Každé dieťa je jedinečné svojím temperamentom, vlastnosťami, povahovými črtami, teda svojou osobnosťou. Pokiaľ máme potomka, ktorý je utiahnutejší, plachší, plačlivý v novom prostredí, môžeme mať pochybnosti, aké voľnočasové aktivity si zvoliť, aby sme ho zbytočne ešte viac nevystresovali, a zároveň nebrzdili jeho či jej vývin.
Niektoré deti sú zvedavé a radi by sa zapojili do hry s inými deťmi a do činností, ktoré ponúka lektorka na kurze, ale potrebujú viac času na preskúmanie a zoznámenie sa s prostredím, v ktorom sa majú tieto plánované pravidelné stretnutia odohrávať.
Až keď to dieťa vyhodnotí ako neohrozujúce, a tým pádom aj bezpečné, môže sa aktivovať jeho potreba podnetov a zvedavosti.
Niektoré deti toto hodnotenie prostredia urobia rýchlo, iné na to potrebujú aj niekoľko stretnutí. A to je v poriadku.
V malej skupine detí sa môže naša dcéra či syn učiť, ako nadväzovať vzťahy, ako sa správať pri spoločnej hre či činnosti, ako si striedať hračky a iné pomôcky, čo robiť, keď príde k nedorozumeniam či drobným konfliktom, ako zvládať svoje pocity (napr. strach, obavy).
Dieťa sa učí pozorovaním a napodobňovaním toho, čo robíme my, rodičia, a čo robia iné deti.
Nemáte sa prečo cítiť zle (zahanbene, sklamane, zneistene), keď ste sa rozhodli navštevovať so svojím dieťaťom skupinový kurz a ono sa nechce zapojiť, alebo chce z kurzu odísť.
Naše zlé pocity pramenia z našich očakávaní (ktoré si samy vytvárame), aj z domnelých očakávaní našich blízkych, či spoločnosti (tlaky sociálnych sietí, médií, porovnávanie detí).
Skúste sa preto na kurzy pozerať ako na skvelé príležitosti naučiť svoje ratolesti niečo nové o svete, o sebe, o vzťahoch.
Je prirodzené, že niektoré introvertnejšie, plachšie a opatrnejšie deti budú na prvých stretnutiach pozorovateľmi, ba až z diaľky. Nie je to stretnutie, na ktoré ste prišli zbytočne. Je to stretnutie, na ktorom umožníte svojmu dieťaťu jeho vlastným tempom preskúmať svet a postupne prekonávať svoje seba a svoje strachy.
Povedzte svojmu dieťaťu, že teraz sa budete pozerať na to, čo deti robia a keď sa bude chcieť pridať, môže kedykoľvek.
Zostaňte celý čas pokojná alebo pokojný, usmievajte sa. Časom dieťa naberie odvahu a nasýti svoju potrebu istoty.
Opisujte svojmu synovi alebo svojej dcére to, čo sa práve deje, čo robia ostatné deti. Hovorte, čo robí lektor/ka, s čím sa hrajú, prečo sú hlučnejšie, prečo utekajú, prečo sú práve teraz ticho a podobne. Vzbudíte a udržíte jeho/jej zvedavosť a zároveň znížite strach.
Netlačte však na dieťa, aby sa zapojilo, nehnevajte sa, ani ho nehrešte. To nie je cesta, ktorá by viedla k prekonávaniu neistôt a obáv.
Doma nadšene porozprávajte iným členom rodiny, čo všetko ste na cvičení videli (nespomínajte však, že sa váš chlapec alebo vaše dievčatko nezapájali). Ak prídu vyčítavé či kritické pripomienky smerom k vášmu dieťaťu, zakročte, a povedzte niečo v zmysle, že „Eliška potrebuje všetko dôkladne preskúmať a je v poriadku pozorovať, čo iní robia. Keď sa sama rozhodne, zapojí sa aj ona“ – ešte lepšie, ak toto všetko počuje aj vaše bojazlivé dieťa.
Môžete sa zahrať, že ste na kurze, a lektorom/lektorkou je práve vaše dieťa. Takto zistíte aj to, čo vaše dieťa zaujalo.
Pomenujte emóciu strachu (z neznámeho), obavu zo zlyhania – pomôžu deťom prekonať ich. Pomôcť vám môžu vety typu: „Deti sa veľmi nahlas šantili na cvičení. Chápem, že ťa to mohlo vystrašiť. Viem, že nemáš rada hluk.“ Keď totiž deťom pomenujeme, čo zažívajú a zároveň aj umožníme, aby svoje pocity vyjadrili, pomôžeme im tieto pocity spracovať.
Pokiaľ naše dieťa plače, upokojíme ho – niekedy stačí zobrať dieťa do náručia a pozorovať ďalej, inokedy treba upokojovať a utíšiť dieťatko. Dieťa bude cítiť, že je u vás v bezpečí, že mu rozumiete a môže pokojne plakať – nie je na to už veľké, aby plakalo, neplatí to, že chlapci nesmú plakať, ani to, že na kurze je vždy zábava (niektoré činnosti môžu byť pre dané dieťa v danej chvíli obrovskou výzvou).
Samozrejme, je dobré rýchlo zhodnotiť aj to, ako sa má naše dieťa všeobecne – pokiaľ máme za sebou niekoľko prebdených nocí, „záchvaty vzdoru“, separačnú úzkosť, môže si vyžadovať viac našej prítomnosti, môže byť utiahnutejšie, plačlivejšie, môže chcieť tráviť viac času doma.
Je férové, ak dieťaťu ešte pred samotným kurzom poviete, kam budete chodiť, čo tam môže očakávať, a že sa to bude pravidelne opakovať.
Po skupinovom stretnutí spolu ešte môžete niekam zájsť, a vytvoriť si tak pre seba a svoje dieťa kvalitný čas vo dvojici. Môžete ísť spolu na zmrzlinu, na ihrisko či do detského kútika, alebo sa môže tešiť aj z toho, že domov cestujete autobusom alebo vlakom – je to na vás, ako sa zariadite.
Jej úlohou je najprv nadviazať vzťah s deťmi a potom ich zapojiť. Usmiata, vtipná, trpezlivá lektorka, ktorá sa dieťaťu prihovorí, nehnevá sa na neho kvôli jeho pasivite, usmeje sa a viditeľne sa teší, keď dieťa vidí, si skôr či neskôr dané dieťa získa.
Ak budete aj vy pokojná, usmiata, nebudete tlačiť na svoje dieťa, a ani na seba, dieťatko sa časom pridá k ostatným. Dôležité je vyhľadávať situácie, kde sa môže zoznamovať s inými deťmi aj dospelými a hravou formou sa naučiť niečo zaujímavé.
Mama a otec sú príkladom toho, ako zvládať rôzne situácie – naši malí pozorujú to, ako reagujeme a ako sa správame v novom prostredí a budú náš vzor nasledovať. Dokážu však vycítiť aj naše neistoty, obavy, či to, či sme stopercentne presvedčení o tom, že sme práve na správnom mieste.
Silné sociálne väzby sú kľúčom k psychickej vyrovnanosti detí. Podporujte preto svoje dieťa v tom, aby sa pripájalo k rovesníkom a vytváralo a rozvíjalo vzťahy a neskôr aj priateľstvá.
Ak máte akékoľvek pochybnosti o tom, či je pre vaše dieťatko daný kurz vhodný, môžete sa s dôverou obrátiť na lektorku.
Ak máte pochybnosti, či dieťa nie je príliš bojazlivé až úzkostné a máte pocit, že uvedené tipy po vyskúšaní ani po dvoch týždňoch nezačali prinášať žiadne ovocie, alebo sa vám zdá, že je vaša rodina alebo dieťa obmedzované v socializácii, prekonzultujte svoju situáciu so psychológom alebo psychologičkou. Najlepšie poradia, ako pochopiť a podporiť vaše dieťatko.
Prečítať si môžete aj tieto články, v závislosti od veku vašich malých:
Ako motivovať malé deti od narodenia do 3 rokov?
Ako motivovať deti v predškolskom a školskom veku?
Temperament– čo je to a ako s ním u detí pracovať?
Autorka: Silvia Érsek Nováková,
psychologička, poradkyňa, mama, momentálne na rodičovskej dovolenke
„Čo sa týka nás a teda Olivera, určite spadá do kategórie „pozorovateľov“. V prvom kurze, ktorý sme začínali cca v 20. mesiacoch, sa začal zapájať v polovici. Prvú polovicu kurzu len pozoroval a nasával info. V ďalšom kurze, ktorý začínal ako 2-ročný, už nabehol skôr – cca po 2-3 hodinách. Ďalšie dva kurzy podobne. Boli aktivity, ktoré mal rád, napr. prekážková dráha, tvorenie. Niektorým aktivitám musel prísť na chuť postupne, napríklad prší prší, kolo kolo mlynské. No a niektoré cvičenia si neobľúbil nikdy. Samozrejme sme začínali ruka v ruke a bezo mňa nechcel urobiť ani krok, postupne sa osmelil a posledný kurz môžem povedať, že bol samostatná jednotka a ja som bola už len tichý pozorovateľ. Určite sa netreba dať odradiť prvotným nezapájaním. Áno je ťažké s dieťaťom presedieť celú hodinu, ale potom ten pocit pyšnej matky, keď je dieťa samostatné, smelé, funguje v kolektíve, je na nezaplatenie. Takisto je super, že si dieťa zvykne na kolektív detí, na hluk, krik a potom to pre neho nie je taký sok v škôlke, kde býva zvyčajne oveľa viac detí. Odpozoruje aktivity, cvičenia, interakciu „učitel“ vs. deti, ktoré bývajú v dennom režime škôlky. Dieťa sa už vie zapájať a vie, čo sa od neho očakáva. Náš Oliver býva chvalený, že je aktívny, rýchly v odpovediach a sústredený.“
Jedným z hlavných cieľov Baby Balance je adaptácia individuality dieťaťa v skupine iných detí v inom ako domácom prostredí. Sme pedagogický projekt, v ktorom ponúkame rodičom s deťmi aktivity primerané veku a zručností dieťaťa. Všetky skúsenosti, či už prostredníctvom pohybových, alebo jemnomotorických aktivít pomôžu rodičovi aj dieťaťu pri nástupe do materskej školy aj pri ďalších činnostiach.
Kurzy Baby Balance sú výnimočné a odlišujú sa od iných kurzov. Na vývin dieťatka sa zameriavame komplexne (psychomotorický vývin, sociálne a komunikačné zručnosti a samoobslužné činnosti), čím vytvárame holistický (celostný) prístup v pohľade na jeho vývin a výchovu.
Presnú ponuku kurzov nájdete uvedenú na stránke svojho lokálneho Baby Balancu.
Kurzy v Baby Balance Bratislava nájdete tu.
