„Zdá sa mi, že moje 1- až 2-ročné dieťa nie je veľmi empatické. Nepodelí sa o hračky, bije ostatné deti, má výbuchy hnevu. Prečo je to tak?“ Toto sú veľmi časté otázky a obavy rodičov, s ktorými sa ako lektorky stretávame.
V prvom rade, je určite veľmi dôležité zaujímať sa o túto stránku vývoja osobnosti. Empatia, teda vcítenie sa do pocitov druhých, je veľmi dôležitá. Vďaka nej dokážeme ľahšie nadväzovať zdravé sociálne vzťahy a rozvíjať charakterové vlastnosti, ako sú napríklad starostlivosť o druhých a láskavý prístup k nim.
Je však veľmi unáhlené predpokladať, že 2- až 3-ročné dieťa má už empatiu rozvinutú natoľko, že bude absolútne chápať situáciu, v ktorej sa nachádza, a reagovať tak, ako to my rodičia a okolie očakávame.
Na druhej strane, vyskytnú sa aj chvíle, keď máme pocit, že dieťatko koná empaticky, a preto nerozumieme, že sa tak nespráva aj v iných prípadoch. Napríklad ak sa pri plači jedného dieťatka zrazu rozplače aj druhé alebo ak sa pri smiechu jedného začne smiať aj to druhé. Poviete si, čo to potom je, ak nie empatia? Veď plače, lebo s ním predsa súcití.
V skutočnosti však ide o jav, ktorý sa v psychológii nazýva citová nákaza. Dieťa tak neprežíva empatiu, jednoducho sa len nechá strhnúť aktuálnou emóciou, ktorej je vystavené. Poznáme to napríklad aj my dospelí, keď vidíme druhú osobu smiať sa, hoci vôbec nemusíme poznať dôvod. Daná emócia nás len jednoducho strhne natoľko, že sa začneme smiať spolu s ním. ☺
Kedy teda dieťa začíná byť empatické?
Schopnosť vedieť odhadnúť to, čo si druhý človek myslí, v útlom detstve absentuje. Objavuje sa až niekedy vo veku 3,5 až 4 roky a je to tiež považované za približné obdobie, keď dieťa začína prejavovať empatiu vo vyššej miere. Samozrejme, je to vždy individuálne a presnú hranicu stanoviť nedokážeme.
To, že je dieťatko empatické, znamená, že:
- Chápe, že je samostatná osobnosť s vlastnými pocitmi a myšlienkami (toto je veľmi kľúčové, keďže dieťatko je približne do 3. roku života zamerané hlavne na seba/je egocentrické).
- Chápe, že ostatní môžu mať a majú iné pocity a myšlienky.
- Uznáva a rešpektuje pocity, ktoré väčšina ľudí prežíva – ako napríklad šťastie, prekvapenie, hnev, sklamanie, smútok atď.
- Vie sa vžiť do konkrétnej situácie a dokáže si predstaviť, ako by sa cítilo ono.
- Vie si predstaviť, aká reakcia by mohla byť v danej situácii vhodná a čo by malo spraviť, aby osobu potešilo (detičky často podarujú obľúbenú hračku, pretože aj ich samé by to potešilo).
Je toho dosť, však? ☺
Práve preto by sme si mali ako rodičia uvedomiť, že rozvoj empatie je veľmi zložitá zručnosť a jej rozvoj začína už v detstve. Pochopenie a prejavenie empatie je výsledkom mnohých sociálno-emocionálnych zručností. Je to postupný a pomalý proces, ktorý významne súvisí aj s prostredím, v ktorom dieťa vyrastá. Ak rodičia pristupujú k dieťatku s láskou a súcitom, je to pre empatiu tá najlepšia živná pôda. Dôležitými míľnikmi preto sú:
- Nadviazanie bezpečného, pevného a láskyplného vzťahu. Pocit, že ho prijímate a chápete, pomáha vášmu dieťatku postupne sa naučiť, ako prijímať a chápať aj ostatných.
- Asi okolo 6. mesiaca začínajú deti pozorovať rodičov (prípadne dospelú osobu, s ktorou sú v častom kontakte) a všímajú si ich reakciu na cudziu osobu. Podľa nej zisťujú, či je tento človek dobrý a bezpečný aj pre nich. To je aj veľmi dôležitý odkaz pre vás rodičov, aby ste sa pri lúčení s deťmi vyhli negatívnej emócii (aj keď je to ťažké), pretože tým dávate dieťatku najavo, že miesto, v ktorom ostáva, je bezpečné.
- V rozmedzí 18. až 24. mesiaca si dieťa začne postupne uvedomovať, že rovnako ako ono, majú svoje myšlienky a pocity aj iní. Zároveň rozpoznáva samo seba v zrkadle, čo signalizuje, že dieťatko už s istotou rozumie, že je samostatná osoba.
- Pri rozvoji empatie zohráva dôležitú úlohu aj obdobie vzdoru: 2 – 4 roky. Tu dieťatko objavuje a učí sa pracovať s vlastnými, aj negatívnymi emóciami. Hlavne podpora zo strany rodičov, ktorá ho prevedie týmto zložitým obdobím, mu pomôže získať základy pre vysokú emocionálnu inteligenciu (EQ) a tým pádom je aj na dobrej ceste k empatii a súcitu.
V 3. roku môžeme u detí vnímať „egocentrickú empatiu“. Deti robia predovšetkým to, čo by ony samy v určitej situácii prijali. Stále však nejde o skutočnú empatiu. Mnohé štúdie dokazujú, že do dovŕšenia tretieho roka empatických reakcií a prosociálneho správania značne pribúda. Preto je úplne v poriadku, ak 3-ročné dieťatko ešte koná v štýle, že to, čo je dobré pre mňa, je to správne. ☺ (Zaujímavý výskum uskutočnili vedci z University of Leeds. Tí hľadali súvislosť medzi zívaním a empatiou a prišli na to, že štatisticky viac zívali tí, ktorí sa vyznačovali vyššou mierou empatie. Skúste preto sledovať to, kedy začne vaše dieťatko zívať spolu s vami. ☺)
Empatia sa dá rozvíjať a tu je niekoľko tipov, ako na to☺
To, že sa dá empatia rozvíjať, je skvelá správa! Horšie je ale to, že ak ju nerozvíjame, môžu jej prejavy klesať. Tu je niekoľko rád a tipov, ako ju podporiť:
- Navrhnite spôsob, akým môžu deti prejaviť empatiu iným – Pozri, Peťko si udrel kolienko, pôjdeme mu ho pofúkať?
- Dieťa sa učí napodobňovaním. Buďte preto vzorom a prejavujte empatické správanie voči iným.
- Pomenúvajte pocity, ktoré vo vzťahu s dieťaťom aktuálne prežívate. Podporíte v ňom sebauvedomovanie – „Anička, nemám rada, keď ma udrieš. Bolí to!“
- Využívajte prácu s hlasom a mimiku, pretože cez ňu viete emóciu k dieťaťu dostať oveľa bližšie a je preň uchopiteľnejšia.
- Prijmite aj emóciu dieťatka, keď je smutné, nahnevané alebo sklamané. Sú to pocity, s ktorými sa dieťa musí naučiť žiť, a aj tie ho formujú – „Rozumiem, že sa teraz hneváš a že si smutný, ale musíme ísť domov, je neskoro.“
- Existuje množstvo kníh s príbehmi o pocitoch. Následne si ich môžete s deťmi rozobrať so zameraním na to, prečo a ako sa kto cítil.
- Ak už má dieťatko dobrú slovnú zásobu (3 – 4 roky), vďaka ktorej dokáže vyjadriť pocity, hovorte o pocitoch druhých – „Pozri, Evička je smutná, lebo si jej vzala bábiku. Ako by si sa cítila, ak by ju niekto vzal tebe?“
- Pri starších deťoch (3 – 4 roky) môžete využiť aj rôzne emočné kartičky a hry na rozvoj EQ a empatie.
- Ak máte domáce zvieratko, zapájajte deti, aby sa o zvieratko postarali. Empatia sa dá veľmi pekne a prirodzene rozvíjať práve pri kontakte so zvieratami.
A posledná rada na záver:
Buďte naozaj trpezliví a nezúfajte, ak vaše 2-ročné dieťatko nie je dokonale empatická bytosť. ☺ Pamätajte si, že vývoj empatie je komplexný proces, ktorý si vyžaduje čas a bude sa rozvíjať počas celého života.
Autor: DANKA MICHALICOVÁ
