednoducho patrí stretávanie iných ľudí, s inými vírusmi a inými baktériami. A človek je tvor spoločenský. Náš organizmus je nastavený na stretávanie iných mikroorganizmov. Práveže, keby sme sa izolovali a nestretávali sa, náš imunitný systém by „zaspal“, zabudol byť ostražitý a po výstupe z izolácie (klamlivého pokoja od chorôb) by sme si to vyžrali niekoľkonásobne viac.
Každá schopnosť sa cibrí tréningom a aj naša imunita je tým zdatnejšia, čím viac má odžitého.
Chápem, že žiadna matka si nepraje vidieť svoje dieťa v horúčkach, či vracajúce alebo ubolené. Aj mne trhalo srdce minulý štvrtok, keď mi mladšia dcéra ujúkala od bolesti ucha, ako hádam ešte nikdy nie…
Lenže pravda je taká, že na to, aby sa naše deti naučili byť zdravé, musia byť najprv choré. Tiež je pravda, že niektoré ochorejú ľahšie, niektoré sú už od začiatku tie odolnejšie. Ale všetky si tým musia prejsť. A všetky to prežijú. Tak, ako sme to prežili my. A to si tiež treba ozrejmiť, že na pomerne veľa ochorení sa pre naše mamy nedal predpísať liek, ktorým by sa dieťa vyliečilo doma. Keď sme my mali laryngitídu, bola veľká pravdepodobnosť, že skončíme v nemocnici. A aj to sme prežili, samozrejme. No dnes máme k dispozícii aj v rámci ambulantnej liečby také účinné lieky, že je naozaj potrebná hospitalizácia vo veľmi malom počte prípadov infekčných ochorení.
Takže nielenže sme to prežili aj my, ale dnes to naše deti majú trochu ľahšie, lebo omnoho viac toho dokážeme zvládnuť domácou liečbou spolu s maminkou alebo ockom. A tak sa lieči najlepšie – doma s rodičom a s jeho podporou. V nemocnici je vždy smutno. A takisto, našťastie, keby sa aj nebodaj stalo, že musíte s tou vašou ratolesťou do nemocnice, môžete ísť spolu. My, keď sme boli deti, nikto naším mamám neumožnil byť tam s nami. Aj keby určite chceli, keby, to bolo, čo len trošku možné.
Ale aj to sú všetko len minimálne percentá spomedzi tých, čo ochorejú. Veľká väčšina detí, ktoré majú infekčné ochorenie, či už dýchacích ciest alebo tráviaceho traktu alebo majú zapálené uši, či močové cesty, sa vylieči krásne doma. Potrebujú hlavne našu prítomnosť, našu vieru v ich silu a v to, že to na milión percent zvládnu.
V našich zemepisných šírkach sú infekcie to najmenej. Tých sa naozaj netreba báť.
Autorka: MUDr. Katarína Legrand z pediatrickej poradne OkiDoki
