Často počujem rodičov, ako sa zamýšľajú nad tým a rozprávajú sa o tom, prečo je ich dieťa také či onaké. Alebo ako je možné, že sú také veľké rozdiely v správaní detí, ak ide o súrodencov. Avšak, keď sa zamyslíme, rovnako je to aj s nami dospelými. Tak ako deti, sme aj my dospelí rôzni. Máme rôzne reakcie na určitú situáciu, inak ju vnímame a inak ju napokon vyhodnotíme a následne riešime. Jednu skupinu ľudí dokáže nahnevať už maličkosť, zatiaľ čo iní na ňu zareagujú úplne vlažne, ba až ľahostajne.
Čo sa skrýva pod pojmom temperament?
Temperament je niečo, s čím sa rodíme, je nám daný do vienka a je nemenný. Je to zdedený súbor osobnostných vlastností, ktoré pretrvávajú v čase. Určuje nám spôsob, akým budeme na svet a situácie okolo seba reagovať.
Počas prvých mesiacov života dieťatka sa môže zdať, že sa jeho temperament mení, avšak v skutočnosti sa mení jeho správanie. Dieťatko sa rodí s nezrelou centrálnou nervovou a tráviacou sústavou. Z toho dôvodu môžu byť bábätká (najmä mladšie ako 3 mesiace) veľmi ľahko nadmerne stimulované a môžu pociťovať tráviace ťažkosti, ktoré majú priamy vplyv aj na ich správanie. Preto nie je vždy možné povedať, aký temperament dieťatko má, kým nedosiahne vek približne 3-4 mesiace.
Existuje niekoľko čŕt a vlastností, podľa ktorých môžeme temperament dieťatka posudzovať. Ak by sme na temperament detí nazerali podľa toho, ako veľmi alebo, naopak, ako málo sa u nich tieto charakteristiky prejavujú, išlo by najmä o tieto 3 vlastnosti:
- Reaktivita: Ide o to, ako veľmi a ako silno deti reagujú na rôzne veci a situácie – ako sú pre ne udalosti vzrušujúce, prípadne ako reagujú, ak sa niečo neudeje podľa ich predstáv. Deti, ktoré sú reaktívne, majú tendenciu prežívať a precítiť veci a udalosti oveľa intenzívnejšie.
- Sebakontrola: Pri sebakontrole je dôležité to, do akej miery dokážu deti kontrolovať svoje správanie vrátane spôsobu, akým tieto pocity prejavujú. Rovnako ide aj o to, do akej miery dokážu deti kontrolovať svoju pozornosť a aké sú vytrvalé.
- Spoločenskosť: Vystihuje to, ako dobre sa deti cítia, keď sa stretávajú s novými ľuďmi, alebo ako prežívajú situácie, ktoré sú pre ne nové.
Niektoré deti sú pokojné, máločo ich vyvedie z miery. Iné sú zas reaktívnejšie, a ak sa im niečo nepáči, dajú to patrične najavo. Iné zas majú rady spoločnosť ostatných a nemajú rady, ak sú osamote. Práve tieto rozdiely v temperamente vysvetľujú, prečo sa môžu deti od seba tak veľmi odlišovať.
Ako potom prispôsobiť výchovu tak, aby vyhovovala temperamentu dieťaťa?
Vývoj dieťatka viete podporiť tým, že ako rodičia prispôsobíte výchovu práve jeho temperamentu. Pomôžete mu tak rozvíjať jeho pozitívne stránky a zároveň mu pomôžete chápať a zvládať situácie, ktoré preň môžu byť – pre jeho temperament – ťažšie zvládnuteľné.
Preto vám ponúkam zopár rád, ako pracovať s dieťatkom, ktoré sa v rámci vlastností temperamentu prejavuje:
A) Viac alebo menej reaktívne
Viac reaktívne dieťatko sa vyznačuje tým, že:
- reaguje na veci v oveľa väčšej miere
- je oveľa viac nadšené a pobavené tým, ak sa stane niečo pozitívne alebo zábavné
- dramatickejšie a hlasnejšie reaguje na niečo, čo sa mu nepáči alebo s čím nie je spokojné (ak sa napr. nedejú veci podľa jeho predstáv)
Viac reaktívne deti je potrebné naučiť pokojnejším reakciám – napríklad tým, že im pomôžete uvoľniť sa a pomenujete ich pocity. Tieto deti sú často veľmi fyzicky aktívne a vyžadujú si tráviť väčšinu času vonku. Preto je vhodné, aby ste ich povzbudzovali v skúšaní rôznych športových aktivít. Pre tieto detičky môže byť problémom aj to, aby činnosť, ktorú vykonávajú, vedeli ukončiť, preto je dobré napríklad pred spaním detičky nechať trošku zrelaxovať a uvoľniť.
Menej reaktívne dieťatko sa vyznačuje tým, že:
- je ľahšie sa s ním na niečom dohodnúť
- je pokojnejšie
- je menej asertívne
- je menej priebojné
Deti, ktoré sú menej reaktívne, budú potrebovať zo strany rodičov väčšiu podporu, aby sa naučili postaviť sa samy za seba a za to, čo chcú. S rodičmi si môžu trénovať situácie, ktoré ich naučia byť asertívnejšími.
Netreba zabúdať ani na to, že i keď ide o deti, ktoré sú možno tichšie, je dôležité nevynechať ich pri spoločnom vyjadrovaní názorov aj v rámci rodinných tém.
Menej reaktívne deti môžu byť takisto menej fyzicky aktívne. Najradšej majú aktivity zamerané na jemnú motoriku, ručné práce či kreslenie. Určite je však dobré podporovať ich aj vo fyzických aktivitách. Ideálne sú výlety do parku, ktoré môžete spojiť s tým, že si nazbierajú rôzne listy, kamienky či konáriky a tie následne použijú doma pri tvorbe dielka.
Skúste vždy nájsť prepojenie fyzickej aktivity s aktivitou duševnou ako cestu k dosiahnutiu určitého cieľa, ktoré vaše dieťatko baví (napríklad, ak rado číta a chodíte do knižnice, zájdite tam peši). Takto spojíte príjemné s užitočným.
B) S väčšou alebo menšou mierou sebakontroly
Ak má dieťatko viac sebakontroly:
- dokáže zostať pokojné aj počas frustrácie alebo vzrušenia
- dokáže sa rýchlejšie po takejto emócii upokojiť
- je menej impulzívne
Deti s vyššou dávkou sebakontroly sú schopnejšie udržať pozornosť na dlhší čas. Je preto pravdepodobné, že ich trpezlivosť pri určitej činnosti, ktorú vykonávajú, bude vyššia. Zároveň pri nej vydržia dovtedy, pokiaľ nedosiahnu želaný výsledok alebo kým to neurobia správne. Môžu sa tiež dobre vyrovnávať s neúspechmi a úlohy, napríklad aj tie do školy, dokážu zvládnuť bez nejakej väčšej pomoci a dohľadu. K čomu však môže dôjsť, je, že z detí budú prílišní perfekcionisti, a preto sa uistite, aby vedeli, že robiť chyby je úplne v poriadku.
Ak má dieťatko menej sebakontroly:
- dieťatko má problém s pozornosťou
- rýchlo prechádza z jednej činnosti na druhú
- môže byť veľmi kreatívne
Tieto deti potrebujú zo strany rodičov veľa povzbudzovania, aby vedeli, že to, čo robia, zvládnu do konca. Dôležité je to najmä pri náročných úlohách. Aby ste dieťatku pomohli sústrediť sa, môžete ho skúsiť niečím motivovať alebo urobte danú úlohu zábavnejšou a tvorivejšou, čím získate jeho zvýšenú pozornosť a záujem.
C) Viac alebo menej spoločenské
Ak je dieťatko viac spoločenské:
- je rado v prítomnosti iných ľudí
- rado sa hrá a vykonáva skupinové aktivity
- je prispôsobivé a ľahko sa dokáže vyrovnať so zmenami
Ak je dieťatko viac spoločenské, bude vyhľadávať prítomnosť iných ľudí a bude s nimi rado tráviť čas. Neznamená to však, že mu musíte neustále organizovať stretnutia na hranie, pretože je taktiež veľmi dôležité, aby sa naučilo hrať sa a zamestnať sa nejakou aktivitou aj samo. Zároveň je veľmi dôležité, aby ste trávili čas s dieťatkom aj vy osamote, teda len vy a ono.
Ak je dieťatko menej spoločenské:
- vie a rado sa hrá samo
- má problém s nadväzovaním priateľstiev
- ťažšie sa prispôsobuje situácii
- má rado pravidelnú rutinu
- ťažšie zvláda zmeny
Menej spoločenské dieťatko má problém s nadväzovaním priateľstiev, preto by ste mu v tom ako rodičia mali pomôcť. Ak vidíte, že sa dieťatko necíti dobre v skupinách ľudí alebo na oslavách, skúste pozvať len jedného alebo dvoch kamarátov či kamarátky na hranie sa k vám domov alebo do parku. Takéto dieťa má väčšinou rado pevnú rutinu bez výrazných zmien a ak nejaká nastane, bude potrebovať opäť vašu pomoc, aby to zvládlo.
Asi len u 30 % detí sú v rámci temperamentu výrazne vyhranené typy. Deti majú väčšinou rôznu kombináciu čŕt a vlastností temperamentov.
Problém vo výchove však môže nastať, ak sa temperament dieťaťa líši od temperamentu rodiča. Takáto výchova je náročnejšia, keďže rodič situáciu vníma inak a aj na ňu inak reaguje. Aktívny rodič, ktorého dieťatko až také aktívne nie je, ho bude k aktivite nútiť. Naopak, ak je dieťatko zamerané na pohyb až príliš a rodič je skôr pasívnejší, bude od dieťatka vyžadovať väčšie sústredenie sa a bude ho za prílišnú pohybovú aktivitu napomínať. Dôležité je však pochopiť, že práve v tom je jedinečnosť každého z nás. Aj keď dieťatko nereaguje podľa vašich predstáv, vždy je priestor na to, aby ste našli spoločnú cestu k pochopeniu a pracovali tak aj na sebe.
Môže sa temperament zmeniť?
Ako som už spomínala, temperament je niečo s čím sa rodíme, avšak aj v tomto prípade môže dôjsť k určitým zmenám v správaní. Deje sa to najmä v dôsledku toho, že dieťa naberá postupom veku určité skúsenosti a zažíva rôzne situácie. A práve tie ho určitým spôsobom formujú a v neposlednom rade ho formujete aj vy ako rodičia. Pomáhate mu v riešení množstva situácií, z ktorých si odnáša množstvo poznatkov a tie ho formujú. Taktiež mu môžete poskytnúť množstvo stratégií, ktoré mu pomôžu zvládnuť to, v čom sa pre svoj temperament cíti nesvoj.
Veľmi dôležité je tiež odlíšiť temperament od iných problémov. Napríklad ak je dieťatko vystavené emočnému alebo fyzickému stresu, môžu sa objaviť problémy so správaním a v skutočnosti s temperamentom vôbec nesúvisia. Je preto na vás rodičoch, aby ste s dieťatkom čo najviac komunikovali a snažili sa pochopiť, čo ho aktuálne trápi, a pomohli mu tak nájsť najvhodnejší spôsob, aby danú situáciu zvládlo.
Autor: DANKA MICHALICOVÁ
Zdroje:
KIFF, Cara J., LENGUA, Liliana J., ZALEWSKI, Maureen. Nature and Nurturing: Parenting in the Context of Child Temperament. In: Clinical Child and Family Psychology Review [online]. 2011, 14(3), 251-301. Dostupné z: doi:10.1007/s10567-011-0093-4
What’s Your Baby’s Temperament? In: psychcentral.com [online]. 17.5.2020 [cit.2023-02-02].
SCHIPPER, J. Clasien de, TAVECCHIO, Louis W.C., IJZENDOORN, Marinus H. van, ZEIJL, Jantien van. Goodness-of-fit in center day care: relations of temperament, stability, and quality of care with the child’s adjustment. In: Early Childhood Research Quarterly [online]. 2004, 19(2), 257-272. [cit.2023-02-02]. Dostupné z: doi:10.1016/j.ecresq.2004.04.004
SAUDINO, Kimberly J. Behavioral genetics and child temperament. In: Journal of Developmental & Behavioral Pediatrics [online]. 2006, 26(3), 214-223. [cit. 2023-02-02]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15956873
How to Understand Your Child’s Temperament. In: healthychildren.org [online]. 11.2.2009 [cit.2023-02-02].
