Potrebujú deti slnečné okuliare? Od koľkých rokov? Aké? Akú značku? So šnúrkou? Bez? Tmavé sklá? Svetlé? Polarizačné? Obyčajné? Súvisí kvalita s cenou? Kde ich vlastne máme kúpiť? V očnej optike? Na internete? Môžeme ich po niekom „zdediť“?
Koľko otázok na tému slnečných okuliarov, však? Mám odpovede? Nie, nemám. No mám pre vás otázky. 😉
Chodí dieťa, ktoré má menej ako rok, na slnko? A čo staršie dieťa – ako ho oblečiete, keď idete von? Pôjdete s ním na priame slnko? Ostanú mu okuliare na nose? Záleží dieťaťu na tom, ako jeho okuliare vyzerajú? Od koľkých rokov mu na tom záleží? V akom veku dieťa pochopí, že okuliare patria na oči a nie do úst – že nám chránia zrak a neslúžia na hru? Môže sa stať, že okuliare dieťa v kočíku pripučí? Nosíte slnečné okuliare vy? Ste svetloplachí? Sú pre vás v lete nutnosťou alebo skôr módnym doplnkom?
Možno by som vymyslela ešte nejaké ďalšie otázky, ak by som sa veľmi snažila, ale myslím, že podstatu som už vystihla. Snažím sa vždy na všetko pozerať prakticky, sedliackym rozumom, s nadhľadom a s ohliadnutím sa do vlastného detstva.
Úplne prvá a najpodstatnejšia vec je, že dieťa na priame slnko nepatrí. Čím je dieťa mladšie, tým menej. Avšak ani deti staršie ako jeden rok nepotrebujú byť na priamom slnku. Najmä nie v hodinách najintenzívnejšej horúčavy. Zrána do desiatej hodiny a v podvečer po piatej hodine už môžete byť aj s dieťatkom na slniečku a dokonca vám to odporúčam – kvôli vlastnej tvorbe vitamínu D. Zároveň v týchto hodinách už slnko nedopadá tak zostra a ani nedráždi zrak takým spôsobom, aby sme potrebovali okuliare. Aj to je, samozrejme, individuálne. Osobne okuliare potrebujem vždy – som veľmi svetloplachá. Možno teda predpokladať, že aj naše deti budú svetloplaché. Preto sami sledujte, či vašim deťom slnko prekáža (žmúria, zakrývajú si oči). Keď budú väčšie, samy vám to povedia. A vtedy budete vedieť, že sú pre ne okuliare vhodné. V každom prípade sú úplní drobci aj tak zväčša v kočíku, v tieni, v zákryte a tí väčší by tiež mali byť viac v tieni ako na slnku počas najsilnejšieho úpeku.
Ďalším faktom je, že určite dáte dieťaťu pokrývku hlavy. Ak ste to nezamýšľali, intenzívne vás k tomu nabádam. Horšie ako oči bez okuliarov sú hlavy bez klobúkov či šiltoviek. Pre mňa sú ideálne šiltovky s plachtičkou zakrývajúcou krk. Je to parádny vynález a všetkým ho vrele odporúčam zaobstarať pre svoje deti. So šiltovkou sú oči v zákryte, takže máte o vec postarané. Klobúčiky sú rôzne – niektoré majú dostatočný prekryv nad čelom, niektoré nie. Teda sa zase k tomu treba postaviť individuálne. Ak má dieťa klobúk a žmúri, dáte mu okuliare (ak je v kočíku, kde má tak či tak tieň – v podstate okuliare nepotrebuje).
Posledná a nemenej dôležitá vec je bezpečnosť. Čím mladšie dieťa je, tým nebezpečnejšie sú okuliare v jeho rukách. Takže potom sa celkom zmýva „cost – benefit“. Okuliare môžu byť viac na škodu ako na osoh. Napríklad určite okuliare nepatria deťom do auta – lebo si ich dajú z nosa dolu, budú sa s nimi hrať, vy zabrzdíte a okuliare skončia v oku a nie na oku. To som načrtla priam katastrofický scenár, ale predsa len – dieťa nevie, že okuliare nie sú hračka. Takže v aute okuliare malým deťom nedávajte. Skôr použite tienidlo na okno.
Ak sme už vyhodnotili, že dieťa je dosť veľké a rozumné na to, aby vedelo, na čo okuliare slúžia (a že sa o ne treba aj starať a nešpárať si nimi v nose alebo v uchu), alebo sa dieťa sťažuje na to, že mu svieti slnko do očí, sú slnečné okuliare na mieste. Pri ich výbere sa, prosím, poraďte, v overenej očnej optike. Nie som v tom odborníčka – ani nechcem byť, každý máme svoje pole pôsobnosti a ja ho optikom a optičkám brať nepotrebujem. 😉
Autor: Mudr. Katarína Legrand z OKiDOKi pediatrickej poradne
