V motivácii bábätiek a malých detí do 3 rokov máme my, ich rodičia, nezastupiteľnú úlohu. Svojím prístupom a postojom vyvolávame a udržiavame smer ich správania – teda ich motivujeme.
Rozvoj motoriky a reči umožňujú dieťaťu spoznávať svet, čím majú výraznú motivačnú hodnotu. Motivujúce je aj to, ako najbližší ľudia reagujú na snahu dieťaťa – pochopiteľne, pozitívne a to podporuje sociálne aj kognitívne učenie dieťaťa počas celej doby detstva.
Čo je vlastne motivácia?
Motivácia aktivuje, nasmeruje a udržuje určité správanie detí, aby dosiahli svoj cieľ (najesť sa, chytiť hračku, dočiahnuť na predmet na poličke, získať pozornosť matky a pod.).
Motivácia malých detí vychádza aj z ich potreby podnetov, je ovplyvnená okolnosťami a rozvíjajúcou sa osobnosťou dieťaťa, reakciami rodičov, úrovňou aktuálnych možností a schopností detí. Vďaka podnetom získavajú skúsenosti samy so sebou a s okolitým svetom.
Kedy nemotivovať?
Radi by sme zdôraznili, že deti nemôžeme nijako motivovať či stimulovať, kým nemajú uspokojené základné fyziologické potreby (sú hladné, smädné, unavené až nevyspaté), ak sa necítia dobre (teda plačú), sú choré, ak sa boja alebo zažívajú silný hnev či akúkoľvek inú nepríjemnú emóciu.
Pozor treba dávať aj na nadmernú alebo neprimeranú stimuláciu. V tom prípade dieťa preťažujeme a vyčerpáme.
Na druhej strane, ak dieťa nedostane dostatok podnetov, tak bude deprimované, čo má negatívny vplyv na jeho vývin.
Ako motivovať bábätká do 1. roku?
Od narodenia do približne jedného roku najväčšou motiváciou pre dieťa sú neuspokojené fyziologické potreby a stimulácia a reakcie zo strany matky či otca.
Keď chceme, aby bábätká reagovali, vyvinuli akékoľvek úsilie, boli aktívne, musia byť splnené určité podmienky:
- Nachádzajú sa v bezpečnom a známom prostredí – prostredie, v ktorom sa dieťa cíti byť ohrozené, nebude skúmať a nebude sa učiť.
- Sú vo fyzickej prítomnosti láskavej a vnímavej vzťahovej osoby, ktorou je v tomto období najčastejšie mama alebo otec.
- Dostávajú primerané množstvo stimulov a ukážeme im, čo na čo slúži. Zároveň majú možnosť sa s ponúkanou hračkou hrať: chytiť ju do ruky, vyskúšať, čo sa s ňou dá robiť. Doprajeme im dostatok času a neponúkame naraz veľa podnetov.
- Dieťa môže opakovane, niekoľkokrát po sebe, manipulovať s vlastným telom či ponúkaným predmetom bez prerušenia či naháňania.
- Opakovane zažívajú pozitívne reakcie vzťahovej osoby na svoje prejavy. Vzťahová osoba s nimi nadväzuje a udržiava očný kontakt, usmieva sa, oslovuje ich menom a prihovára sa im, dotýka sa ich láskavým a rešpektujúcim spôsobom. Jednoducho povedané – teší sa z dieťaťa a s dieťaťom.
- Vzťahová osoba zrkadlí bábätko. Teda napodobňuje jeho prejavy a pocity a tým vyjadruje záujem a porozumenie a motivuje dieťa zopakovať tieto prejavy.
Ako motivovať batoľatá – teda deti vo veku 1 až 3 rokov?
V tomto veku sa deti postupne otvárajú svojmu širšiemu okoliu. Chcú sa zoznámiť so svetom, jeho pravidlami a zákonitosťami. Robia to tým, že skúmajú, objavujú a manipulujú s predmetmi a vytvárajú vzťahy s inými deťmi aj neznámymi ľuďmi.
Ich motivácia vychádza z potreby podnetov, z potreby skúmania, zvedavosti aj vonkajšej motivácie svojimi rodičmi.
Cielene ich teda rozvíjame už v domácom prostredí. S deťmi v tomto veku už môžeme navštevovať aj nejaký kurz. Sú 2 základné predpoklady pre motiváciu detí vo veku 1 až 3 rokov:
- Príjemné, láskyplné a bezpečné prostredie – toto prostredie je jednoduché, čisté, organizované, nepreplnené. Dieťa malo dostatok času preskúmať ho a považuje ho za známe.
- Prístup človeka má byť pozitívny, láskavý, citlivý, nápomocný, vnímavý.
Motivujúce je ďalej to, ak:
- Im umožníme, aby objavovali, skúmali, spoznávali, dotýkali sa vecí a manipulovali s nimi. Deti v tomto období skúšajú a testujú, čo sa deje s predmetmi, keď nimi búchajú alebo ich hádžu. Zisťujú, ktoré predmety kam môžu preložiť, vložiť, vysypať. Skúšajú, čo sa stane, ak špliechajú vodu, ak skáču v kaluži. Užívajú si skákanie, behanie a celkovo pohyb.
- Do činnosti sa zapojíme aj my. Deti sa učia napodobňovaním a máme byť pre ne vzorom. Čo chceme, aby robili, robme aj my, čo nechceme, nerobme ani my – toto je motivujúce počas celého detstva.
- Zažijú úspech pri danej činnosti – preto zvolíme aktivity, ktoré nie sú ani príliš ľahké, ani príliš ťažké. Náročnosť postupne zvyšujeme tým, ako sa dieťa v danej činnosti zlepšuje.
- Dostanú okamžitú spätnú väzbu. V tomto veku je to vlastne naša pozornosť, radosť, úsmev, pohladenie či slovné ocenenie. Tešíme sa, ak sa dieťaťu podarí dať 2-3 kocky na seba alebo otvoriť krabičku či preliezť cez prekážku, tak je to veľká vec. Jeho psychomotorická koordinácia, rovnováha, výdrž, trpezlivosť sa len rozvíjajú, takže určite podalo veľký výkon.
- Ich povzbudzujeme a veríme tomu, že niečo zvládnu. Podporujeme ich, keď niečo chcú vyskúšať. Tešíme sa z toho, čo objavili. Používajme gestá: k úsmevu môžeme pokojne pridať krátky potlesk, ukázať palec hore alebo si môžeme tľapnúť – prežívame svoju radosť ešte viac.
Ako motivovať naše deti? Na čo nesmieme zabudnúť?
Mali by sme si nájsť čas na to, aby deti mohli skúmať okolie. Neponáhľajme sa. Nekarhajme ich za to, že sa zašpinia. Ak vieme, že vonku pršalo, alebo pôjdeme na pieskovisko či sa budeme hrať vonku, oblečme svoje dieťa vhodne do staršieho a pohodlného oblečenia, aby sme ho nemuseli zbytočne obmedzovať.
Náš tip: Nezabudnime si pribaliť lopatky, vedierka, vrecká, aby sme mohli naplno podporiť objavovanie svojho dieťaťa.
Myslime na to, že ono niektoré veci vidí naozaj prvýkrát. Dieťa sa učí tým, že manipuluje s predmetmi – teda ich chytá, cca. do jedného roku ich dáva aj do pusy, zisťuje, čo sa s nimi dá robiť a čo sa stane potom.
Dbajme o to, aby dieťa malo dostatok času aj na oddych a voľnú hru, aby sme ho nepresycovali stimulmi alebo aby nemalo len akčné činnosti. Ono ešte nevie ani odhadnúť svoju energiu, ani s ňou hospodáriť – učíme ho to postupne.
Skupina detí je najviac motivujúca v predškolskom veku, ale… mama slúži ako čerpacia stanica
Ak sa rozhodneme, že so svojím dieťaťom budeme navštevovať kurz, musíme myslieť na to, že dieťa sa najprv potrebuje oboznámiť s prostredím a s lektorom/lektorkou.
Aj to najodvážnejšie dieťa môže mať rešpekt a obavy. A je to normálne. Totiž v tomto období nás dieťa používa ako čerpaciu stanicu. Na čerpacej stanici sa zastavíme, keď nám dochádza benzín, a až po natankovaní môžeme pokračovať v ceste.
Dieťa sa vyberie sa na objavnú cestu – najprv krátku, potom stále dlhšiu. Občas sa vráti „natankovať si odvahu a uistenie“ k nám, rodičom, a až potom pokračuje ďalej. Niekedy potrebuje „tankovať“ častejšie, inokedy mu „benzín“ vydrží na niekoľko ciest.
Ak zistí, že prostredie a človek, ktorý bude nahrádzať rodičov, sú bezpečné, pridá sa ku skupine. Odvahu si získava dvoma spôsobmi:
- Vidí na vás, že ste pokojná, usmievavá, že vám neprekáža, že sa od vás vzďaľuje a zapája sa do činností s inými deťmi. Situáciu vyhodnotí ako bezpečnú. Ak na nás vidí, že sme si neisté, obávame sa, nedôverujeme mu, ťažko od nás odíde na objavnú cestu. Vyhodnotí ju ako nesprávnu, riskantnú, nebezpečnú.
- Povzbudzujeme ho my aj lektor/lektorka.
Slová na záver o motivácii detí
Prosím, neporovnávajte svoje deti. V skupine týchto malých detí môžu byť výrazné rozdiely nielen v tom, kedy sa dieťa zapojí do skupinovej činnosti, ale aj v tom, koľko pri danej činnosti vydrží. To nie je podmienené iba motiváciou: ale aj temperamentom, tým, či má uspokojené fyziologické potreby, potrebou socializácie (skôr introvertné alebo extrovertné ladenie), či zohľadňujem jeho tempo. Dĺžka motivácia je teda odlišná.
Ďalej má vplyv aj to, či to dieťa už navštevuje jasle, nakoľko má vo svojom okolí možnosť socializovať sa, či ste neboli dlhšie izolovaní (napríklad kvôli chorobe) alebo či nezažíva zmeny v rodine (narodenie súrodenca, nástup mamy do práce, nástup do jasličiek/škôlky) alebo nezažíva normálnu, ale prechodnú separačnú úzkosť.
Buďme, prosím, trpezlivé, vnímavé a majme na pamäti skutočnosti, ktoré ste si práve prečítali v tomto článku o deťoch vo vekovom období od narodenia do 3 rokov.
Autor: Silvia Érsek Nováková
Zdroje:
M. Vágnerová: Vývojová psychologie, Portál, Praha, 2000.
G. Hill: Moderní psychologie, Portál, Praha, 1998.
C. Meggitt: Child development. An illustrated guide. Pearson, 2012.
