Psychológ a psychologička neriešia iba poruchy psychického vývinu detí. Môžeme sa s nimi poradiť, keď nie sme si istí, či je správanie nášho dieťaťa veku primerané, máme pocit, že niečo „nesedí“ – intuícia rodiča je často veľmi presná; nevieme si rady s nejakou situáciou alebo obdobím, v ktorej sa naša rodina ocitla, alebo zažívame vyčerpanie, frustráciu alebo bezmocnosť v rodičovstve.
Na psychológa sa môžeme obrátiť, keď my rodičia potrebujeme podporu pre seba, alebo sa chceme poradiť ohľadom svojich detí. Kedy máme so svojimi deťmi navštíviť psychológa? Moja rada je:
Poraďte sa so psychológom vždy, keď máte pochybnosti
Keď si neviete rady s niečím vo výchove svojho dieťaťa alebo máte dojem, že nič nefunguje, rezervujte si termín u psychológa. Na konzultáciu so psychológom idete (alebo sa pripojíte, pokiaľ ju máte online) bez dieťaťa. Máte tak možnosť povedať všetko, čo vám robí starosti. Po konzultácii budete lepšie rozumieť reakciám a správaniu svojho syna alebo svojej dcéry a budete vedieť, čo od vás potrebuje. Ak je to potrebné, navrhne pre vaše dieťa psychologickú diagnostiku alebo poradenstvo či terapiu.
Nie je jednoduché byť mamou alebo otcom v dnešnej dobe
Niekedy nás, rodičov premôžu silné pocity, ktorým nerozumieme. Sme podráždenejší, úzkostlivejší, výbušnejší a občas strácame kontrolu nad sebou. Vtedy sa nám mohli aktivovať naše nevyriešené nevedomé záležitosti z detstva. Pre pokoj a nadhľad navrhujem aspoň jednu návštevu odborníka na duševné zdravie. Kým my, rodičia nie sme v poriadku, nebudú ani naše deti.
Mimochodom, rodičovstvo, akokoľvek sme po ňom túžili, môže byť veľmi náročné. V určitej fáze nášho života môžeme potrebovať viac podpory, ako nám môžu poskytnúť naši najbližší. Neostávajte, prosím, nikdy so svojimi pocitmi sám alebo sama. Záleží na vás.
Kedy vyhľadať pomoc psychológa pre svoje dieťa?
Všeobecne platí, že ak máme akékoľvek obavy, pochybnosti alebo nezodpovedané otázky, konzultujme so psychológom. Vyhľadajte ho so svojim dieťaťom, keď:
- máte pocit, že sa neviete na svoje dieťa naladiť; ako keby ste mu nerozumeli; neviete nájsť vzájomnú blízkosť, ako keby sa nevytvoril alebo narušil váš vzťah,
- vaše dieťa nerobí veci, ktoré deti jeho veku už zvládajú (ešte nechodí, ešte nerozpráva, veľmi zle znáša odlúčenie od mamy…),
- je vaše dieťa pasívne, veľmi utiahnuté; odmieta fyzický kontakt, neudržiava očný kontakt, neopätuje úsmev,
- máte pocit, že vaše dieťa nerozumie tomu, čo mu hovoríte, alebo nechápe, čo sa deje,
- je vaše dieťa príliš úzkostlivé, veľa vecí sa bojí, máva zlé sny, je náročné ho upokojiť,
- neviete, ako sa so svojím dieťaťom rozprávať o tom, keď vám niekto blízky zomrel, neviete, ako pomôcť dieťaťu smútiť,
- vaše dieťa je zrazu náladové, podráždené, agresívne alebo zo živého dieťaťa sa stalo utiahnuté, pasívne dieťa, alebo opačne,
- ubližuje sebe alebo iným (najčastejšie deťom v škôlke, škole alebo menšiemu súrodencovi),
- stratí záujem o činnosti, ktoré ho pred tým bavili, keď sa nechce alebo „nevie“ sa hrať,
- sa ťažko a dlho adaptuje v materskej škole,
- je osamelé, smutné, bez kamarátov v škôlke alebo škole,
- niekto blízky alebo samotné dieťa má chronické ochorenie, býva často hospitalizované, prekonalo bolestivé zákroky, je často odlúčené od mamy,
- zažije náhle nečakané zážitky (nehoda, katastrofa, útok a iné) alebo dlhotrvajúce stresy (konflikty v rodine, obeť šikany, nefungujúca rodina a pod.)
- vás akokoľvek znepokojuje správanie vášho dieťaťa,
- sa často a opakovane sťažuje na zdravotné ťažkosti (hlavne rôzne bolesti, nevoľnosť a pod.).
Na koho sa môžete obrátiť?
V prípade najmenších detí odporúčam Centrá včasnej intervencie (Bratislava, Trnava, Žilina, Košice) nakoľko majú tím odborníkov a odborníčok (psychológ, liečebný pedagóg, špeciálny pedagóg, logopéd, fyzioterapeut) „pod jednou strechou“ a postarajú sa o deti až do 7. veku. Dokážu včas zachytiť aj mierne odchýlky vo vývine a podporia správny vývin dieťaťa. Tým sa znižuje riziko neskorších komplikácií.
Nápomocné sú aj Centrá poradenstva a prevencie predovšetkým pri posúdení školskej zrelosti pred nástupom do školy, pri problémoch s učením a správaním v škole, problémoch vo vzťahoch s rovesníkmi a adaptácii v škôlke a škole.
Plamienok n.o. vyhľadajte vtedy, keď sa staráte o nevyliečiteľne choré deti. Majú aj Centrum smútkovej terapie pre deti a rodiny po strate rodičov alebo súrodencov.
Keď hľadáte psychológa pre svoje dieťa (alebo pre seba), spýtajte sa rodičov v rôznych skupinách na sociálnych sieťach, koho odporúčajú. Je vysoká pravdepodobnosť, že u daného odborníka alebo odborníčky budete spokojní aj vy a vaše dieťa.
Ako sa deti liečia?
Psychologická diagnostika detí sa skladá z veľmi podrobného rozboru vývinu dieťaťa formou rozhovoru s rodičmi. Používajú sa aj rôzne škály a dotazníky pre rodičov na posúdenie vývinu dieťaťa. Diagnostickým nástrojom je aj pozorovanie dieťaťa v prítomnosti mamy alebo otca, alebo aj bez ich prítomnosti hravou formou.
Väčšina škôlkarov a školáci zvládnu psychologickú diagnostiku (rozhovor, metódy využívajúce hru a kreslenie, úlohy zamerané na posúdenie schopností a zručností dieťaťa) aj samé, nakoľko sú zvyknuté spolupracovať s dospelými.
Po psychologickej diagnostike dostávate odporúčania, aký prístup si zvoliť doma.
Odporúčanie dostanete aj po konzultácii (bez diagnostiky) so psychológom. S deťmi do 10 rokov sa najčastejšie pracuje formou terapie hrou (link na https://www.odetoch.sk/doprajte-svojim-detom-cas-na-hru-pomaha-im-pochopit-svet-a-vyrovnat-sa-s-tazkostami/)
Terapiu hrou môžete so svojím dieťaťom robiť aj vy, počas kurzu rodičovských zručností (poznáte to pod názvom „filiálna terapia“). LINK na: https://www.odetoch.sk/filialna-terapia-kurz-pre-rodicov/
Z pohľadu vývinovej psychológie pre deti do 10 rokov je najvhodnejšou a efektívnou psychologickou pomocou práve terapia hrou.
Slová na záver
Vyhľadať psychológa v žiadnom prípade neznamená to, že ste niečo pokazili alebo ste zlyhali. Znamená to, že vám záleží na vašom dieťati a chcete pre neho to najlepšie. Deti potrebujú rodičov, ktorí majú odvahu pýtať sa, hľadať podporu a pracujú aj na sebe.
Autorka článku: Silvia Nováková, vyštudovaná psychologička, poradkyňa, lektorka filiálnej terapie,
ktorá sama sa poradí s odborníkmi a odborníčkami na deti ohľadom výživy, spánku, chorôb, reči aj psychomotorického vývinu. Silvia je aj zakladajúcou členkou Slovensko – českej asociácie terapie hrou, ktorá uznáva význam detskej hry a na dieťa zameranú nedirektívnu terapiu hrou.
Silviu si často môžete vypočuť aj v našich Live prednáškach, alebo v našich podcastoch na Spotify.
