Nástup dieťaťa do škôlky prináša veľkú zmenu v oblasti doterajšieho fungovania celej rodiny. Na túto zmenu si musia zvyknúť deti aj ich rodičia. Mamy a otcovia, pochopiteľne, túžia po tom, aby svojim synom a dcéram zabezpečili bezbolestný nástup a rýchlu adaptáciu. Správna príprava budúcich škôlkarov a škôlkariek môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť im cítiť sa v škôlke bezpečne a sebaisto. Ako na to?
Na konzultáciách s rodičmi malých detí najčastejšie počúvam to, že po nástupe ich syna či dcéry do škôlky sa cítia byť nepotrební. Majú pocit, že strácajú lásku a náklonnosť svojho dieťaťa. Hoci len nevedome, ale brzdia dieťa v tom, aby urobilo ďalší nevyhnutný krok na ceste k osamostatneniu sa a začleneniu sa do spoločnosti.
Je náročné pustiť svoje dieťa do sveta. Síce vaše dieťatko už nepotrebuje vašu nepretržitú prítomnosť, ale dlho bude závislé od vašej emocionálnej podpory – a v tom vás nikto nenahradí. Dôverujte svojmu dieťaťu, že zvládne návštevu škôlky.
Choďte sa pozrieť na priestory škôlky, sledujte, ako sa správajú pani učiteľky k deťom a položte všetky svoje otázky, ktoré potrebujete mať zodpovedané. Máte na to právo a budete sa cítiť lepšie.
Pokiaľ sa s deťmi odmala stretávate s rôznymi ľuďmi, ľahšie budú znášať aj škôlkarský kolektív. Stačí chodiť na návštevy a prijímať ich, hrať sa na detskom ihrisku či prechádzať sa mestom plným ľudí. Riešením môže byť aj kurz v Baby Balance. Dieťa si teda musí najprv zvyknúť na prítomnosť iných a odpozorovať interakcie medzi nimi.
Nemenej dôležité je aj to, aby chlapček či dievčatko trávili istý čas aj s inými dospelými či bez mamy. Stačí, keď to bude najprv otec v známom domácom prostredí dieťaťa alebo starí rodičia, krstní rodičia či iní príbuzní alebo opatrovateľka, ktorým mama dôveruje. Nedôvera v inštitúciu a jej učiteľky býva častou príčinou ťažkostí s prispôsobením sa detí v škôlke. Deti vycítia pochybnosti rodičov.
Využívajte každú príležitosť na to, aby ste zoznámili svoje dieťa so škôlkou – jej prostredím či atmosférou. Stačí sa prechádzať okolo budovy škôlky (nemusí byť nutne tá, do ktorej vaše dieťa pôjde). Pozorujte spolu deti, popisujte, čo robia ony, čo robí pani učiteľka. Hovorte nadšene. Vôbec sa nemusíte baviť o tom, že tam raz bude chodiť aj ono. Dôležité je vyvolať u dieťaťa záujem a zvedavosť.
Hovoriť môžete aj o tom, že v škôlke bude veľa nových hračiek, nájde si kamarátov, ktorých napríklad bude môcť pozvať na svoju narodeninovú oslavu, naučí sa nové básničky – vychádzajte z toho, čo má vaše dieťa rado a prepojte to so škôlkou.
Veľkou výhodou je, ak už súrodenec dieťaťa navštevuje škôlku. Starší brat či staršia sestra prirodzene motivujú dieťatko tým, že už škôlkarský život žijú (nosia si domov výtvory, chodíte na besiedky a výlety, navštevujú vás kamaráti zo škôlky).
Pred samotným nástupom do škôlky je dobré, ak máte možnosť navštíviť škôlku spolu s dieťaťom či už na zápise, alebo kedykoľvek inokedy, kedy vám to škôlka umožní. Zoznámte ho s prostredím, ukážte mu triedu, toalety, jedáleň a ďalšie priestory, kde bude tráviť čas. Pomôže to dieťaťu získať predstavu o tom, čo ho čaká, a zníži jeho obavy z neznámeho prostredia.
„Deti vyjadrujú svoje zážitky, potreby a pocity najprirodzenejšie hrou. Hra je jednou z možných stratégií pre deti, ako sa vyrovnať so zmenami, ktoré so sebou prinášajú stres.“ Z tohto dôvodu hra na škôlku pomáha deťom lepšie si predstaviť, čo ich čaká a zároveň spracovávať pocity, ktoré sú s nástupom do škôlky spojené. Pomocou hry dokážu spracovať výzvy, s ktorými sa určite stretnú, kým budú chodiť do škôlky.
Hrať sa na škôlku môžete doma s postavičkami alebo zvieratkami alebo môžete hrať rolovú hru a imitovať škôlkarský život. Neskôr si môžete roly vymeniť – vy budete škôlkar/škôlkarka a vaše dieťa učiteľ/učiteľka.
Hrať sa na škôlku môžete aj v reálnom živote – napríklad návštevou Planétky Mia, Montessori herničky či Montessori škôločky alebo denných táborov pre deti.
Dieťa si postupne zvyká na to, že pár hodín trávi bez vás – zisťuje, že sa nemá čoho báť. Lektorka ho zapája do činností a buduje s ním vzťah – tým vaše dieťa získava skúsenosť, že sa dá spoľahnúť aj na iných, keď ich rodičia nie sú prítomní.
Aj to najodvážnejšie a najkomunikatívnejšie dieťa môže pred nástupom do škôlky zažívať istú mieru stresu a môže mať obavy. Predsa ho čaká niečo nové, nepoznané. Bude potrebovať uistenie a povzbudenie.
Dávajte pozor na to, aby ste nechtiac nepotlačili pocity detí. Smútok, hnev aj strach potrebujú zažiť a prežiť – jedine tak sa s týmito nepríjemnými pocitmi vyrovnávajú. Uznajte to, ako sa cítia. Pri komunikácii s dieťaťom vám môže pomôcť, ak si predstavíte, ako sa cítite vy, keď ste vystavení novej situácii, a čo vám pomáha, resp. nepomáha.
Prijmite a rešpektujte emócie svojho dieťaťa. Ak prejavuje obavy alebo strach, snažte sa ich nezľahčovať, ale naopak, hovorte s dieťaťom o jeho pocitoch a uistite ho, že je v poriadku cítiť sa nervózne, alebo sa báť.
Choďte spolu na nákupy – doma si urobte zoznam, čo všetko bude potrebovať, a dovoľte svojmu dieťaťu vybrať svoje papučky, fľaštičku, batôžtek či návleky na posteľ (samozrejme, prvotný výber robíte vy na základe svojich kritérií a potom dieťaťu ponúkate 2 rovnako prijateľné alternatívy a akceptujete jeho voľbu).
Nech vaše dieťa vyberie nejakého „mojkáčika“, hračku, ktorá mu bude pripomínať bezpečie domova a tým pomôže v náročných chvíľach. Niektoré deti nosia šatku svojej mamy, aby celý deň cítili jej vôňu, iné majú rovnaké náramky s rodičmi, ktoré ich spájajú, či majú schované malé talizmany vo vreckách, ktoré im dodávajú odvahu.
Deti potrebujú rutinu a predvídateľnosť, aby sa cítili bezpečne a isto. Pred nástupom do škôlky im vysvetlite, aký bude ich nový denný režim. Môžete si spolu prejsť časové rozvrhy, ako napríklad kedy budú jesť, hrať sa, spať a kedy si ich prídete vyzdvihnúť. Toto pomôže dieťaťu pochopiť, čo môže očakávať. Na pomoc si privolajte hru a hračky, či knihy pre lepšiu predstavivosť.
Keď už viete, že vaše dieťa bude nastupovať do škôlky, tak sa snažte doma nastaviť „škôlkarský“ režim – nech vaše dieťa vstáva v podobnom čase, ako bude vstávať aj do škôlky. Platí to hlavne pre deti, ktoré spia dlho.
Večer sa majú uložiť do postele tiež skôr, aby boli ráno oddýchnuté. Pamätajte, že pre zdravý vývin dieťaťa je potrebný dostatok spánku. Tieto zmeny sa neudejú hneď, ale postupne, buďte preto trpezliví.
Cez deň pripravte priestor pre voľnú hru a pohyb, ale klaďte na dieťa aj požiadavky – nech si odloží svoje pyžamo, pomôže vám upratovať, venujte sa činnostiam, ktoré rozvíjajú schopnosti dieťaťa (spoločná tvorba, aktivity inšpirované Montessori pedagogikou, listovanie v knihe, počúvanie rozprávky).
Veďte svoje dieťa k čo najväčšej samostatnosti. Prečítajte si článok Prečo vychovať samostatné dieťa? Čítajte tipy psychologičky.
Ak je dieťa zvyknuté byť stále s vami, začnite cvičiť krátke odlúčenia ešte pred nástupom do škôlky. Nechajte dieťa na chvíľu s babičkou, opatrovateľkou alebo iným rodinným príslušníkom. Postupne predlžujte čas, ktorý dieťa trávi bez vás, aby si zvyklo na vašu neprítomnosť.
Rituál na rozlúčku môže pomôcť dieťaťu cítiť sa bezpečne pri odchode z domu do škôlky. Môže to byť napríklad objatie, pusa a vymyslený „tajný“ pozdrav, ktorý budete používať len vy dvaja. Takýto rituál dá dieťaťu pocit istoty a stabilitu.
Po príchode do škôlky sa nezdržujte dlho v jej priestoroch. Snažte sa dodržať určitý sled úkonov, ktoré treba vykonať (prezliecť, prezuť, odložiť veci do skrinky).
Povedzte svojmu synovi a dcére, že ich ľúbite a kedy konkrétne pre ne prídete. Po objatí a puse odchádzajte. Smútok dieťaťa by mali zvládnuť pani učiteľky – práve ony majú vedieť upokojiť vaše dieťa a rozumieť tomu, že občas za vami bude plakať.
Zoberte svoje dieťa do vašej práce – nech si vie predstaviť, kde budete vy a čo budete robiť, kým ono bude v škôlke. Takto si to vie lepšie a jednoduchšie predstaviť. Ak nenastupujete do práce alebo pracujete z domu, aj vtedy mu porozprávajte, čo budete robiť, čo všetko vybavíte, a nezabudnite zdôrazniť, ako sa tešíte na jeho/jej zážitky.
Keď prídete po svoje dieťa do škôlky, tak ho privítajte a povedzte, ako rád/rada ho vidíte. Môžete povedať niečo v zmysle, čo pravdepodobne vystihuje jeho deň („zdá sa mi, že ste dnes boli veľa na dvore“ alebo „vyzerá to tak, že ste kreslili obrázky“). Môžete povedať niečo o svojom dni.
Určite nehovorte, ako veľmi ste bez neho trpeli (hoci to prvé dni môže byť naozaj tak) a nevypytujte sa otázky, na ktoré od detí nedostanete odpovede („čo jedlo, či spalo, s kým sa hralo“). To, čo je pre dieťa podstatné, vám porozpráva a predsa vidíte na ňom, či je spokojné a veselé.
Dôležité: pamätajte, že pre deti sú dôležité iné veci ako pre nás. Preto otázky vzťahujúce sa k jedlu, k veľkej potrebe, spánku či sociálnemu fungovaniu dieťaťa smerujme pani učiteľke ideálne vtedy, keď naše dieťa nie je prítomné – je náročné a bolestivé počúvať, že zase nestihlo dobehnúť na záchod alebo sa s ním deti nechcú hrať.
Vyvarujte sa vyvíjaniu tlaku na dieťa alebo strašenie škôlkou. Vyhnite sa frázam typu „Musíš byť veľký/á chlapec/dievča“ alebo „Ak nebudeš dobrý/á, budeš musieť ísť do škôlky“. Tieto výroky môžu zvyšovať úzkosť a nepríjemné emócie voči škôlke. Namiesto toho sa zamerajte na pozitívne posilňovanie a podporu.
Správna príprava na nástup do škôlky môže výrazne uľahčiť tento prechod a pomôcť dieťaťu cítiť sa v novom prostredí bezpečne a spokojne. Dodržiavaním týchto odporúčaní môžete podporiť pozitívnu skúsenosť vášho dieťaťa v škôlke a pomôcť mu rozvíjať sociálne a emocionálne zručnosti.
Každé dieťa je iné a každé sa prispôsobuje rôznym tempom. Buďte trpezliví a flexibilní pri adaptácii dieťaťa na škôlku. Ak je potrebné, prediskutujte s učiteľmi možnosti postupného zvykania si na nové prostredie. Dôležité je, aby sa dieťa cítilo pohodlne a bezpečne.
Ak máte akékoľvek pochybnosti, či sa vaše dieťa cíti dobre v škôlke, konzultujte ich s pani učiteľkou dieťaťa a/alebo sa obráťte na psychológa a prekonzultujte témy, ktoré vás ťažia.
Autor: Silvia Érsek Nováková
Autorka článku Silvia Nováková pracovala aj v niekoľkých škôlkach ako psychologička a učiteľka. Silvia je vyštudovaná psychologička, poradkyňa, autorka projektu odetoch.sk. Aktuálne je na rodičovskej dovolenke.
Použité zdroje:
https://www.odetoch.sk/piseme-vam/ako-porozumiet-pocitom-o-com-su-emocie
Ainsworth, M. D. S., Blehar, M. C., Waters, E., & Wall, S. (2015). Patterns of attachment: A psychological study of the strange situation. Psychology Press.
Barnett, W. S., & Hustedt, J. T. (2003). Preschool: The most important grade. Educational Leadership, 60(7), 54-57.
Brazelton, T. B., & Sparrow, J. D. (2006). Touchpoints: Birth to three. Da Capo Lifelong Books.
Thompson, R. A. (2006). The development of the person: Social understanding, relationships, conscience, self. Handbook of Child Psychology.
