Posledné mesiace ma celkom prenasledovali kliešte. Najprv som našla prvého kliešťa dcére už niekedy v marci či apríli a potom sa na mňa kliešte valili v ambulancii, od kamarátok či ako požiadavka na článok. Dala som si trošku načas, nech nazbieram skúsenosti, otázky laické či profesionálne a vyhľadám odpovede slovenské či anglické.
Prečo sa o kliešťoch toľko rozpráva? Lebo prenášajú choroby. Lebo sa dá proti niektorým z nich nepovinne očkovať. Lebo ich je z roka na rok viac a dokonca stúpa ich výskyt smerom k oblohe (rozumej – nachádzame ich vo vyšších nadmorských výškach, než tomu bolo pred pár rokmi). Aj napriek tomu som sa však viac-menej utvrdila vo svojich doterajších presvedčeniach a pokúsim sa vás predovšetkým upokojiť a prenastaviť vašu optiku smerom k prevencii a znalosti, ako si s kliešťom poradiť samostatne a čím skôr.
Úplne najdôležitejšie je uvedomiť si, že nie každý kliešť je zásobárňou vírusov či baktérií. Tiež sa s nimi nestretnete úplne hocikde. Vyskytujú sa hlavne v trávnatých porastoch, na lúkach, viac v listnatých než ihličnatých lesoch a potrebujú na svoj život pomerne vlhké a svieže prostredie. Vo veľkej väčšine prípadov ich možno nájsť do nadmorskej výšky 800 m. n. m. Kamarátia sa s teplotami nad 5 °C a pod 25 °C. Takže pri 30-stupňových horúčavách sa viac-menej nemusíte obávať toho, že vám kliešť vylezie po steble trávy na nohu. Áno, kliešť vylezie, resp. prichytí sa na vaše dolné končatiny, keď prechádzate lúkou alebo nízkym porastom. Nepadá zo stromu na naše plecia.
Druhý vcelku dôležitý fakt, ktorý si neuvedomuje práve každý, je, že omnoho viac kliešťov prenáša ochorenie zvané borelióza, než je tých, ktoré prenášajú vírus kliešťovej encefalitídy. Veľmi pozitívne však je, že aby nás kliešť mohol infikovať boréliou, potrebuje byť prisatý minimálne 12 hodín, ideálne 24 – 48 hodín. Zároveň si treba povedať, že ohnísk kliešťovej encefalitídy je menej ako ohnísk kliešťov nakazených boréliou. Z toho vyplýva, že by sme sa mali skôr zamerať na to, ako si kliešte všimnúť a čím skôr ich odstrániť, keďže zatiaľ nie je očkovanie proti borelióze dostupné.
Ako teda odporúčam postupovať:
- Zvyknúť si používať repelent – pokojne aj čisto prírodný (z esenciálnych olejov), prípadne užiť B-komplex (efekt nezaručujem), ak už nechcete používať riadny repelent (lebo chémia, lebo deti, lebo niečo iné). Keď vieme, že pôjdeme na lúku s vysokou trávou alebo do listnatého lesa a nie je práve úpek (a vlastne, ak je úpek nad 30 °C, tak kliešte už viac-menej nehrozia, lebo uschnú), je veľmi nápomocné obliecť si vzdušné dlhé nohavice a vysokú obuv – aby sme kliešťom znemožnili prichytenie sa na našej pokožke.
- Z prírody rovno do vane – po návrate z potenciálne kliešťovo rizikového výletu dáme dietky rovno do vane. Tam oblečenie povyzliekame a riadne vytrasieme. Možno práve strasieme dákych snaživcov a záujemcov o našu krv alebo krv našich detí. Následne dieťa riadne osprchujeme (ideálne aj hlavu) a pri sušení prezrieme od hlavy po päty. Hľadáme malú čiernu bodku s 8 nožičkami, ktorá s obľubou vyhľadáva záhyby a teplé zákutia ľudského tela. Čiže prezrieme dieťa za ušami, na krku, pod pazuchami, v lakťoch, zákolenných jamkách, medzi prstami nôh, v slabinách, v okolí genitálu a medzi polovicami zadku.
- Ak sme našli votrelca, neodkladne sa pustíme do práce. Miesto zaklieštenia vydezinfikujeme (čímkoľvek, čo doma máme), vezmeme si pinzetu, chytíme ňou kliešťa čo najbližšie pri pokožke a kývavým pohybom sa ho pokúsime vytiahnuť (návodov na internete je veľa, neváhajte sa mrknúť a priebežne preopakovať). Keď ho vytiahneme, kliešťa zneškodníme (spálime v ohni na plynovom sporáku/rozpučíme/ako sa nám ľúbi – fantázii sa medze nekladú), miesto opäť vydezinfikujeme a môžeme si poznačiť dátum.
To je všetko. Nič viac nepotrebujete robiť. Nemá význam kliešťa posielať do laboratória a vyšetrovať na prítomnosť mikroorganizmov. Jednak to, že kliešť niečo v sebe má, ešte neznamená, že vám to aj odovzdal. A po druhé, ak by vám to aj odovzdal – t. j. nakazil vás kliešťovou encefalitídou alebo boreliózou, kým nemáte príznaky ochorenia, nik vás nebude liečiť. Nemáme čo liečiť. Lieči sa ochorenie s prejavmi. A ak budete mať prejavy ochorenia, vtedy bude určite namieste, aby ste vyhľadali lekársku pomoc a doplnili informáciu, že vtedy a vtedy ste mali prisatého kliešťa.
Údaj o zaklieštení je informácia, ktorá je pre vás dôležitá a zásadná. Ak sa vám alebo vášmu dieťaťu po tom, ako malo kliešťa, objaví niekde na tele červený fľak (elipsa, ovál, rôznotvarý fľak alebo aj viac fľakov), ktorý je ohraničený od ostatnej pokožky (vidíte hranicu oválu či mapovitého fľaku), môže ísť o tzv. erythema migrans. Ten je, po lekárskom posúdení, dostatočným dôvodom na liečbu antibiotikami.
Ak sa u vás po zaklieštení vyskytnú príznaky virózy – únava, zvýšená teplota, bolesť hlavy či kĺbov, budete sa doma liečiť, akoby ste mali virózu. Postupovať treba podľa lekárskych rád. Ak by sa k týmto symptómom pridala úporná bolesť hlavy, príp. s vracaním či svetloplachosťou alebo zmeny vedomia – dotyčný bude trošku „mimo“ (dezorientovaný či zvláštne alebo nezvyčajne sa správajúci), vyhľadáte neodkladne lekársku pomoc – lebo takto približne vyzerá obraz kliešťovej encefalitídy (zápalu mozgu). Avšak v tomto prejave je dané ochorenie v našich podmienkach pomerne zriedkavé a u detí zriedkavejšie než u dospelých.
Oveľa častejší je „fľak“ na koži a ten určite treba čím skôr nechať lekársky vyšetriť. Budem sa však opakovať: našťastie, ak odstránime kliešťa včas, boreliózu, a teda „fľak“ nám nespôsobí. Preto je najnajnajzásadnejšia prevencia a činy:
Repelent + vaňa + pinzeta
Howgh, dohovorila som.
Autor: Mudr. Katarína Legrand z OKiDOKi pediatrickej poradne
