Narodením dieťaťa sa zmenia sociálne roly v rodine: z páru sa stanú rodičia, z ich rodičov starí rodičia. Sú to také veľké zmeny, že všetci potrebujú čas vytvoriť si novú identitu a prispôsobiť sa jej.
Nie je ľahké byť babkou a dedkom – pre niektorých môže byť náročné prijať už len to samotné pomenovanie, ktoré im pripomína, že starnú a ich život sa pomaly blíži ku koncu. Dochádza aj ku generačnej výmene v rámci rodiny – stali sa jej najstaršími členmi.
Starí rodičia musia nájsť rovnováhu medzi tým, koľko času chcú oni tráviť s vnúčatami a koľko im „umožnia“ ich deti. Musia (mali by) prijať pravidlá svojich detí – mladej rodinky, dopriať im dostatok súkromia a rešpektovať ho, byť nápomocní spôsobom, akým je to žiadané.
Samozrejme, naše vzťahy často nie sú ideálne a komunikácia býva veľkou výzvou. Avšak stojí za to popracovať na sebe (obom stranám), aby práve vnúčatá mali osoh z toho, že sa o ne príležitostne (alebo pravidelne) postarajú aj stará mama so starým otcom.
Moormanová a Stokes zistili, že u detí, ktoré vyrastajú v blízkom emocionálnom vzťahu so svojimi starými rodičmi, sa znižuje pravdepodobnosť, že sa u nich v dospelosti rozvinie depresia. Iní dospeli k záveru, že blízky vzťah starých rodičov s vnúčatami môže zvýšiť funkciu mozgu, chráni pred depresiou a dokonca zvyšuje vek dožitia seniorov.
Starí rodičia môžu byť veľkým prínosom v rodine:
Štúdie naznačujú, že to, nakoľko sa budú starí rodičia angažovať v živote svojich vnúčat, závisí od ich veku, pohlavia a od toho, či sú zo strany matky alebo otca. Výsledky štúdie Smorti, Tschiesner a Farneti z roku 2012 ukazujú, že staré mamy mali spoločné aktivity so svojimi vnúčatami viac ako starí otcovia; starí rodičia z otcovej strany mali spoločné aktivity so svojimi vnúčatami viac ako starí rodičia z matkinej strany.
Iné štúdie (Block, 2000; Mills, 2001; Scabini & Iafrate, 2003; Valencia, Cantero. & Navarro 2010) dospeli k záveru, že „starší starí rodičia sú pod menším tlakom, čo sa týka povinností a zodpovednosti za svoju budúcnosť, a preto dokážu žiť v prítomnosti a vážiť si každodenné radosti, ako je starostlivosť o vnúčatá“.
Petter (2009) zistil, že starí rodičia sú často tými, ktorí podporujú mladých finančne a pomáhajú so strážením detí. Tým, že starí rodičia nenesú výchovnú zodpovednosť, dokážu byť viac láskyplnými, veľkorysejšími aj tolerantnejšími.
Kľúčom je udržiavanie blízkych vzťahov tým, že so svojimi deťmi budeme pravidelne navštevovať babku a dedka. Ideálnym časom sú práve letné prázdniny. Už samotné plánovanie cesty k starým rodičom napĺňa deti – vnúčatá, sú plné očakávaní a tešia sa. Dokonca aj v prípade, že návštevy sú nepravidelné, deti vnímajú čas trávený so starými rodičmi ako výnimočný.
Počas toho času môžu starí rodičia priúčať svoje vnúčatá svojim koníčkom – napríklad rybárčeniu, pečeniu zákuskov, pestovaniu rastlín, starostlivosti o zvieratá či iným.
Starí rodičia majú byť súčasťou našich každodenných životov. Na to môžeme využiť informačné technológie, cez ktoré je jednoduché udržiavať kontakt – môžeme posielať nielen fotografie a videá, ale starí rodičia sa môžu stať súčasťou tiež špeciálnych udalostí, a to aj v prípade, že bývajú od nás ďaleko. Vďaka videohovoru sa môžu zúčastniť napríklad besiedky vnúčat.
Ďalšou možnosťou, ako zabezpečiť, aby sa starí rodičia stali súčasťou životov našich detí, je, že budeme mať vystavené ich fotografie (ideálne spoločné s vnúčatami) vo svojom príbytku a budú mať svoje miesto aj v rodinných albumoch. Tým deti vnímajú, že starí rodičia patria do rodiny. Samozrejmosťou je, že babku a dedka spomíname, rozprávame sa o nich a plánujeme čas s nimi.
Rodokmeň vo forme stromu či fotografií umiestnený v byte či dome pomáha deťom lepšie vnímať svoj pôvod, uvedomiť si, kam patria, a získať tak silné rodinné korene, čo prispieva k ich sebadôvere a sebaistote.
Mnoho starých rodičov spoľahlivo ovláda informačné technológie a bez problémov posielajú nielen SMS správy, ale aj emaily. Je to ďalšou možnosťou, ako udržiavať kontakt. Milšou a viac osobnou alternatívou však môže byť písanie listov a posielanie pohľadníc. Zaručene ich potešia listy od vnúčat, do ktorých deti môžu pribaliť svoje kresby či vytlačené fotografie. Mimochodom, písanie listov môžete vnímať aj ako precvičenie písania, pravopisu, prehlbovanie gramatických pravidiel, ba sústredenia, vytrvalosti, trpezlivosti či kreativity a estetického cítenia. Deti sa tiež potešia, keď im bude pravidelne chodiť pošta na ich meno.
Samozrejme, starí rodičia sú rôzni – lepší aj horší. Nie s každým sa dá dohodnúť, nie všetci rešpektujú naše výchovné priania. A v niektorých rodinách, žiaľ, už starí rodičia nie sú medzi živými. Môže byť prospešné udržiavať vzťah napríklad so staršou susedkou či susedom alebo s niekým z domova dôchodcov. A aspoň takto, čiastočne, dopriať svojim deťom milujúcich starých rodičov a seniorom lásku a podnety.
Autor: Silvia Érsek Nováková
https://pszichoforyou.hu/szulok-vs-nagyszulok/
https://extension.usu.edu/relationships/faq/relationship-with-grandparents
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S1877042812013481
