Máme posledné januárové dni. Silvestrovské oslavy nového roka sú už dávno zabudnuté a to jediné, čo nám z prelomu rokov ostalo sú predsavzatia. V čase kedy vzniká tento článok, sú to zväčša nesplnené predsavzatia.
A tak si sypeme popol na hlavu nielen preto, že nebudeme iní, ale aj preto, že sa nám niečo nepodarilo. Zase raz. Toto je však to, čo nám pri zmene životných návykov naozaj nepomáha.
Správne otázky. Bez ohľadu na dátum v kalendári. Tak vám ich pár položím.
Ako príklad použijem tému, ktorá je v materstve taká častá. Chceme byť iné. Viac ako po fyzickej stránke, často chceme meniť naše vnútro resp. to, akými sme mamami (a otcami). Preto často zaznieva, že odteraz chcem byť milšia, veselšia, menej vybuchujúca či akákoľvek iná mama. Poďme teda na otázky.
Poznať svoju motiváciu je kľúčom. Ak je motivácia len povrchná, dlho fungovať nebude. Čo je povrchná motivácia? Taká, ktorá sa deje, lebo je to aktuálne trendy, taká, ku ktorej nemáte vzťah, alebo o ňu máte záujem len preto, lebo to robia ostatné mamy, či iní ľudia. Najčastejšie sa efektívne zmeny v živote dejú vtedy, keď je v tom naozaj silná motivácia – napríklad zdravie. Fyzické či duševné. Jednoducho nám to tak dáva zmysel.
Povedzme si, že chcete žiť zdravšie. Čo to znamená? Pre každého z nás niečo iné a to môže byť veľmi mätúce. Poďte do konkrétností. Nech je vaša téma akákoľvek. Ak zostaneme pri ,,zdravšom” živote, tak to môže byť práve to, že si dáte konkrétny malý cieľ – pripravíte si naozaj výdatný obed a nehodíte do seba v behu popri dieťati len rožok s maslom. Alebo si na prechádzku okrem jedla pre dieťa zbalíte aj niečo výživné pre seba. Zdravší život, rešpektujúce rodičovstvo, pohodový partnerský vzťah atď. môžu byť výsledné méty, avšak cesta k nim vedie cez veľmi konkrétne menšie ciele.
Ako vo všetkom, aj v tomto je super, ak na to človek neostane sám. Keď prichádzame s vôľou meniť niečo v našom živote, podporí nás, keď sa obklopíme ľuďmi, ktorí nás v tom vedia podporiť. Ideálne, ak sú na tom podobne ako my. Nech ste motivovaní ľuďmi, ktorí mali podobnú štartovaciu čiaru a sú dôkazom, že zmena je možná. Veľkou témou, v ktorej by dnešná generácia rodičov uvítala podporu je hľadanie svojej cesty v rešpektujúcejších prístupoch v rodičovstve než sme zažili my sami.
Cesta k zmene je maratón. Hoci by sme si priali, aby to bol šprint, je naozaj potrebné, aby sme si cestu zmeny spríjemnili a urobili ju takou, aby nás podporovala v každodennom úsilí.
Ešte jeden príklad z hmotného sveta: čo máme poruke, to máme na dosah ruky. Ak počas hektických dní točiacich sa okolo detí veľmi ľahko zabudnete na svoj pitný režim, zmenu dosiahnete tým, že si fľašu s vodou dáte nielen na jedno miesto, ale rozmiestnite ju na viaceré miesta v byte/dome. Môžete si dať jednu do kočíka a podobne. Práve pripravené prostredie nás dokáže neuveriteľne podporiť. Keď to takto čítate, znie to možno až banálne, že?
Ideálne čo najskôr. Ak aj vy už máte nakúpené oblečenie na cvičenie, naštudované všetky možné kurzy, prečítané knihy a stále ste sa nepustili do praxe, poďte na to. Hneď teraz. Nemáte čo stratiť. Niekedy máme my ľudia tunelové videnie a myslíme si, že buď sme takí, akí práve sme, alebo len ten vysnený opak. No v praxi to nefunguje. Meniť návyky, a tým aj seba, chce čas, trpezlivosť a láskavosť voči sebe. Nie vždy sa všetko podarí, no stále je priestor posúvať sa.
No ruku na srdce. Ak sa vám uľavilo, že ste svoje novoročné predsavzatie nakoniec nesplnili, možno to je naozaj niečo, čo aktuálne pre vás nie je dôležité, na čo ešte jednoducho nedozrel čas.
Niekedy si priznať práve toto – že teraz tú zmenu vlastne ešte nechcete, je prvým krokom k zmene.
Autorka: Katarína Žilák z projektu Vysmiata duša mamky (vydumamky)
