Vyberáme prvé topánočky! Aj keď sa to možno na prvý pohľad nezdá, je to veľký míľnik v živote dieťatka. Nie je to tak dávno, čo sa nešikovne snažilo uchopiť hrkálku. Prvé týždne ani nevedelo, že vôbec nejaké nožičky má a kde ich má. Nevedomky nimi kopalo, šúchalo si ich o seba či o podložku a iné objekty, ktoré prišli do rany. Aj to mu pomohlo, aby zistilo, že ich má, že ich môže využívať najskôr na úchop a neskôr na oporu a stoj. A teraz, keď sa naučilo aj samostatne spraviť pár krokov do priestoru je na čase, aby sme nožičkám vybrali správnu obuv, ktorá ich ochráni v chôdzi po vonku, ale zároveň nebude brániť práci nožičky pri prenose váhy a udržiavaní stability.
Každá nožička je jedinečná, nenájdeme dve úplne rovnaké, aj odtlačky nožičiek sú každý iný, má inú dĺžku, šírku, výšku nártu, iné postavenie prštekov. Dokonca aj „vnútro“ nožičky sa môže v určitom zmysle líšiť. Kvalita väzivového tkaniva , či svalový tonus zohráva pri tom, ako chôdza vyzerá, veľkú úlohu.
Prvé, čo pri výbere topánok zvažujeme, je veľkosť topánky
Topánky je potrebné skúšať v zaťaženom stave, to znamená v stoji, chôdzi. Ak je to možné, vyberte vložku topánky a dieťatko na ňu postavte, aby ste mohli skontrolovať, či nožička niekde neprečnieva, resp. či nie je vložka veľká. Nadmerok do dĺžky odporúčame 0.5-1 cm (záleží aj na dĺžke danej nožičky) do šírky max 0.5 cm.
Detská nožička rýchlo rastie, a tak je dobré cca po mesiaci používania prekontrolovať, či topánka už nie je malá.
Ďalším parametrom, ktorý stojí za zváženie, je výška nártu nožičky
Podľa jeho výšky sa môžeme rozhodnúť pre topánky na šnurovanie, či suchý zips (s viacerými lepivými pruhmi), zips alebo našuchovanie, prípadne kombinácie. Pri prvých topánočkách je ale výhodnejšie ísť do šnurovacích topánočiek, aby sme vedeli dobre dotiahnuť topánku na nožičke, v miestach, kde to dieťatko najviac potrebuje .
Sledujeme určite aj hmotnosť topánky. Ťažká topánka ovplyvní zapájanie svalov pri chôdzi.
Podrážka topánok má nožičky chrániť pred poranením v teréne, ale zároveň je pre nohu dôležité vnímať aj štruktúry povrchu, po ktorom chodí. Pomáha jej to napríklad lepšie plánovať pohyb. Treba hľadať topánku, ktorá má nulový drop, bez opätku, bez zdvihnutej špičky, tak aby bola čo najviac rovná a priliehala k zemi.
Materiál topánky je najvhodnejší koža. Ale opäť to závisí individuálne od každého dieťaťa.
Nie každá nožička si môže dovoliť tzv. bosé topánočky
Ako sme už spomínali, tak veľkú úlohu zohráva aj svalový tonus svalov (nielen) na nohe. Ak ho má dieťa slabší, môže byť pre svaly únavné držať členok v správnom postavení, a preto by topánka mala svalom dopomôcť vyššou a spevnenou časťou okolo členka. Pršteky by mali mať dosť priestoru na pohyb, keďže drobné svaly nohy hrajú veľkú úlohu v udržiavaní rovnováhy. Aj pri takýchto deťoch, ale treba dopriať chodidlu aj čas bez topánočiek, aby svaly mohli pracovať. A tu je dobré spomenúť aj výber ponožiek, ktoré by nemali byť tesné a nemali by prsty sťahovať jeden k druhému.
Ak chcete s dieťaťom cielene cvičiť nožičky, lebo máte pocit, že niečo nie je v poriadku, je lepšie poradiť sa s fyzioterapeutom. To, prečo sa nožička správa inak, môže mať rôznu príčinu.
Deti si môžu už z prenatálneho obdobia (z bruška) priniesť deformitu dolnej končatiny, prípadne neurologický deficit, môžu byť hypermobilné, môžu disponovať zníženým alebo naopak zvýšeným svalovým tonusom, prípadne sa môžeme stretnúť so zvýšenou citlivosťou nožičiek, alebo sa môže jednať o problém zreťazenia z inej časti tela, napr. z oslabených brušných svalov. Preto je na mieste zistiť príčinu a podľa nej nôžky cvičiť. Ak má dieťa drápovité postavenie prstov, nebude preň vhodné uchopovanie drobných predmetov nohami a prstami na nich. Ak má dieťa zvýšene citlivý hmat na nohách (a kvôli tomu napríklad chodí po špičkách), budeme pracovať na adaptácii, od jemnej masáže a až postupne sa dostaneme k pichľavej loptičke.
Pokiaľ chceme len preventívne s deťmi cvičiť pre zdravé nôžky, najlepšie je začať ešte v perinke.
Treba dávať pozor na tesné oblečenie, ktoré by bránilo pohybu prstov, alebo provokovalo primitívne reflexy. Nemusíte sa báť nechať nožičky aj bez ponožiek, aby si ich dieťa mohlo dotykmi, či už o seba alebo okolité veci, „nacítiť“. K tomu vieme prispieť aj hladkaním, pusinkovaním, či jemnou masážou. Ak už počas prvých mesiacov vnímate, že nôžky sú príliš stuhnuté, napnuté, alebo naopak uvoľnené, nečakajte, či z toho vyrastie a radšej sa poraďte s fyzioterapeutom. Vhodné je všímať si aj čas, kým sa nám dieťa postaví, ako sa otáčalo, ako sa plazilo, ako sa sadalo, ako sa dostalo na štyri a ako lozilo. Ako sa postavilo pri opore, ako si nakročilo, či používalo obe strany pri každom pohybe, alebo malo preferovanú len jednu stranu. Na všetky tieto pohybové míľniky sa vás fyzioterapeut bude pýtať. A ak si to nepamätáte, alebo máte pocit, že to robilo dobre, skúste si začať robiť doma videá a ukážte ich fyzioterapeutovi. Ten si videami zodpovie na veľa otázok.
V čase, keď dieťa začína vstávať pri nábytku, sledujte ako používa nohy. Nechajte mu možnosť naučiť sa zaťažovať nôžky, prenášať váhu z jednej na druhú a bez pomoci sa pustiť do priestoru. Často má rodič pocit, že keď sa dieťa postaví na nohy, čoskoro začne chodiť.
Medzi vstávaním pri opore a samostatnou chôdzou môžu ubehnúť mesiace plné vstávania, obchádzania, adaptácie nožičiek na povrchy. A tak je to správne.
Nie je sa kam ponáhľať, všetky tieto pohyby sú pre telíčko dieťaťa užitočné.
Ak by sme mali poradiť konkrétne cviky, môžeme odporučiť také, pri ktorých sa zapojí viac svalových skupín, či celé telo. Môžeme využiť:
- senzomotorické podložky napríklad takéto
- balančné chodníčky
- kúpeľňové koberčeky,
- lano alebo len obyčajnú farebnú pásku.
Po týchto pomôckach necháme dieťa naboso chodiť po nohách, v medveďovi (po štyroch so zdvihnutými kolienkami), stáť na jednej nohe, skákať.
Pri prechádzke vonku nechávajte dieťa chodiť po obrubníkoch, skákať z nich a prirodzene využívajte všetky prekážky, ktoré vám exteriér ponúka. Dajte im čas aby skúsili prekážku zdolať samé, bez pomoci. U detí je dôležité, aby cvičenie bola zábava, lebo to zaručí nielen ich chuť cviky opakovať, ale aj lepší efekt. A ak sa k hre pridá aj rodič a zaspomína na krásne detské bezstarostné časy, viete spolu stráviť veselé a užitočné chvíle.
Veľa aktivít, ktoré podporia zdravé nožičky nájdeš aj na našich skupinových stretnutiach. Ak sa potrebuješ poradiť s fyzioterapeutkou s láskavým prístupom, poď do nášho Baby Balance Fyzio pre detičky do 6 rokov 🙂
autorky: Mária Janceová,
fyzioterapeutka a poradkyňa psychomotorického vývinu v Baby Balance Rajec
a tím Baby Balance Fyzio
