Predstavte si malé dieťa, samo uprostred námestia, ktorému poviete, aby išlo domov. Je vo svete a v situácii, ktorej nerozumie. Ak by ste sa ale v takej situácii ocitli vy, ako dospelý človek, určite by vám pomohla mapa. Vďaka nej by ste sa dostali tam, kam potrebujete. Takto nejako by sa dali opísať hranice a ich význam v detstve. Je to akási mapa a súradnice, ktoré dávate deťom, aby sa v tomto svete pravidiel nestratili a vedeli v ňom fungovať.
Každý človek má stanovené svoje hranice. Ale čo to vlastne znamená pre rodiča? Ako rodič si hranicu môžete predstaviť ako čiaru, ktorú okolo seba nakreslíte. Pomocou nej zadefinujete niečo, cez čo sa ďalej už jednoducho nejde. A čím skôr hranice stanovíte, tým lepšie. Už samotným slovíčkom ,,NIE“ (samozrejme, vždy s odôvodnením, prečo nie) nastavujete hranicu a dávate dieťaťu akýsi súbor nepísaných pravidiel, podľa ktorých vo vašej rodine fungujete. Tie sa potom krásne preklápajú a pomáhajú deťom pri rôznych sociálnych situáciách, v ktorých sa budú nachádzať.
Hranice nastavené už v domácom prostredí a v útlom veku pomôžu dieťaťu aj pri neskoršom fungovaní v škôlke a škole. Presne o to sa snažíme aj my na hodinách Baby Balance. Nastaviť určitý súbor pravidiel a hraníc, podľa ktorých sa na hodinách riadime. Práve vďaka nim vnímajú deti, že sa nachádzajú na bezpečnom mieste, kde vedia, čo môžu očakávať. A aj my, lektorky, pri ich dodržiavaní vieme s deťmi plnohodnotne pracovať. Na to však potrebujeme aj spoluprácu vás rodičov a stotožnenie sa s hranicami z vašej strany. Následne môžete začať stavať hranice aj v domácom prostredí a naopak. Rešpektovanie autorít a pravidiel, samozrejme, v zdravej miere, pomôže nielen deťom, ale aj vám prejsť na plynulejšiu adaptáciu v novom systéme, v ktorom sa všetci ocitnú.
Otázkou, aký štýl výchovy pri nastavovaní hraníc je pre deti najlepší, sa zaoberalo niekoľko výskumov. Vďaka nim boli zadefinované 3 základné:
Autoritársky štýl – pre týchto rodičov je všetko čiernobiele. Takíto rodičia len zriedkakedy vysvetľujú pravidlá a dôsledky správania sa. Pri väčšine porušení pravidiel hneď nasleduje nejaký trest. Je to klasický prístup v štýle – „Bude, ako poviem, a hotovo!“ Nie je priestor na otvorenú diskusiu, v ktorej dieťa lepšie pochopí zámer, čo daným správaním rodič sleduje.
Autoritatívny štýl – rodičia stanovujú pevné hranice, ale zároveň s deťmi komunikujú a vysvetľujú, prečo a aké sú pravidlá, ktorými sa treba riadiť. Rodič má však pevnú ruku v držaní hraníc. Cieľom je, aby deti pochopili, že pravidlá sú pre ne podstatné, a jasne vedeli, aké sú následky za ich nedodržanie. Vždy je tu ale prítomný láskavý a chápavý štýl komunikácie.
Zhovievavý štýl – v tomto štýle je len veľmi málo pravidiel a ešte menej následkov za ich nedodržanie. Rodičia sú presvedčení, že dieťa sa rodí s inštinktom, vďaka ktorému vie, čo je správne a čo, naopak, nie. Aj keď v zhovievavom štýle výchovy občas existujú nejaké pravidlá, pri ich nedodržaní sa dá takmer vždy o následkoch vyjednávať (a určite mi dáte za pravdu, že vo vyjednávaní sú deti expertmi ☺).
Z viacerých výskumov vyplýva, že najúčinnejším štýlom výchovy je taký, ktorý je autoritatívny. Rodičia, ktorí vytvárajú prostredie s pevnými pravidlami a dôsledkami, vychovávajú deti, ktoré všeobecne rozumejú pravidlám. Vidia v nich zmysel a sú pripravené niesť za svoje rozhodnutia následky.
Ak dieťa vidí zmysel v tom, čo od neho chcete, a zároveň dokážete vziať do úvahy aj jeho názor, má tak oveľa väčšiu motiváciu na spoluprácu s vami.
Tu je zopár bodov, pomocou ktorých môžete nájsť spôsob, ako pracovať tak, aby ste vytvorili rodinnú atmosféru, ktorá bude založená na rešpektovaní stanovených hraníc:
Povedzme si ale na rovinu, že dodržať posledný bod stojí rodičov občas nadľudské sily. Pokusy detí posúvať hranice sú neustále a ich vytrvalosť je často ohromujúca ☺. Je to ale vlastné ich povahe a zvedavosti. Ak ale hranice dodržíte, dávate tým dieťaťu najavo, že ste pevní, rozhodní a vytrvalí. To všetko sú úžasne vlastnosti, ktoré môžu vaše deti priamym zážitkom, prostredníctvom vášho správania, získať. Samozrejme, očakávajte protest a hnev, čo je ale úplne prirodzená reakcia.
Čím sú deti staršie, je aj testovanie hraníc častejšie. Ako deti rastú a mení sa ich správanie, je potrebné meniť aj hranice, keďže sa budete stretávať s novými situáciami. Pamätajte, že hranice stále slúžia na to, aby ste pre deti vytvorili svet, v ktorom sa budú cítiť bezpečne.
Nezabúdajte na pochvalu a pozitívne spätné väzby, ak hranice dodržia. Určenie hraníc nemá byť pre dieťa frustrujúce, má v nich vidieť zmysel, aj keď, samozrejme, u malých detí je to primárne smerované na ich ochranu.
AUTOR: DANIELKA MICHALICOVÁ
Použité zdroje:
https://www.apa.org/act/resources/fact-sheets/parenting-styles
