Spánok detí je ovplyvnený rôznymi faktormi. Jedným z týchto faktorov sú spánkové asociácie. Čo to vlastne spánková asociácia je a ako veľmi na nej záleží, sa dozviete, ak budete čítať ďalej. ☺
Čo je spánková asociácia?
Ak chceme spánkovú asociáciu definovať jednoducho, tak by sme poučku mohli formulovať takto: Spánková asociácia je všetko, čo potrebujeme na to, aby sme zaspali. Pre dieťatko to môže byť čokoľvek, čím mu rodičia pomáhajú zaspať, ale zároveň aj čokoľvek, čím si samo dieťatko pomáha zaspať. Asociácie teda môžu byť viazané na rodiča alebo na dieťatko.
Spánková asociácia nie je len uspávaním na rukách, prsníku alebo pri inej asistencii. Takéto asociácie majú aj detičky, ktoré zaspávajú samostatne. Pre ne to môžu byť vydávanie rôznych zvukov, škrabkanie prštekom o plachtu alebo hra s „mojkáčikom“ či tyčkami postieľky. Aj my dospelí máme svoje spánkové asociácie – napríklad zaspávanie v určitej polohe, potreba tmy a ticha, zaspávanie s rukou pod vankúšom alebo nohou vystrčenou spod paplóna… Je to niečo, čo nás pri zaspávaní sprevádza od narodenia po celý život.
Môžem pri zavádzaní asociácií urobiť chybu?
Dôležitá skutočnosť, ktorú je podľa mňa dôležité komunikovať, je, že zlé alebo nesprávne spánkové asociácie neexistujú. Radšej ich delím na tie, ktoré nám vyhovujú, a tie, ktoré nám už z nejakého dôvodu prestali vyhovovať. Samotná asociácia však nikdy nie je zlá. Len v konkrétnych prípadoch už nemusí byť vhodná. Spánkové asociácie pomáhajú dieťatku spojiť si únavu s pocitmi bezpečia a zaspávania. Zvlášť počas prvých štyroch mesiacov je potreba väzby na rodiča (mamičku alebo otecka) veľmi výrazná. Bábätká si vytvárajú väzby a pocit bezpečia pomocou zmyslov – na to, aby sa cítili bezpečne a vedeli zaspinkať prirodzene, potrebujú cítiť náš dotyk, vnímať našu prítomnosť, vôňu či hlas.
Ako asociácie ovplyvňujú spánok?
Ako pri všetkom, čo sa vývinu našich detí týka, u každého dieťatka inak. ☺ Ak má vaše dieťatko zaspávanie spojené s tým, že mu pri spánku asistujete (vaša asistencia je potom spánková asociácia), môže sa stať, že pri prechode medzi spánkovými cyklami alebo pri zobudení zo spánku bude znovu potrebovať vašu pomoc. Je to prirodzené, lebo na pokračovanie v spánku potrebuje znovu navodiť podmienky, aké malo pri zaspávaní. Je to zlé? Vôbec nie. Ak vám to vyhovuje, ničím sa netrápte. Ak vám to nevyhovuje, postupne naučte dieťatko asociácie, ktoré sú menej a menej spojené s vami a viac spojené s ním samotným.
To, že dieťatko uspávate za svojej asistencie, však hneď nemusí znamenať, že bude mať problém spájať si spánkové cykly. Je množstvo detičiek, ktoré zaspinkajú na rukách alebo na prsníku a zo spánku sa nebudia a nepotrebujú pravidelné „douspávanie“. To, ako dieťatko bude na jednotlivé asociácie reagovať, je totiž záležitosť jeho vývinu a temperamentu.
Prečo zrazu moje dieťatko asociáciu odmieta?
Ako detičky rastú, asociácie sa môžu meniť. To, čo vždy fungovalo, zrazu fungovať prestane. Napríklad dieťatko, ktoré bez problémov zaspávalo rodičom na rukách, začne na rukách protestovať, „prepínať sa“ a plakať. Uspávanie sa stane bojom a trvá dlho. Príčinou môže byť to, že daná asociácia je preň až príliš stimulujúca. Nevie sa pri nej dostatočne uvoľniť, môže mu byť na rukách nepohodlne a dáva nám najavo, že potrebuje pri zaspávaní niečo iné.
Chcem zmeniť svojmu dieťatku spánkovú asociáciu, ale neviem, ako na to.
Pri zmene spôsobu uspávania je dobré pozrieť sa na spánok zo všetkých uhlov. Do úvahy by sme mali brať režim, temperament, prostredie, zdravotný stav i vývinové obdobie, v ktorom sa dieťatko nachádza.
Pri dobre nastavenom režime a prostredí bude mať optimálne podmienky na spánok a aj zmeny pri uspávaní sa budú ľahšie zavádzať, pretože dieťatko nebude „preunavené“ či „podunavené“ ani príliš stimulované okolitým prostredím. Ak je dieťatko choré alebo má nejaké zdravotné komplikácie, ktoré môžu spánok ovplyvňovať, potrebuje našu podporu. V takomto období je lepšie vyhnúť sa výrazným zmenám a počkať, kým sa uzdraví. Temperament dieťatka zase ovplyvňuje to, ako na zmeny reaguje. Sú deti, ktoré so zmenou problém nemajú. Takéto dieťatko si vie rýchlejšie zvyknúť na nový spôsob zaspávania a zmena môže byť výrazná (napr. prechod z uspávania na rukách k uspávaniu v postieľke v priebehu niekoľkých dní). Deti reagujúce na zmeny citlivo potrebujú viac času na prispôsobenie sa novej situácii. Zmena by mala byť postupná. Prvým krokom môže byť tento postup: na už zaužívanú asociáciu najskôr naviažete novú asociáciu, ktorou neskôr tú pôvodnú nahradíte (napr. popri dojčení ťapkanie po zadočku), a postupne budete intenzitu novej asociácie zvyšovať. Ďalší spôsob môže byť postupné odstraňovanie asociácie (napr. prechod zo zaspávania na rukách pri pohojdávaní cez zaspávanie na rukách bez pohybu až k zaspávaniu v postieľke s pocitom nášho dotyku).
Najdôležitejšie je si dieťatko sledovať a reagovať na to, čo sa nám snaží komunikovať.
Autor: spánková poradkyňa Veronika Pružinská
