Výchova detí je jednou z najnáročnejších úloh, ktorým v živote čelíme. Pre mnohých rodičov však túto úlohu ešte zhoršuje úzkosť, ktorá môže ovplyvniť spôsob, akým vnímajú a reagujú na situácie s deťmi. V tomto článku sa pozrieme na to, ako úzkosť ovplyvňuje výchovu detí a ako s ňou môžeme pracovať.
Úzkosť, či už je to obava o bezpečnosť svojich detí, strach z náhlej straty alebo jednoducho obavy o ich budúcnosť, je častým spoločníkom mnohých rodičov. Pre mnohých z nás úzkosť spôsobuje, že nedokážeme správne odhadnúť riziko. Naše obavy a strachy sa môžu premietať v našej mysli ako príbehy. Tieto príbehy interpretujeme ako pravdivé. Ako niečo, čo sa určite stane. Dávame im väčšiu váhu než v skutočnosti majú – najmä pokiaľ ide o obavy, ktoré sa týkajú našich detí.
Hlavným rozdielom vo výchove detí medzi rodičmi, ktorí majú úzkosť, a tými, ktorí ju nemajú, je prístup k riziku. Keď sme úzkostní, často sa zacyklíme v katastrofických myšlienkach a predpokladáme to najhoršie. Následne sa potom môžeme snažiť odstrániť všetko riziko zo života našich detí. Ako rodičia ale potrebujeme podporovať aj samostatnosť a rozvoj odolnosti u detí, čo je nevyhnutné pre ich vývin.
Mnohí rodičia sa stretávajú s úzkosťou v rôznych situáciách počas výchovy svojich detí. Zdrojmi úzkosti môžu byť finančné ťažkosti, nedostatok podpory zo strany okolia alebo tlak na to byť dokonalými rodičmi. Často sa stáva, že tieto faktory spôsobujú zvýšenú úroveň stresu a úzkosti, čo môže mať negatívny vplyv na celú rodinu.
Niekedy sa stane, že naše deti začnú internalizovať našu úzkosť a začnú vyvíjať svoju vlastnú. Môžu si myslieť, že ich to chráni. No v skutočnosti chceme, aby naše deti boli schopné zažívať skúsenosti, prekonávať výzvy a nájsť si vlastnú cestu v živote.
Pre rodičov, ktorí sa cítia ovplyvnení úzkosťou pri výchove svojich detí, je dôležité si uvedomiť a pomenovať svoje pocity. Ak si pocity a myšlienky, ktoré sa v tom momente objavia pomenujeme ako úzkosť, ľahšie sa nám s nimi bude pracovať. Ak nabehneme na ich vlnu a zacyklíme sa v katastrofických scenároch, veľmi prospešné to pre nás nebude. Je dôležité vidieť veci z rôznych perspektív. Môžeme sa tiež snažiť prijať bežné, všedné momenty počas dňa. Nie každý moment musí byť výnimočný. Ak máme odvahu, môžeme pracovať na tom, aby sme sa vystavili veciam, ktoré nás desia. Úzkosť je ako vlna – klesá, keď jej čelíme.
Autorka: Veronika Pružinská, psychologička a spánková poradkyňa
