Každý rodič túži po tom, aby jeho dieťatko spinkalo pokojne. Občas sa však v noci môžu objaviť chvíle, ktoré nás môžu vystrašiť. Dieťatko začne z ničoho nič plakať, kričať alebo vyzerať vystrašene. Môže ísť o nočné desy či nočné mory. Hoci to znie strašidelne, vo väčšine prípadov ide o bežnú súčasť detského vývinu. V tomto článku sa pozrieme na to, ako tieto nočné „strašidlá“ rozlíšiť, v akom veku sa začínajú objavovať a ako ich zvládnuť s maximálnou láskou a porozumením.
Nočné desy a nočné mory sa u malých detí najčastejšie začínajú objavovať okolo druhého roku života, no u niektorých drobcov sa môžu vyskytnúť o čosi skôr alebo neskôr. Všeobecne platí, že sa môžu stať súčasťou spánku dieťatka od chvíle, keď sa jeho mozog začne intenzívnejšie vyvíjať a spracúvať rôzne denné zážitky. Mnohé deti si nimi prejdú aj okolo 3 – 4 rokov a väčšinou postupne ustupujú samy od seba, ako dieťatko rastie.
Dôležité je spomenúť, že vývinové zmeny a zmeny v spánkovom cykle dokážu byť u každého dieťatka iné. Preto je celkom normálne, ak sa podobné zážitky neobjavia vôbec, alebo naopak prídu trošku skôr, než by sme čakali. Vždy je dobré pozorovať, ako sa vaše dieťatko prejavuje a reagovať podľa potreby.
Nočné desy (označované aj ako „night terrors“) zvyčajne nastávajú v prvej polovici noci, keď je spánok dieťatka hlbší. Dieťatko môže zrazu začať veľmi nahlas plakať, kričať či vzlykať. Niekedy máva rukami alebo nohami, akoby sa snažilo niečo odohnať. Zostáva však v spánku a nedokáže s vami komunikovať. Na upokojovanie reaguje neprítomne alebo vôbec. Tento stav môže trvať niekoľko minút, no následne sa dieťatko zvyčajne opäť uloží a spinká ďalej.
Prečo sa to deje?
Počas nočného desu je dôležité vedieť, že dieťatko spravidla nevníma vás ani okolie, a ráno si zväčša nič nepamätá. Často je to pre rodičov náročnejšie ako pre dieťatko samotné, pretože my môžeme prežívať strach a bezmocnosť.
Nočné mory sa dejú najčastejšie v druhej polovici noci, keď je spánok plytší a mozog produkuje viac snov. Na rozdiel od nočných desov, nočnú moru si dieťatko môže pamätať. Výsledkom je, že sa v noci úplne prebudí, plače, hľadá vás a môže dokonca opísať, čo ho vystrašilo (hoci slovník dvoj- či trojročného drobca je obmedzený, môže spomenúť “strašiaka”, “veľkého psa” alebo čokoľvek, čoho sa bojí).
Prečo sa to deje?
Nočné mory a desy sú súčasťou detského vývinu. Ak má vaše dieťatko obdobie, kedy sa zlé sny objavujú častejšie, je dobré sa pozrieť na to, či nie je prestimulované. Obmedzenie stresu a nadmerných stimulov môže pomôcť. Vyhýbajte sa strašidelným rozprávkam či hlučným hrám. Detskú psychiku môže ovplyvniť aj televízor, tablet či počítač. Preto ak má vaše dieťatko pravidelne nočné desy alebo mory, skúste obmedziť čas strávený pred obrazovkami. Ak sa dieťatko bojí tmy, nechajte mu zapnutú malú lampičku.
Vo väčšine prípadov sú nočné desy a nočné mory prirodzenou súčasťou detského vývinu a s pribúdajúcim vekom slabnú alebo vymiznú.
Ak sa však u dieťatka objavujú veľmi často, sprevádza ich denné vyčerpanie, výrazná zmena v správaní či strach zaspať, je vhodné sa poradiť s pediatrom alebo detským psychológom. Niekedy môže byť dlhodobejší výskyt týchto stavov signálom, že dieťatko prežíva väčší stres alebo iné ťažkosti, ktoré si zaslúžia pozornosť.
Nočné desy a nočné mory pôsobia často ako strašidelný zážitok, najmä pre rodičov. Pravdou však je, že sú u mnohých drobcov prirodzenou fázou a vo väčšine prípadov sa postupne stratia. Najlepším prístupom je byť pri dieťatku, zachovať pokoj, ponúknuť mu vrelú náruč a vytvárať pocit bezpečia v každom možnom okamihu. Či už sa budíte k nočnému kriku alebo plaču, majte na pamäti, že ste tým najväčším ostrovčekom istoty pre svojho malého človiečika.
Nezabúdajte, že v tom nie ste sami. Keď cítite, že potrebujete podporu, pokojne oslovte odborníka. Najdôležitejšie je, aby sa vaše dieťatko cítilo milované, chápané a v bezpečí – a to je presne to, čo sa mu ako rodičia aj snažíte dať.
Autorka: spánková poradkyňa Veronika Pružinská
