Ja byť doma. Krava zjesť tráva. Kúpiť topánka Tamarka. Je tu, aj keď o nej nepremýšľame, ani sa o ňu nejako špeciálne nesnažíme. Gramatiku využívame prirodzene a bez premýšľania. Čo urobiť preto, aby aj naše deti začali správne používať skloňovanie, časovanie, spisovný jazyk? Treba sa nejako špeciálne snažiť, či kupovať vhodné pomôcky?
Ako to s gramatikou začína?
Vývin reči ide krok za krokom. Má svoje zákonitosti, je predvídateľný a štadiálny. Každé štádium má svoje špecifiká. Vďaka informáciám z výskumov a pozorovaniam dnes máme dostatočne veľa informácií o tom, ako sa reč vyvíja. Je to výborná správa pre rodičov detí s normotypickým vývinom, ale hlavne i pre rodičov detičiek, u ktorých vývin reči vykazuje známky ťažkostí. Logopédi vedia, kedy je potrebné zakročiť, ako pomôcť a ako predchádzať zhoršeniu ťažkostí. Neváhajte sa na nich obrátiť v prípade obáv o vývin reči dieťatka.
Ako to teda začína? Po prvom roku sa slovná zásoba rozširuje a spájanie slov prináša čoraz viac rôznych gramatických javov.
Spočiatku deti hovoria o veciach, ktoré sa dejú tu a teraz. Okolo druhého roka však začínajú používať minulý čas a hovoriť aj o tom, čo sa stalo predtým.
Začínajú používať minulý čas ako jednu z prvých gramatických kategórií. Neskôr zapájajú do reči i blízku budúcnosť (bude). To všetko dieťaťu otvára v reči nové obzory, dieťa začína skloňovať podstatné mená (napr. mame, tatovi, babkine). Postupne sa objavuje v gramatike i množné číslo, rozkazovací spôsob, neskôr i predložky, spomedzi ktorých sa prvé objavujú v, na, do. V reči sa začínajú objavovať postupne i zámená (ja, ty, my).
Keď deti trénujú chôdzu, sem-tam zakopnú, spadnú, snažia sa udržať rovnováhu. Postupne sa zdokonaľujú a zlepšujú. Podobne je to aj v procese osvojovania si správnej gramatiky. Deti prechádzajú obdobím, kedy ju nepoužívajú ešte úplne správne. Hovoríme o fáze, kedy dieťa používa fyziologické dysgramatizmy, teda chyby, ktoré sú ešte vzhľadom na jeho vek a úroveň reči v rámci normy. Neskôr, po štvrtom roku by reč už mala byť bez akýchkoľvek dysgramatizmov a naopak, ich prítomnosť by mala signalizovať rodičovi potrebu ich riešenia s odborníkom.
Čo najviac pomáha deťom v osvojovaní si gramatiky a reči celkovo?
Čo dieťa vidí, to dieťa nasáva a časom aj opakuje. Čo dieťa počuje, to neskôr v reči používa.
Dieťa sa reč učí z reči dospelých. Teda aj gramatika ide od nás.
Je dobré rozprávať sa s dieťatkom veľa, ale nie je jedno, aký štýl zvolíme. Čo teda najviac pomáha v osvojovaní si gramatiky? My, naša reč, vzor. Rozprávať gramaticky správne je určite na mieste, no je potrebné myslieť aj na veľký rozdiel medzi úrovňou reči dospelého a dieťaťa.
Už ste určite počuli o prístupe a používaní efektívnych komunikačných stratégií. Jednou z nich je používať reč o jeden stupeň zložitejšiu ako je reč dieťatka. Ak dieťatko používa bežne gestá a zvuky, tak by sa dospelý mal snažiť používať jednoslovné vyjadrenia. Ak je dieťatko na úrovni jednoslovných prehovorov, používa vo svojej reči prevažne dvojslovné vety, atď. To je základ. Ak vyladíme našu reč na úroveň reči dieťatka, bude sa nám dariť postupne pridávať a „dávkovať“ aj gramatiku. Akú? Prihliadnuť môžete na spomínané prvé kategórie vyššie, no intuitívne postačí držať sa počtu slov „o jedno viac“ a gramatika sa pridá.
Sú potrebné špeciálne pomôcky a hračky, aby sa dieťa naučilo správnu gramatiku?
Určite ste na rôznych fórach a profiloch počuli a videli rôzne tipy na hračky, ktoré „rozvíjajú reč“ alebo „rozvíjajú gramatiku“. Rodičia v snahe dať dieťatku všetko čo treba míňajú nie malé množstvo peniažkov a čakajú výsledky na počkanie. Treba tieto hračky? Treba ich všetky?
Nebojte sa, nemusíte kupovať hračky od výmyslu sveta. Hračky patria k deťom, potešia sa im, no nie je nevyhnutnosťou kupovať ich kvantá. Hračky môžu byť veľmi dobrou pomôckou, ktorá otvára akýsi rámec na komunikáciu. To, ako budeme tieto komunikačné situácie využívať je na nás. Reč sa rozvíja v interakcii. Neexistuje, že si dieťa zoberie super hračku a tá hračka ho naučí rozprávať, či správne skloňovať. My, rodičia, sme vzorom, ktorý učí reč počas toho, ako sa s dieťaťom a hračkou hráme.
Je dobré vedieť, že niektoré hračky majú širšie využitie a dá sa s nimi hrať, resp. „pracovať“, rôznymi spôsobmi a nemusíte ich po mesiaci vymeniť. Myslím si, že treba mať chladnú hlavu pri ich výbere a aj množstve a sa zamerať na kvalitu a možnosti ich využitia.
A čo iné okrem hračiek pomôže pri rozvíjaní gramatiky?
Kuchynské pomôcky, kamienky pri potôčiku, či oblečenie v sušičke. Kameň hodíme do vody, na zem, hodili sme, padol, daj mame, varecha ide do šuplíka, do rúry nepatrí, tatove tričko, moje, atď. Množné číslo, zápor, predložky, privlastňovanie,… A trénujeme prirodzene počas bežných situácii.
Čo robiť, ak dieťa použije chybu v gramatike?
Negatívna kritika bez podpory a porozumenia ako: „Nie! Tam si urobil chybu, to bolo zle! To sa tak nehovorí. To sa nehovorí do aute alebo do auta,“ to je hotová stopka pre dieťa.
Oprava chyby je dôležitá, no ešte dôležitejší je štýl, ktorý zvolíme. Skúsme sa radšej vydať tou pozitívnejšou cestou. Ak chceme dieťa naučiť nové slovo, musí ho veľakrát počuť. Ak chceme dieťa naučiť správnu gramatickú koncovku, musí ju veľakrát počuť. Pokiaľ dieťatko skomolí „tatova auto“, môžeme reagovať porozumením, povzbudením a zároveň vzorom: „Áno, to je tatove auto. Tatove. Tatove auto.“ Dieťatko počuje viackrát cieľové slovo, a je vypočuté, motivované pokračovať. Problémové miesto zároveň môžeme jemne zvýrazniť. Nežiadame však od dieťatka strojené opakovanie slova, no naše opakovanie slova mu ponúka vzor a prirodzene ho k tomu podnecuje. Skúste, odporúča 10 z 10 logopédov.
Autorka: Janka Kováčová, logopedička
