„Zdá sa mi, že moje 1- až 2-ročné dieťa nie je veľmi empatické. Nepodelí sa o hračky, bije ostatné deti, má výbuchy hnevu. Prečo je to tak?“ Toto sú veľmi časté otázky a obavy rodičov, s ktorými sa ako lektorky stretávame.
V prvom rade, je určite veľmi dôležité zaujímať sa o túto stránku vývoja osobnosti. Empatia, teda vcítenie sa do pocitov druhých, je veľmi dôležitá. Vďaka nej dokážeme ľahšie nadväzovať zdravé sociálne vzťahy a rozvíjať charakterové vlastnosti, ako sú napríklad starostlivosť o druhých a láskavý prístup k nim.
Je však veľmi unáhlené predpokladať, že 2- až 3-ročné dieťa má už empatiu rozvinutú natoľko, že bude absolútne chápať situáciu, v ktorej sa nachádza, a reagovať tak, ako to my rodičia a okolie očakávame.
Na druhej strane, vyskytnú sa aj chvíle, keď máme pocit, že dieťatko koná empaticky, a preto nerozumieme, že sa tak nespráva aj v iných prípadoch. Napríklad ak sa pri plači jedného dieťatka zrazu rozplače aj druhé alebo ak sa pri smiechu jedného začne smiať aj to druhé. Poviete si, čo to potom je, ak nie empatia? Veď plače, lebo s ním predsa súcití.
V skutočnosti však ide o jav, ktorý sa v psychológii nazýva citová nákaza. Dieťa tak neprežíva empatiu, jednoducho sa len nechá strhnúť aktuálnou emóciou, ktorej je vystavené. Poznáme to napríklad aj my dospelí, keď vidíme druhú osobu smiať sa, hoci vôbec nemusíme poznať dôvod. Daná emócia nás len jednoducho strhne natoľko, že sa začneme smiať spolu s ním. ☺
Schopnosť vedieť odhadnúť to, čo si druhý človek myslí, v útlom detstve absentuje. Objavuje sa až niekedy vo veku 3,5 až 4 roky a je to tiež považované za približné obdobie, keď dieťa začína prejavovať empatiu vo vyššej miere. Samozrejme, je to vždy individuálne a presnú hranicu stanoviť nedokážeme.
To, že je dieťatko empatické, znamená, že:
Je toho dosť, však? ☺
Práve preto by sme si mali ako rodičia uvedomiť, že rozvoj empatie je veľmi zložitá zručnosť a jej rozvoj začína už v detstve. Pochopenie a prejavenie empatie je výsledkom mnohých sociálno-emocionálnych zručností. Je to postupný a pomalý proces, ktorý významne súvisí aj s prostredím, v ktorom dieťa vyrastá. Ak rodičia pristupujú k dieťatku s láskou a súcitom, je to pre empatiu tá najlepšia živná pôda. Dôležitými míľnikmi preto sú:
V 3. roku môžeme u detí vnímať „egocentrickú empatiu“. Deti robia predovšetkým to, čo by ony samy v určitej situácii prijali. Stále však nejde o skutočnú empatiu. Mnohé štúdie dokazujú, že do dovŕšenia tretieho roka empatických reakcií a prosociálneho správania značne pribúda. Preto je úplne v poriadku, ak 3-ročné dieťatko ešte koná v štýle, že to, čo je dobré pre mňa, je to správne. ☺ (Zaujímavý výskum uskutočnili vedci z University of Leeds. Tí hľadali súvislosť medzi zívaním a empatiou a prišli na to, že štatisticky viac zívali tí, ktorí sa vyznačovali vyššou mierou empatie. Skúste preto sledovať to, kedy začne vaše dieťatko zívať spolu s vami. ☺)
To, že sa dá empatia rozvíjať, je skvelá správa! Horšie je ale to, že ak ju nerozvíjame, môžu jej prejavy klesať. Tu je niekoľko rád a tipov, ako ju podporiť:
A posledná rada na záver:
Buďte naozaj trpezliví a nezúfajte, ak vaše 2-ročné dieťatko nie je dokonale empatická bytosť. ☺ Pamätajte si, že vývoj empatie je komplexný proces, ktorý si vyžaduje čas a bude sa rozvíjať počas celého života.
Autor: DANKA MICHALICOVÁ
