Novorodeniatka a najmenšie deti nedokážu prežiť bez starostlivosti dospelého človeka – sú úplne bezbranné a neschopné samostatne fungovať. Z tohto dôvodu ich príroda vybavila základným inštinktom – naviazať sa na osobu, ktorá ich chráni, nasýti, zahreje, upokojí, udržiava v čistote a pomôže im regulovať ich nedozretý nervový systém. Pre svoje prežitie potrebujú väzbu na niekoho, kto sa o nich bude sústavne starať a uspokojí ich telesné a emocionálne potreby.
Vzťahová väzba ako kľúč k prežitiu
V súvislosti s tým, že malé deti nie sú schopné prežiť bez starostlivosti iných, odborníci a odborníčky na duševné zdravie hovoria o vzťahovej väzbe (tzv. attachment), ktorá vzniká vo vzájomnej interakcii dieťaťa a rodiča. Môže byť istá (bezpečná), neistá alebo dezorganizovaná. Každý druh vzťahovej väzby má rôzne odtiene.
Samozrejme, ideálne by bolo, keby všetky deti mohli mať 100% bezpečnú väzbu so svojimi rodičmi. Je však mnoho faktorov a okolností, ktoré vplývajú na to, aká vzťahová väzba sa vytvorí medzi dieťaťom a jeho mamou či otcom. Vývin je viacrozmerný a život zložitý.
Dobrou správou však je, že vzťahovú väzbu môžeme v každom veku našich detí posilňovať – každodennými činnosťami, alebo cielene, formou terapie. O tom budú ďalšie riadky.
Vzťahová väzba ako pevný základ života
Ak je starostlivosť sprevádzaná láskavosťou, citlivosťou, nežným prihováraním sa, jemným dotykom, dieťa opakovanie získava skúsenosti, že svet je bezpečné a predvídateľné miesto a môže sa na svojich rodičov spoľahnúť. Takto sa vytvára bezpečná vzťahová väzba a základná dôvera vo svet a ľudí.
Dieťa s bezpečnou vzťahovou väzbou považuje seba za hodnotné, láskyhodné a zaujímavé pre ostatných ľudí, od ktorých očakáva pozitívne reakcie – záujem, podporu, bezpečie a láskavosť.
Dieťa, ktoré má silné puto so svojimi rodičmi, je schopné dôverovať životu a chce ho objavovať. Je otvorené novým skúsenostiam a vzťahom, v ktorých dokáže byť autentické a lásku nielen dáva, ale aj prijíma.
Vzťahovú väzbu ovplyvňujú naši vlastní rodičia
Výskumy hovoria, že rodičia zväčša ponúkajú takú mieru starostlivosti a tým aj kvalitu vzťahu, aký sami dostali od svojich vlastných rodičov. Hoci veľakrát si hovoríme, že niektoré veci nechceme robiť ako naši rodičia, robíme ich rovnako – a ani si to nemusíme uvedomiť. Veľa z toho sa totiž deje automaticky, nevedome. Aby sme zvedomili a pochopili naše reakcie, potrebujeme sa vrátiť do vlastného detstva a preskúmať ho. To môžeme jedine tak, že celý život budeme na sebe pracovať.
Zmeny v našom prístupe ku svojim deťom môžeme totiž dosiahnuť po dlhodobej psychoterapii, vedomej práci na sebe (sebapoznávanie a sebarozvoj) alebo aj vplyvom silných pozitívnych skúseností, ktoré trvali dostatočne dlho a zmenili naše vzorce správania.
Najdôležitejším nástrojom dobrej mamy a dobrého otca je práca na sebe. Čím lepšie rozumieme vlastným emóciám, zraneniam a reakciám, tým bezpečnejší vzťah vieme ponúknuť svojim deťom.
Ako budovať bezpečnú vzťahovú väzbu v prvých mesiacoch života?
Prvé mesiace života sú obdobím, keď je dieťa úplne odkázané na dospelého – nielen fyzicky, ale aj emocionálne. Je teda pochopiteľné, že
- Na plač bábätka reagujeme vždy a hneď ako sa dá.
Bábätko nie je schopné inak komunikovať než plačom. Plač má teda význam a hovorí o potrebách dieťatka. Keď rodič reaguje včas, dieťa sa učí, že jeho signály majú význam a niekto mu pomôže znížiť a odstrániť stres – samé to ešte nedokáže. Keď dieťa plače a zostáva bez odozvy, jeho stres sa neznižuje – len ho prežíva osamote. - Dieťa berieme do náručia – dotyk reguluje nervový systém.
Dotyk, objatie a telesná blízkosť pomáhajú dieťaťu upokojiť sa. V náručí rodiča sa spomaľuje dych, stabilizuje srdcový rytmus a znižuje hladina stresových hormónov. Keď rodič nosí dieťa, berie ho na ruky, kolíše ho, a je mu fyzicky nablízku, ponúka mu bezpečie. - Pozeráme sa a rozprávame na bábätko.
Keď sa nášmu dieťaťu prihovárame, spievame mu a pritom sa pozeráme do jeho očí, usmievame sa a tešíme sa z neho, posilňujeme nielen vzťahovú väzbu, ale podporujeme aj vývin mozgu a reči. Popisujte preto, čo robíte, a hovorte láskavým a nežným tónom.
Plač je hlavným komunikačný nástrojom bábätiek. Ak čokoľvek potrebujú, niečo im je nepríjemné, boja sa, bolí ich niečo, tak plačú – nevedia to dať inak najavo. Je to volanie o pomoc a kontakt. A najčastejšie bábätká potrebujú „iba“ blízkosť, prítomnosť svojej maminky alebo otecka.
Ako budovať bezpečnú vzťahovú väzbu počas detstva?
Nie sú to žiadne „špeciálne činnosti“, ktoré pre posilnenie bezpečnej vzťahovej väzby máme robiť. Som presvedčená, že veľkú väčšinu vykonávate spontánne so svojimi deťmi každý deň. Je však podstatné, aby ste vedeli, že vzťahovú väzbu prehlbujete tým, že
- Pozeráte sa na svoje dieťa. Nadväzujete s ním a udržiavate očný kontakt, keď sa s ním rozprávate, alebo hráte.
- Usmievate sa často na svoje dieťaťa. Ste na neho milý/á. Rád/rada s ním trávite čas a ste šťastná/ý, že môžete byť jeho otcom alebo mamou. Ideálne je, ak to svojim deťom aj hovoríte.
- Počúvate ho – bez toho, aby ste hneď dávali rady či hľadali riešenia. Parafrázujte, čo vám dieťa hovorí, snažte sa naozaj pochopiť, čo má na mysli.
- Zaujímate sa o to, čím vaše dieťa žije, hoci jeho záujmy nemusia byť vašou šálkou kávy. Otvorte sa jeho svetu, ono vás rado pustí dnu. Stačí, že si spolu pozriete diel ich obľúbenej rozprávky, vyskúšate počítačovú hru, ktorú hrá, postavíte spolu hrady v piesku, skúsite zvláštnu kombináciu jedla, čo vymyslelo…
- Máte spoločné činnosti, ktoré sú len vaše a zdieľate ich veľmi radi. Máte každodenné rituály, na ktoré sa tešíte. Tieto činnosti nie sú zamerané na podávanie výkonu alebo na rozvoj zručností a schopností dieťaťa. Je to čas, keď mobily, telka a iné technické vychytávky ostávajú bokom. Ideálne je mať so svojim dieťaťom pravidelne čas vo dvojici a robíte to, čo dieťa chce.
- Často sa svojho dieťaťa dotýkate, objímate sa, maznáte sa, natierate si chrbát krémom, otcovia hravo zápasia so svojimi synmi – ale vždy s úctou a rešpektujete, keď vaše dieťa práve vtedy nemá na to náladu.
- Zrkadlíte pocity svojho dieťaťa, teda učíte ho identifikovať, pomenovať, vyjadrovať a zvládať pocity. Malé deti ešte netušia, čo sa v nich deje. Keď mu rodič pomáha pomenovať emócie („vidím, že si smutný“, „zdá sa mi, že ťa to veľmi rozhnevalo“), pomáha mu spájať telesné prežívanie so slovami. Tým sa postupne budujú základy sebaregulácie a zdravé emocionálne prežívanie. Sme vzorom vo vyjadrovaní a zvládaní pocitov.
- Spoločne sa stravujete, máte spoločné rodinné programy a porady – dieťa cíti, že je súčasťou rodiny a radi spolu trávite čas. Cíti sa byť dôležité, vie, že s ním rátate a záleží vám na jeho názoroch. Deti majú veľa skvelých nápadov 🙂
- Zadávate hranice, tým chránite svoje dieťaťa – jeho život a vzťahy, aj váš vzájomný vzťah. Dôsledne zastavíte správanie svojho dieťaťa, ktoré niečo alebo niekoho ohrozuje a ponúkate inú alternatívu na uspokojenie jeho potrieb či zámeru.
- Viete sa ospravedlniť, keď ste urobili chybu alebo ohrozili váš vzťah. Prijímate aj ospravedlnenie svojho dieťaťa a dávate mu možnosť pokračovať s čistým štítom.
- Hovoríte o svojom dieťati s uznaním a láskou – pred ním samotným, aj pred inými.
- Veríte svojmu dieťaťu, chránite ho a dôverujete mu. Všetky svoje neistoty a pochybnosti konzultujete s odborníkmi a odborníčkami na duševné zdravie, nie so svojim dieťaťom.
- Prijímate svoje dieťa také, aké je, nie také, aké si ho želáte mať. Dovolíte svojmu dieťaťu byť autentické. Necháte ho žiť jeho život, rozvinúť vlastný potenciál a plniť si svoje sny.
Robiť tieto veci nie je zďaleka vždy jednoduché. Ale my nesieme zodpovednosť za kvalitu vzťahovej väzby s našimi deťmi.
Čo ak vo vzťahu niečo neklape?
Niekedy sa môžeme ocitnúť v bode, keď máme pocit, že sa vo vzťahu s dieťaťom opakovane trápime, vyčerpávame alebo narážame na tie isté ťažkosti. Vtedy vyhľadať pomoc je o tom, že nám záleží na našom vzájomnom vzťahu – vzťahovej väzbe s naším dieťaťom a chceme byť rodičom, akého naše dieťa potrebuje.
Už aj na Slovensku sú dostupné formy pomoci, ktoré sú zacielené priamo na vzťahovú väzbu. Kurz filiálnej terapie (link: https://www.odetoch.sk/filialna-terapia-senec/), dotyková terapia alebo terapeutické rodičovstvo sú stále viac rozšírené.
Záver
Dobrá mama a dobrý otec nie sú bez chyby a nie sú dokonalí. Sú „iba“ prítomní v živote svojho dieťaťa, tešia sa z toho, že ho majú a zaujímajú sa o neho.
Výzvou však môže byť ako to urobiť, aby dieťa vnímalo náš zámer. Našťastie, máme sa na koho obrátiť, ak sa chceme o tejto téme porozprávať hlbšie – nájdite odborníka alebo odborníčku na duševné zdravie, ktorým dôverujete, láskavé usmernenie a vypočutie nájdete aj u svojich lektoriek Baby Balance. Verím, že sa vám darí čoraz častejšie odovzdávať svojim deťom posolstvo:
„Neskutočne sa teším, že ťa mám a milujem ťa nadovšetko“.
Autorka článku: Silvia Nováková,
vyštudovaná psychologička a poradkyňa,
lektorka kurzu filiálnej terapie,
mama úžasného 3,5 -ročného chlapčeka,
s ktorým zažíva veľa čarovných chvíľ aj vďaka filiálnej terapii.
