Veľa mám hovorí, že po narodení dieťatka začnú mať na seba vyššie nároky, než mali kedykoľvek predtým. Cítia veľkú zodpovednosť a chcú robiť veci čo najlepšie. Postupne sa však môže stať, že každú drobnosť začnú vnímať ako hodnotenie svojej schopnosti. Dieťatko plače dlhšie, než by čakali, a mamina okamžite premýšľa, čo urobila zle. Nepodarí sa dodržať denný režim, a nastúpi pocit, že to nezvláda. Aj obyčajný neporiadok v domácnosti sa vie v tomto období premeniť na vnútornú výčitku.
Čo hovoria o perfekcionizme výskumy
Výskumy ukazujú, že mamy bývajú najviac vyčerpané nie samotnou starostlivosťou o dieťatko, ale tým, čo očakávajú samy od seba.
Ak majú pocit, že musia spĺňať určité predstavy o správnom rodičovstve, stres narastá a sebaistota klesá. V praxi to vyzerá presne tak, ako to mnohé ženy opisujú: „Iné to zvládajú lepšie,“ „mala by som sa ovládať,“ „nemala som byť nervózna“.
Do toho sa pridáva aj prirodzená neistota, ktorú prináša obdobie po pôrode. Výskum z roku 2024 poukazuje na to, že keď sa k perfekcionizmu pridá aj únava, málo priestoru na oddych a presvedčenie, že situácie treba mať pod kontrolou, môže to prispieť k horšej nálade po pôrode. Mama cíti dlhodobo napätá a vyhodnocuje každý drobný neúspech ako problém.
Nie je náhoda, že téma perfekcionizmu sa v súvislosti s materstvom objavuje aj v štúdiách o rodičovskom vyhorení. Song a kolegovia v roku 2023 publikovali štúdiu, ktorá ukazuje, že mamy, ktoré reagujú na svoje chyby veľmi kriticky, sa vyčerpajú rýchlejšie. Nemá to nič spoločné s tým, či dieťatko „náročné“ alebo nie. Ide skôr o spôsob, akým si mama bežné situácie interpretuje. Ak si každý deň pripisuje vinu za to, čo sa v rodinách bežne deje, psychické zaťaženie rastie.
Naopak, rodičia, ktorí prijímajú, že nie každý deň pôjde podľa predstáv, prežívajú menej stresu a celkovo sa cítia stabilnejšie.
V bežnom dni to môže vyzerať tak, že dieťatko má deň, keď je mrzuté, alebo nespí tak ako bežne. Mame sa v hlave objaví otázka, čo spravila zle. Keď sa to opakuje niekoľko dní, môže mať pocit, že stráca kontrolu. V skutočnosti však ide o prirodzenú variabilitu, ktorú malé deti jednoducho majú.
Výskumy sa pritom zhodujú, že deti nepotrebujú rodiča, ktorý všetko riadi, ale rodiča, ktorý je prítomný a relatívne vyrovnaný s tým, že nie všetko sa dá naplánovať.
Preto má zmysel všímať si, ako sa mamina k sebe správa v bežných situáciách. Ak sa prestane hodnotiť podľa každého detailu dňa a začne brať určité veci ako normálne súčasti starostlivosti o malé dieťa, záťaž sa znižuje. Nie preto, že by sa zmenilo správanie dieťatka, ale preto, že sa zmení mamin pohľad na to, čo sa deje. A to je presne tá časť, ktorá má podľa dostupných výskumov najväčší vplyv na psychickú pohodu matky.
Perfekcionizmus sa v materstve objavuje často a dá sa pochopiť — chceme robiť veci dobre. No pre väčšinu žien je úľava už len to, keď prestanú očakávať, že každý deň bude mať jasný systém, že dieťatko bude reagovať podľa predstáv a že ony samy budú reagovať vždy trpezlivo. Bežné dni s bábätkom jednoducho takto nefungujú. Keď to mama prijme ako prirodzenú súčasť obdobia, nie ako známku vlastného zlyhania, psychická únava sa znižuje a celé obdobie sa zvláda ľahšie.
Ako môže vyzerať perfekcionizmus?
Skúsime pár typických viet, možno sa v niektorej nájdete:
- „Dobrý deň je len vtedy, keď dieťatko spí presne podľa toho, ako som si naplánovala.“
- „Ak som zvýšila hlas, som hrozná mama.“
- „Keď je doma neporiadok, zlyhávam.“
- „Iné mamy to zvládajú, ja by som mala tiež.“
- „Nemôžem požiadať o pomoc, musím to dať sama.“
Perfekcionizmus sa často prejaví tak, že:
- neviete si uznať dobré veci, ktoré robíte,
- všímate si najmä to, čo nevyšlo,
- nastavujete si latku, ktorú reálne nemôžete dlhodobo udržať (najmä pri bábätku, ktoré je samo osebe „neplánovateľné“).
Čo s tým? Praktické kroky, ktoré máte v rukách
1. Všímajte si svoj vnútorný hlas
Skúste si jeden deň len všímať, ako so sebou hovoríte, keď:
- dieťatko plače a neviete ho hneď utíšiť,
- zabudnete na niečo (prať, vybaviť termín, odpísať na správu…),
- ste unavená a siahnete po „rýchlom riešení“, ktoré by ste si predtým zakázali.
Otázka, ktorú si následne položte:
„Povedala by som toto kamarátke alebo inej mame, keby bola na mojom mieste?“
Väčšina mám odpovie: „Nie, to by som jej nikdy nepovedala.“
To je prvý krok – uvedomiť si, že vnútorný komentár nie je fakt, je to naučený hlas. Výskumy sebasúcitu ukazujú, že láskavejší vnútorný dialóg zvyšuje psychickú odolnosť a znižuje riziko depresie aj úzkosti.
2. Znížte latku z „dokonalého“ na „dostatočne dobré“
Britská psychoanalytička Winnicott zaviedla termín „dostatočne dobrá mama“. Dostatočne dobrá mama je mama, ktorá je naladená na potreby svojho dieťatka, ale nerobí všetko dokonalo. Moderné výskumy to nepriamo potvrdzujú: dieťatko nepotrebuje perfektnú reakciu, ale dosť veľa „dosť dobrých“ reakcií.
Môžete sa spýtať:
- „Aké je MOJE MAXIMUM pre dnešok, aby sme boli relatívne v pohode?“
– napr. „aby sme sa obaja najedli a išli na prechádzku“. - „Čo môže zostať nedokonalé?“
– neposkladané oblečenie, nevyložená umývačka, neodpísané správy.
Práve flexibilita v nárokoch je podľa výskumov jeden z faktorov, ktorý chráni pred vyhorením a preťažujúcim stresom.
3. Menej porovnávania, viac reality
Výskumy tiež poukazujú na súvis medzi sociálnymi sieťami, perfekcionizmom a popôrodnou náladou. Obmedzenie porovnávania môže byť reálna forma starostlivosti o vašu psychiku.
Skúste mini-experiment na tento týždeň:
- prestať sledovať profily, pri ktorých sa pravidelne cítite horšie,
- sledovať skôr účty, ktoré hovoria úprimne o chaose, únave a realite,
- alebo si dať „digitálny pôst“ – sociálne siete na deň-dva vôbec neotvárať.
4. Učte dieťatko, že chyba je normálna súčasť života
Výskumy hovoria, že rodičovský perfekcionizmus môže viesť k tomu, že dieťatko sa bojí zlyhať a má vyššie riziko úzkosti či depresívnych symptómov.
Keď dieťatko začne rozumieť tomu, čo hovoríte, môžete:
- nahlas pomenovať svoje vlastné drobné chyby („ups, zabudla som kľúče, to sa stáva“),
- ukázať, že chyba neznamená, že človek je zlý („pomýlila som sa, opravím to, je to v poriadku“),
- oceňovať skôr snahu a proces, nie len výsledok („páči sa mi, ako si sa snažil/a“).
Ale už pri bábätku, môžete spraviť veľa len tým, že nie ste k sebe krutá, keď niečo nejde podľa plánu.
5. Kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc?
Podľa výskumov mnoho mám, ktoré trpia popôrodnou depresiou alebo úzkosťou, nevyhľadá pomoc, lebo si myslia, že „len nezvládajú materstvo“.
Vyhľadať pomoc by ste mali, ak:
- máte dlhodobo (niekoľko týždňov) zhoršenú náladu,
- je veľmi málo vecí, z ktorých cítite radosť,
- ste zahltená pocitom viny a zlyhania,
- máte ťažkosti spať aj vtedy, keď dieťatko spí,
- objavujú sa vtieravé a katastrofické myšlienky (o vás, dieťatku, budúcnosti),
- alebo máte myšlienky, že „by bolo lepšie, keby som tu nebola“.
Psychológ, terapeut, prípadne psychiater vám môžu pomôcť pracovať s perfekcionizmom, úzkosťou a nastavovaním realistickejších nárokov. Viaceré prístupy (napr. ACT – terapia prijatia a odhodlania, KBT) majú na to aj výskumami podložené nástroje.
Slovo na záver
Ak ste sa v tomto článku našli, neznamená to, že ste „pokazená perfekcionistka“.
Skôr to znamená, že:
- vám na dieťatku nesmierne záleží,
- ste vyrástli v kultúre veľmi vysokých nárokov,
- a teraz sa učíte nový spôsob, ako byť mamou
Výskumy veľmi jasne ukazujú, že pre psychiku mamy aj pre vývin dieťatka je oveľa dôležitejšie bezpečie, prijatie a „dosť dobrý“ vzťah, než dokonale čistý byt, harmonogram alebo bezchybný výkon.
Autorka: Veronika Pružinská, spánková poradkyňa a ACT terapeutka
www.veronikapruzinska.sk
Veroniku su môžete vypočuť aj v našich Live prednáškach alebo v našich podcastoch
Zdroje:
Lee, E. J., Schoppe-Sullivan, S., & Kamp Dush, C. M. (2012). Parenting Perfectionism and Parental Adjustment. Personality and Individual Differences.
Silva, M., et al. (2024). Parenting Perfectionism, Intolerance of Uncertainty and Emotion Regulation Difficulties in Postnatal Depression. Personality and Individual Differences.
Song, Q., et al. (2023). Examining the Effects of Positive and Negative Perfectionism on Parental Burnout. Personality and Individual Differences.
Raudasoja, J., et al. (2023). Self-Esteem, Socially Prescribed Perfectionism and Parental Burnout. Journal of Child and Family Studies.
Lilley, C. Sirois, F. M., & Rowse, G. (2020). A Meta-analysis of parental multidimensional perfectionism and child psychological outcomes. Personality & Individual Differences.
Sibel Kıyak; Serap Batı (2024). Relationship between Postpartum Depression, Parental Perfectionism, and Social Media Use in First-Time Mothers: A Descriptive Study. Acibadem Universitesi Saglik Bilimleri Dergis.
Lauren C. Jackman, Einar B. Thorsteinsson, and Dominic G. McNeil (2017). Perfect Imperfections: Locus of Control, Perfectionism, and Postpartum Depression. SAGE Open.
