V predošlom článku, ktorý bol zameraný na rôzne polohové deformity hlavičky, sme si vysvetlili, prečo je nevyhnutné dieťatko už hneď po narodení polohovať. V tomto článku sa dozviete, čo vás ako rodičov čaká, ak sa aj napriek tomu, že je dieťatko polohované, deformita hlavičky stále nezlepšuje.
Pri polohových deformitách sú dve možnosti:
1) Deformitu sa podarí zmierniť, a to správnym polohovaním, manipuláciou a prípadným špeciálnym fyzioterapeutickým cvičením.
2) Deformitu sa zmierniť nepodarí a pristúpi sa k nasadeniu kraniálnej remodelačnej ortézy.
U nás na Slovensku máme len zopár plagio kliník, kde sa helmičky dajú vyrobiť, a to konkrétne v Bratislave a v Martine. Odkazy na tieto kliniky sú: www.plagio.sk, www.protea.sk, www.ortopro.sk, www.ortoprotetika.sk
Prvým článkom v tejto postupke je váš pediater. Ten si na bežných prehliadkach, ktoré sú približne raz za mesiac, môže všimnúť tendenciu dieťatka ukladať sa na jednu stranu alebo začínajúcu asymetriu v tváričke. Najčastejšie sa však stretávame s vyležanou hlavičkou, sploštením lebky a výskytom lysinky na hlavičke. Pri týchto znakoch musí pediater spozornieť. Rodičov upozorní na správne polohovanie a v tom lepšom prípade ich pošle priamo na konzultáciu k nám fyzioterapeutom. V týchto prípadoch čas zohráva veľkú rolu. Ak sa tento scenár objaví v prvých 3 mesiacoch, práca je hlavne na rodičoch. Nanešťastie sú však aj horšie prípady. A to také, že sa polohová deformita hlavičky zanedbá, či už zo strany rodiča, alebo pediatra. Cesta nápravy je v tomto prípade ťažšia.
Pediater sa väčšinou rozhodne dieťatko poslať k neurológovi a ortopédovi. Je to z dôvodu získania výmenného lístka na kraniálnu ortézu. Trochu sa tým ale stráca čas a možnosti sú aj iné. Napríklad ísť priamo na plagio kliniku, prípadne to podchytiť z oboch smerov, a teda ísť aj k fyzioterapeutovi. Ten zhodnotí stav vášho dieťatka, avšak nakoniec vás aj on pošle na plagio kliniku, aby ste hlavičku dieťatka dali skontrolovať a premerať.
Ako prvý je urobený 3D sken hlavičky a určenie hodnoty CI – kraniálneho indexu (norma 73 – 83 %) a CVAI – indexu šikmosti hlavičky (norma 0 %). O aký stupeň závažnosti ide, je vyhodnocované pomocou grafu polohovej deformity. Ten je zobrazovaný cez škálu farieb. Farebne sa dostávame z normálneho tvaru lebky určenej zelenou farbou cez žltú, oranžovú, svetlo červenú, až sa dostaneme do červenej farby, ktorá je definovaná ako veľmi ťažká deformita hlavičky. Na výstupnom protokole z kliniky je aj graf rastu hlavičky, tzv. kraniometrický sken, kde je krásne zobrazená hlavička dieťatka. Diagnóza je tak definovaná na základe skenu a odporúčaná terapia je buď polohovanie dieťatka, alebo kraniálna ortéza. Na protokole si môže rodič všimnúť ešte jedno špeciálne slovo – kraniosynostóza. O tom si však napíšeme až v ďalšom článku.
Pri svojej práci fyzioterapeuta mám v poslednej dobe čoraz viac skúseností s polohovými deformitami, ktoré pri včasnej diagnostike a podchytení nemuseli skončiť na kraniálnych ortézach. Avšak aj pri tomto platí, že výnimky potvrdzujú pravidlo, a som rada, že mám pri sebe tak veľa uvedomelých rodičov, ktorí neváhajú a nechajú hlavičky svojich detí premerať. A ak sa aj stane, že im je kraniálna ortéza odporučená, neváhajú a idú do toho. Samozrejme, predchádza tomu aj moja predpríprava – čo všetko ich čaká, ale aj to, aké by to mohlo mať následky pre dieťatko, ak by sa ortéza nenasadila. Spomenieme si len zopár z nich, ako napríklad asymetria tváre, očí a uší, čo sú skôr kozmetické dôsledky. Nás však zaujíma najmä ovplyvnenie psychomotorického vývoja, ktorý v týchto prípadoch býva asymetrický a dokonca aj oneskorený.
Ide o ľahkú ortézu, helmu, ktorá je podobná tej na bicykel, avšak v trochu inom dizajne. Je vyrábaná na mieru, a to na základe už spomínaného kraniometrického skenu hlavičky.
Na výber sú dve možnosti helmičiek:
1) Klasická, ktorú rodičom poisťovňa preplatí v plnej hodnote.
2) Perforovaná, ktorej hodnota je čiastočne hradená rodičmi.
Výhodou perforovanej helmy je, že sa v nej hlavička menej potí, avšak nie je to na 100 percent účinné. Predsa len, ak je niečo na hlave pomerne dlhú časť dňa, a najmä v letnom období, je to ešte náročnejšie a pri detičkách, ktoré majú vlásky hustejšie, dvojnásobne.
Vnútorná časť ortézy je zaoblená a vymodelovaná tak, aby na vystúpené miesto na hlavičke dochádzalo v helmičke k určitému tlaku. Naopak, tam, kde je miesto sploštené, je priestor v ortéze voľný, aby sa práve v tomto mieste s podporou ortézy hlavička prirodzene doformovala.
Ortéza deťom pri bežných činnostiach neprekáža, rodičia dokonca tvrdia, že si na ňu veľmi rýchlo navyknú.
Materiál, z ktorého je helma vyrobená, vám podrobne špecifikujú na klinike, prípadne si o tom môžete naštudovať priamo na ich stránke. V dnešnej dobe si môžete vybrať z množstva motívov a farieb – ako pre dievčatá, tak aj pre chlapcov. Je to len na vás.
Efekt ortotickej liečby je najúspešnejší v období 4 až 14 mesiacov veku. Aj v tomto časovom rozmedzí je ale veľa výnimiek. Čím skôr sa ortéza nasadí (a nečaká sa na prirodzené upravenie), tým skôr sa jej dieťatko zbaví.
Ak sa helma nasadí do 12 mesiacov veku, liečba trvá v rozmedzí 4 – 6 mesiacov, a to vďaka tomu, že lebka rastie rýchlejšie. U starších detí je rast lebky pomalší a o to dlhšie trvá aj náprava tvaru hlavičky.
Deťom mladším ako 4 mesiace sa kraniálna ortéza neodporúča, pretože veľmi pekne reagujú na polohovanie, ktoré by si mali rodičia skonzultovať s fyzioterapeutom alebo aj s našimi lektorkami Baby Balance, ktoré sa venujú bábätkám.
Ukončenie liečby ortézou sa definuje k 18. mesiacu života.
9 z 10 rodičov mi pri téme helmičky vždy položí ako prvú otázku: „A ako dlho ju počas dňa musí mať?“ Moja odpoveď je vždy rovnaká. Ortéza sa nosí 23 hodín denne, čo znamená, že v nej dieťatko spí, a to aj v noci. Áno, presne tak, spí. Pretože počas spánku si na dané preležané miesto dieťa najviac tlačí, a čím je dieťatko obratnejšie, tým horšie sa polohuje. Ortézou zabezpečíme, že si opäť neľahne do svojej obľúbenej pozície, a keby aj áno, helma hlavičku pekne formuje.
Helma sa nenosí len v niektorých prípadoch, a to pri horúčkach, chorobách, pri dennom ošetrení a pri rehabilitáciách. U mňa je jej prítomnosť diskutabilná aj vo vajíčku, pri prevoze detí, pretože sa hlavička dostáva do predsunutia. A to nám môže do budúcna robiť problémy s krčnou chrbticou. Prvou pomocou by preto mohlo byť podloženie chrbátika v autosedačke.
Režim nasadenia helmy je v prvých 5 dňoch náročnejší. V prvý deň sa cykly nosenia a skladania helmy opakujú po hodine, na druhý deň po 2 hodinách, na tretí po 4 hodinách a na štvrtý deň po 8 hodinách. Počas piateho dňa sa má helma nosiť celý deň s dvoma polhodinovými prestávkami.
Plagio klinika si rodičov s dieťatkom po mesiaci nosenia helmy pozve na opätovné premeranie. Odborníci zhodnotia, či nastala nejaká zmena alebo nie, prípadne sa upravia miesta, ktoré začali tlačiť viac, ako by mali. Tieto kontroly sú každý mesiac.
V plagio klinike v Bratislave pracujú veľmi ochotní ľudia, na ktorých počúvam len samé chvály. Ešte sa mi nestalo, že by sa mi z kliniky vrátili rodičia a nebolo im niečo vysvetlené alebo že by ich odmietli s tým, že je sken hlavičky úplné zbytočný. Preto vždy rodičov posielam priamo na kliniku a nestrácam čas s ďalšími inštitúciami, keďže ide o čas, ktorý je drahocenný.
Maminky, tatinkovia, babičky, deduškovia, rodinní príslušníci, ale aj kamaráti – chcem vás veľmi pekne poprosiť: Všímajte si hlavičky detí už od prvých dní a pri prvom náznaku asymetrie skúste triezvo a hlavne správne zareagovať. Ak si nie ste istí, kontaktujte nás v Baby Balance a my vám všetko ochotne a najmä s láskou vysvetlíme.
Autor: Terezka Šimovičová
