Kreativita je hnacím motorom celého ľudstva. Vďaka nej vzniklo množstvo skvelých nápadov, myšlienok, diel, ktoré nám uľahčujú život a robia svet krajším.
Existuje množstvo definícií kreativity od rôznych vedcov a autorov, jedno ale majú spoločné – že na pojem kreativita nazerajú ako na niečo nové, originálne, flexibilné. Zároveň je však zdrojom hlbokého uspokojenia, čo má za následok pozitívne hodnotenie seba samého.
A čo je viac ako pozitívne hodnotiť seba? Vďaka zdravému sebavedomiu, pri ktorom je kľúčové podchytiť a rozvíjať ho už v detstve, je výsledkom vyrovnaná osobnosť schopná čeliť aj náročnejším situáciám.
Deti a kreativita
Ako povedal Albert Einstein: „Na rozvoj a stimuláciu kreativity je potrebné rozvíjať detský záujem o hru“. Už tento výrok napovedá, že hra je kľúčovým aspektom pre dieťa a že práve cez ňu sa učí tvoriť a vymýšľať. Skrz hru dieťa napodobňuje svet dospelých. Stačí si len uvedomiť a predstaviť izbu vášho dieťatka. Niekedy detské izby vyzerajú doslova ako zmenšeniny sveta dospelých. Malé kuchynky, servisy či ordinácia lekára, v ktorej vykonávajú všetky dôležité činnosti a vymýšľajú hry od svitu do mrku.
Výskum kreativity
Zaujímavú štúdiu kreativity uskutočnili vedci z NASA ešte v roku 1968 u detí vo veku 3 – 5 rokov. Tí zistili, že až 98 percent detí dosiahlo skóre na úrovni geniality. Tieto testy boli neskôr opakované na rovnakej vzorke detí a výsledky boli zarážajúce. Kreativita u 10-ročných detí klesla na úroveň 30 percent a neskôr – u 15-ročných, až na neuveriteľných 12 percent. Vo veku 31 rokov sa úroveň geniality podarilo dosiahnuť len 2 percentám z nich.
Keď si túto skutočnosť uvedomíme, ide v podstate o obrátený efekt. V detstve je kreativita na úrovni 98 percent, v dospelosti už len na úrovni žalostných 2 percent. Nie je toto zistenie zarážajúce?
A aký je dôvod tohto poklesu? Našu kreativitu najčastejšie ubíja samotný školský systém, pri ktorom sa nevyužíva schopnosť kritického myslenia a nazerania na riešenie problémov z rôznych uhlov. Práve deti nazerajú na svet rôznymi spôsobmi, sú mysliteľmi, ktorí sú schopní produkovať rôzne nápady – slobodne, veľkoryso a bez pocitu vnútornej sebakritiky, čo nám dospelým tak často chýba. Danú problematiku dopodrobna rozoberá vo svojej prednáške Ken Robinson – „Zabíja škola tvorivosť?“. Ide o prednášku, ktorá je jednou z najsledovanejších a patrí medzi najpopulárnejšie.
Práve preto je dôležité poskytovať deťom veľké množstvo príležitostí na tvorivé hry a tvorivé myslenie a je dôležité rozvíjať tvorivosť aj v neskoršom veku. Frontálny kortex, teda tá časť mozgu, ktorá je zodpovedná za kognitívne schopnosti a úzko súvisí s kreativitou, sa po 20. roku života stáva „racionálnejšou“, čo nám umožňuje robiť lepšie hodnotové úsudky a rozhodnutia. Jedným z vedľajších účinkov je však to, že začneme strácať schopnosť divergentného (tvorivého) myslenia, a práve to môže byť skutočným zabijakom tvorivosti. Navyše my dospelí máme tendenciu považovať chybu za zlyhanie, namiesto toho, aby sme si uvedomili, že ide o prirodzenú a zdravú súčasť procesu kreativity. K tomuto je potrebné viesť aj deti, aby každé zlyhanie brali ako šancu na zdokonalenie sa a zapojenie kreativity, ktorá im poskytne ďalšie spôsoby na riešenie problému.
Ako teda rozvíjať kreativitu u detí a čo je to FLOW?
Deti potrebujú obrovské množstvo príležitostí na tvorivé hry a tvorivé myslenie. Základom je však poznať, čo má vaše dieťa rado, o čo sa zaujíma, čo ho dokáže nadchnúť. Tu je niekoľko tipov, ako kreativitu u detí podporiť:
- Načúvajte dieťaťu a veľa s ním komunikujte – Komunikácia je základ všetkého a rovnako to platí aj v tomto prípade. Len skrz načúvania zistíte, čo dieťa skutočne baví. V čom vidí potenciál na objavovanie a skúmanie a čomu venuje zvýšenú pozornosť. Práve pozornosť a sústredenie je živnou pôdou pre kreativitu a vymýšľanie nových kreatívnych nápadov.
- Pýtajte sa otvorené a kreatívne otázky – Takéto otázky nútia deti rozmýšľať nad odpoveďou, ktorá nie je v štýle áno/nie. Kreatívne otázky tak znamenajú kreatívne odpovede. Napríklad: Ak by bola pani učiteľka v škôlke nejaké zvieratko, tak aké? Ak by si ty bol nejaké zvieratko, tak aké a prečo? Takto si precvičí kreativitu nielen dieťatko, ale aj vy.
- Žiadny nápad nie je zlý – Deti sú plné nápadov a nápad je stavebná jednotka tvorivosti. Odmietnuť alebo zosmiešniť myšlienku, s ktorou dieťa príde, môže spôsobiť, že kreativitu v dieťati postupne udusíte. Samozrejme, deti občas prídu aj s nie príliš skvelými nápadmi, ale často nájdete v ich myšlienkových pochodoch aj niečo, čo stojí za pochvalu a pozornosť s cieľom rozvinúť to ďalej.
- Doprajte im pocit nudy – Práve nuda môže byť hnacím motorom kreativity. Dieťa začne rozmýšľať nad spôsobom, ktorým ju zaženie, a naštartuje tak predstavivosť. V dnešnej dobe sú deti pohltené aktivitami natoľko, že nemajú čas nudiť sa. Avšak práve pocit nudy je príležitosť, aby sa zahĺbili do seba a trávili čas s vlastnými myšlienkami.
Ak zbadáte, že má dieťatko tvorivú chvíľku a je maximálne zahĺbené do činnosti, hovoríme o stave FLOW. Je to tvorivé vytrženie a úplné pohltenie tým, čo robí. Tento jav označil a popísal maďarský psychológ Mihály Csíkszentmihályi pri sledovaní umelcov a poznáme ho aj my dospelí. Je to práve vtedy, keď vykonávame pre nás veľmi zaujímavú prácu, od ktorej sa nedokážeme odtrhnúť a stáva sa pre nás zážitkom. V tomto momente strácame pojem o čase, priestore a zabúdame jesť či piť.
Náš mozog sa dostáva do frekvencie théta a tieto vlny sú často spájané so stavmi meditácie. Mozog dieťaťa v predškolskom veku funguje na tejto frekvencii väčšinu času a to je dôvod, prečo majú deti obrovský dar kreativity a veľmi ľahko sa dostanú do sveta, ktorý si vytvorili a kde všetko ožíva. Preto ak vás nabudúce deti v zápale hry nebudú počúvať, nehnevajte sa na ne. Majú iba kreatívnu chvíľku, ktorá je pre ich celkový rozvoj veľmi prospešná. ☺
Autor: DANKA MICHALICOVÁ
